jedovatý príd.
1. kt. obsahuje jed, otravný: j-á látka, j-é huby, rastliny;
pren. j-á zeleň ostrá
2. expr. hnevlivý, zlostný, zlomyseľný: j. pohľad, úsmev, j-é slová
● expr. mať j. jazyk zlomyseľne hovoriť;
jedovato prísl.;
jedovatosť -i ž.
jedovato 2. st. -tejšie prísl.
jedovato 2. st. -tejšie prísl. 1. ▶ s jedovatým účinkom, spôsobujúc otravu, otravne; syn. toxicky: j. pôsobiaci sírovodík; arzén a chróm môžu byť po spálení jedovatejšie 2. expr. ▶ (o farbe) prehnane výrazný, ostrý: j. zelené oči; j. žlté steny; kornútik jedovato farbistých kyslých cukríkov [P. Karvaš] 3. expr. ▶ zlostným, hnevlivým spôsobom, nenávistne, štipľavo; syn. jedovito: j. odseknúť, zasyčať; čosi j. poznamenal; j. dupla nohou; pren. Pozrie za seba, do doliny, odkiaľ sa poberá, uzrie temnú mrákavu, čo sa jedovato blíži. [K. Horák] hrozivo
1. obsahujúci jed, otravný: j. nápoj, j. plyn, j-é výpary; j-é huby (op. jedlé); j-é rastliny; j. hmyz, j. had ktorého organizmus vytvára jed; j-á zeleň druh ostrej, veľmi výraznej zelene;
2. hnevlivý, zlostný, zlomyseľný, nenávistný, štipľavý: j. pohľad, úsmev, j-á poznámka, j-é slová
● mať j. jazyk rozprávať zlomyseľne, štipľavo;
jedovato prísl.: j. pôsobiť ako jed; j. rozprávať, pozerať, smiať sa;
jedovatosť, -ti ž.