Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

ostatky -kov m. pomn.

ostatky -kov m. pomn. ▶ čo zostalo z tela mŕtveho človeka, zvieraťa, pozostatky: exhumácia ľudských ostatkov; o. obetí leteckého nešťastia; zvieracie o.; hrob s telesnými ostatkami faraóna; ostatky mučeníkov, svätých sú uložené v katedrále relikvie

ostatky čo zostalo z mŕtveho tela človeka • pozostatky: ostatky, pozostatky boli prevezené do rodiska • mŕtvola • zastar. umrlec: mŕtvoly, umrlci v márnici • cirk. relikvie: relikvie svätých

ostatky, -ov m. pomn. telesné pozostatky po zomrelom: Tam vezú ostatky už do sintorína. (Jes.); (mohyla), ktorá pokrýva posvätné ostatky (Vaj.); cirk. o. svätých relikvie

ostatky m. pomn. or, vsl koniec fašiangového obdobia, posledné dni pred pôstom: Na ostatki šetkie ženi tancujú pre_Čkaredou sredou (Zem. Dedina TRS); Hej, bivalo to na ostatki veśelo! (Kvačany PRE); Na ostatki biva tri dňi bal a ľudze tancuju, śpivaju, bo potim už pust (Hradisko SAB)

ostatky m pomn
1. (o mestách, hradoch ap.) pozostatky, zrúcaniny, rumoviská: naproti ostatky len tolyko wydeti mést starodáwnych Argy a Myceny; Wissegrád, nekdy obzwlásstna a znessena pewnost, nekdy Karla Prwniho prybytek a Ssalomona krále wezenj, wčil ostatky kamenuw; gesste uhlydat ostatky cesti wogenskeg (KrP 1760)
2. cirk pozostatky z tiel svätých, relikvie: ruka Krystowa mocne pusoby skrze swe mile prately a swate za žiwota gich, časom pry gich pohrebowany a ostatcich (ŠV 1675); swate reliquiae aneb ostatkj swatých (DuD 1717); běhagj mnozý na rozličná mjsta, aby nawsstjwili ostatky swatých (KO 1782)
3. pozostalí po niekom, potomci, potomstvo: (Pane) žehneg a warug naše ostatky a nasyt nassjch lačnych chlebem (SR 17. st); ostátki yzrahélské neučiňá nepráwost any mluwit nebudú lež, y nenágde sa w ustách geych gazyk podwodny (KB 1756); postgeniti: potomcy, po nás budúcy, ostatky po nás (KS 1763); slisste mne dome Jakobuw a wssicknj ostatkowe domu yzrahelowa (CS 18. st)