jednotlivý príd.
1. oddelený od ostatných, od celku, každý osobitne, každý osebe: j-é predmety, j-é národy, j-é body programu
2. mn. niektorí (-é); príslušní (-é): j-é osoby;
jednotlivo prísl.: prichádzať j., prihlasovať sa j.;
jednotlivosť -i ž. jednotlivá vec, podrobnosť: nezachádzať do j-í