paseka ž miesto s vysekaným porastom, čistina, rúbanisko: (bolo) dokonano s Martinom Stecom, šoltysom buobrovskym, aby ty čredliska (!) a paseky on držal (ORAVA 1625 U2); Rabcžicžanja pak tie histe polany, pasekj dosti tescze wirobily (ORAVA 1662 E); weliku skodu a ussčzipek Jankovicz, ponevačz ohnom sedlakom dopussčzal palit a paseky rubat (JASENICA 1710); Muratow paholok gu (ošípanú) klal, nebo do paseky byla uwgazla (PONIKY 1793); Tisovanja vice pasiek anebožto kopanic maji jako podvornych zemi a luk (TISOVEC 18. st CM); pasečný príd: na Zubrowszkom zem oracza pasečna (TISOVEC 1696); pasiečka [-eč-] dem: sinowy Martinowy poručam passecku anebo trawnik (PUKANEC 1745) P. tpn Dikouska paseka (v Rybároch 1556); Pasečna (v Malatínoch 1581)