Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

požehnaný príd.

1. prinášajúci šťastie, dobro, priaznivý, blahodarný: p. deň, p. dážď

2. kniž. bohatý, hojný: p-á zem, p. vek vysoký; p. stav ťarchavosť;

požehnane prísl.

požehnaný -ná -né 2. st. -nejší príd.

blahodarný majúci pozitívny účinok; prinášajúci blaho, dobro, úžitok a pod. • priaznivý: blahodarný, priaznivý vplyv pohybu na zdravie človeka • kladný • pozitívny • dobrý: kladný, pozitívny, dobrý účinok lieku • expr. požehnaný: požehnaný dážď • užitočný • osožný: pobyt v horách bol pre deti užitočný, osožný • zastar.: blahodejný • dobrodejný • blahonosný • blahočinný • poet. zastar. blahodajný • kniž. zastar. blahodatný

bohatý 1. vyznačujúci sa dostatkom materiálnych prostriedkov, žijúci v hmotnom blahobyte (o človeku; op. chudobný) • majetný (op. nemajetný, bezmajetný): byť bohatý, majetný; bohatí, majetní predkovia • zámožný: letné sídla zámožných ľudí • hovor. dobre situovaný: dobre situovaná rodina • solventný (majúci dostatok peňazí, schopný platiť): solventní rodičia • hovor. expr.: zaperený • operený • zazobaný: byť dobre zaperený, operený, zazobaný • subšt. prachatý: ponuka iba pre prachatých záujemcov • zastar. peňažitý: peňažitá nevesta • nár. zagazdovaný: zagazdovaný mlynár • pren. nár. hrubý: hrubý gazda (Kukučín, Hviezdoslav) • expr. prebohatý (veľmi, nesmierne bohatý) • expr. pribohatý (priveľmi bohatý, obyč. pejor.)

2. vyznačujúci sa dostatkom, hojnosťou, oplývajúci niečím kladným (v materiálnom i duchovnom zmysle) • hojný: bohatá, hojná úroda; bohatý, hojný prírastok • úrodný • kniž. požehnaný (bohatý na úrodu): úrodný kraj, požehnaný rok • štedrý • výdatný: štedrá odmena, výdatné zrážky • lukulský: lukulské hody, hostiny • početný (bohatý čo sa týka počtu): početná účasť divákov • kniž. opulentný (vyznačujúci sa nadbytkom): opulentná hostina • kniž. nepreberný (veľmi bohatý): nepreberné zásoby • veľký • pestrý (bohatý rozsahom a pestrosťou): veľký, pestrý výber, šatník, sortiment • plodný (bohatý na výsledky): prežiť bohatý, plodný život • plnotvárny • mnohotvárny • rozmanitý • obsažný • plný (bohatý na zmeny, zážitky; intenzívne prežívaný; o živote) • rozsiahly • obsiahly (majúci veľký rozsah): rozsiahle zdroje surovín; bohatá, rozsiahla, obsiahla slovná zásoba • vysoký • expr. kráľovský: dostať vysokú, kráľovskú odmenu • bujný: bujný porast, bujné vlasy, bujná fantázia • nákladný (bohatý a obyč. náročný): nákladná toaleta • expr.: prebohatý • prehojný (veľmi bohatý): v prebohatej, prehojnej miere • expr. pribohatý (príliš bohatý)

hojný kypiaci hojnosťou, vyskytujúci sa vo veľkej miere, vo veľkom množstve (op. zriedkavý, ojedinelý) • bohatý • častý: hojný, bohatý, častý výskyt, prípad • veľký (op. malý): veľký počet, veľké množstvo • početný • kniž. nepreberný • expr. prepočetný: početné, nepreberné, prepočetné zásoby • výdatný (hojný a akostný) • štedrý • sporý: výdatná, štedrá úroda; sporý dážď • úrodný • kniž. požehnaný: úrodný, požehnaný rok; požehnaná zem • expr.: premnohý • prehojný (veľmi hojný) • prihojný (priveľmi hojný)

šťastný ktorý je plný šťastia, radosti a spokojnosti; ktorý je prejavom šťastia (op. nešťastný) • šťastlivý: šťastný, šťastlivý výherca • blažený: šťastná, blažená matka; mať na tvári šťastný, blažený úsmev • blaživý • kniž. blahý • poet. zried. preblahý: usínať s blaživým, blahým, preblahým pocitom • radostný • jasavý • expr. plesavý: radostný, jasavý, plesavý smiech • veselý • natešený • rozjasaný • rozjasnený • rozjarený • rozšťastnený: veselá, rozjasaná, rozjarená tvár; láska sa zračí v jeho rozjasnených, rozjarených očiach • kniž. blahoslavený (Kukučín, Smrek) • dobrý • vydarený: šťastný, dobrý, vydarený rok • radostiplný: radostiplné Vianoce • úspešný • požehnaný • priaznivý • žičlivý • expr. svetlý: mať za sebou úspešný deň; po šesťdesiatke prežil ešte pár požehnaných rokov; očakávala priaznivú, svetlú budúcnosť • príjemný: spomínať na príjemné chvíle spoločného života • závideniahodný: závideniahodný osud, život • expr. zlatý: staré zlaté časy, zlatá mladosť • expr.: prešťastný • prešťastlivý (veľmi šťastný)

štedrý 1. ktorý rád a veľa dáva (op. skúpy): štedrí rodičia • hovor. radodajný: štedrí, radodajní susedia, príbuzní • gavaliersky (rád platiaci za iných): vie byť i gavaliersky • pohostinný • kniž. generózny • expr. preštedrý (veľmi štedrý)

2. ktorý sa vyznačuje hojnosťou, dostatkom (op. skúpy) • bohatý • hojný: mať radosť zo štedrej, bohatej, hojnej úrody • úrodný: úrodná zem, úrodný rok • výdatný (štedrý a účinný): výdatný dážď pomohol suchým poliam • kniž. požehnaný: požehnaná jeseň • expr. preštedrý (veľmi štedrý)

úrodný prinášajúci dobrú, veľkú úrodu (op. neúrodný) • žírny: úrodné, žírne nížiny; úrodný, žírny kraj • plodný (op. neplodný, jalový) • odb. fertilný (op. sterilný): plodný strom, plodná zem • bohatý • hojný • kniž. požehnaný: bohatý, hojný, požehnaný rok • expr. preúrodný • expr. al. poet.: zlatorodý • zlatorodný

vysoký 1. ktorý má veľkú výšku, ktorý má istý rozmer na výšku (op. nízky) • veľký (op. malý): vysoký, veľký chlapec • dlhý (op. krátky): má psa s vysokými, dlhými nohami • expr. vytiahnutý (nápadne vysoký): vytiahnuté dievčisko • poschodový (o stavbe; op. prízemný): poschodový dom • výškový (o stavbe): výšková budova • expr.: vysočizný • vysokánsky: vysočizný komín, vysokánske vrchy • poet. nebotyčný (veľmi vysoký): nebotyčné končiare • expr. prevysoký (nadmieru vysoký): prevysoké duby • privysoký (príliš vysoký): privysoký násyp • hovor. úctyhodný: úctyhodné stromisko

2. ktorý má veľkú hodnotu, mieru al. stupeň vlastnosti (op. nízky) • veľký (op. malý): vysoká, veľká teplota; zdediť vysokú, veľkú sumu peňazí • expr. kráľovský: kráľovský honorár • hovor.: pekný • krásny • slušný (presahujúci priemer): dostať peknú, krásnu peňažnú odmenu • expr. panský: panský plat • privysoký (príliš vysoký): privysoký štýl • expr. prevysoký: prevysoké dane (Mináč) • expr.: závratný • hriešny: závratné, hriešne ceny • dobrý (vyhovujúci z hľadiska požadovanej úrovne a pod.; op. zlý): vysoká, dobrá pracovná morálka • patriarchálny • matuzalemský • kniž.: požehnaný • ctihodný • úctyhodný (o veku): matuzalemský, požehnaný, ctihodný vek • nadpriemerný • nadnormálny: vysoká, nadpriemerná úroveň predstavenia • expr. šialený: šialená rýchlosť

p. aj veľký

3. (o zvuku) ktorý má veľký počet kmitov (op. nízky, hlboký): vysoké tóny • zvýšený • zastar. vyvýšený: zvýšený, vyvýšený hlas • jačavý • piskľavý • škrekľavý • škriekavý (nepríjemne prenikavo vysoký): jačavý, piskľavý, škrekľavý hlas • tenký: tenké zahvizdnutie

4. mravne prevyšujúci iné • ušľachtilý • šľachetný • vznešený: sledoval vysoké, ušľachtilé, šľachetné, vznešené ciele

životodarný 1. nevyhnutne potrebný na život • oživujúci • živný: životodarná, oživujúca vlaha; živná zem • živý: živá voda • biol. biogénny: biogénne prvky • expr. požehnaný: požehnaný dážď • kniž.: živototvorný • životonosný: živototvorný, životonosný dážď • kniž. zastar. životvorný (Botto)

2. kniž. podnecujúco pôsobiaci • blahodarný: životodarná, blahodarná sila prírody • priaznivý • kladný • pozitívny: priaznivé účinky tepla • podnetný • konštruktívny • plodonosný: plodonosné myšlienky, vplyvy • živý: živá moc lásky

požehnaný príd.

1. úrodný, bohatý: p-é polia (Kuk.); p. rok (Hor.); p-á jeseň (Zúb.); Kdeže by sa trepal z tej požehnanej Dolnej zeme na neláskavé Horniaky. (Vám.); p. strom (Sládk.) majúci mnoho ovocia; hovor. p. stav (u ženy) ťarchavosť, tehotnosť, gravidita; žena v p-om stave ťarchavá, tehotná; p-á família (Kuk.) početná (na deti); p. vek (Gráf) vysoký; Ján Hollý strávil v Maduniciach veľkú časť svojho požehnaného života (Vaj.) plodného. Dielo prináša požehnané ovocie (Mráz) hojné.

2. prinášajúci dobro, priaznivý, blahodarný: p. pokoj; p. májový dážď (Fig.); konanie požehnaných rúk (Vaj.); Majster chcel v požehnanej chvíli vytvoriť svoje najkrajšie dielo. (Zúb.)

3. trochu zastar. šťastný: Jej tvár patrí k tým požehnaným: slzy jej neuškodia. (Kuk.) Dvanásť — aké požehnané číslo! (Rys.);

požehnane prísl.: p. účinkovať na niečo, na niekoho blahodarne

požehnaný príd.
1. prinášajúci dobro, priaznivý: Ľen prácou nadobudnutí majatog je požehnaním ďeďictvom (Mošovce MAR)
F. žena f požehnanom stave (Bobrov NÁM), je f požehnanén stave (Bošáca TRČ) - je ťarchavá; požehnaní je dzeťmi a kupuvaním chlebom (Bošáca TRČ) - je chudobný; poščávané neni požehnané (Trenč. Závada TRČ) - požičiavanie prináša riziko
2. obdarený šťastím, šťastný, spokojný: Chlapä naroďenuo dali po_ctuol, že buďe požehnanuo (Kraľovany DK)
F. chto medzi ženami, ta požehnani (Záhradné PRE) - žart. povrávka o mužovi v spoločnosti viacerých žien

požehnaný príd
1. náb obdarený, zahrnutý božskou priazňou, milosťou: preduostogna Trogicze, Búch Otecz, Búch Sin, Búch Dúch swati na wečne wečnosti požehnany, amen (TC 1631); požehňaný Gežissi, králi králůw negwižssý (CC 1655); požehnani ten plod swati, Duchem swatim gest počati, skrze pannu na swet prissel (KK 1709); Panna laskawá a požehnaná, wimlúwag mňa u seba (BN 1796)
2. náb na ktorom je kňazom urobený znak kríža, prinášajúci šťastie, dobro, spokojnosť ap., prežehnaný: empl. divinum: požehnaný flastr (TT 1745); (Hilarion) dcéru z namazáním pozehnaneho olege od smrti byl wiswobodil (VP 1764); hrjchi sa zmazugú s poklonu, s pokropenjm wodi požehnanég (BlR 18. st)
3. úrodný, bohatý: létu pak ze wssech strán slibuge nebe sstastliwý a požehnaný zrost na wsselikých vrodách (NK 1721); chcete-li, abj wass milj dobitek požehnanj, zdrawj bil, wam zisk a užitek prinassel, nehresste s nim, nelagte, nezlorečte gemu (KT 1753) hojný; pred časem ňekterím Van Stiphout z druhím kímsi do zeme požehnanéj išél (BR 1785); pren tehotná, gravidná: Swata Alžbeta kdiž gi požehnana Panna Maria nawštiwila, ty ostatny slowa w Zdrawas Maria pridala katolicka cirkew (Le 1730); pekna sy (Maria) zewnitrnie na wsseckem twem požehnanem tiele (KT 1753); subst p. m kto je obdarený božskou priazňou: podte, požehnany do kralowstwj mogeho, dawno pripraweneho (PoP 1723-24)