zvon -a m.
1. kovový nástroj kužeľovitého tvaru, kt. vydáva zvuk pri nárazoch srdca na jeho steny: kostolné z-y; hlas, hlahol z-a; z-y vyzváňajú
2. niečo podobné tomuto nástroju: prikryť jedlo skleným z-om; potápačský z.; gumený z. nástroj na čistenie zapchatého odtoku; sukňa do z-a šikmo strihaná
● hlas ako z. silný, zvučný; srdce ako z. zdravé; srdce mu bije ako z. prudko;
zvonový príd.
1. k zvon: z. povraz; z-é šaty
2. zvučný (význ. 1), jasný: z. hlas;
zvonec -nca m.
1. zdrob. k zvon
2. menší predmet podobný zvonu použ. na zvukové signály, spiežovec: kravský z., plechový, liaty z.
3. (zložitejší) signálny mechanizmus na zvonenie: elektrický z.;
zvoncový príd.;
zvonček -a m.
1. zdrob. k zvon(ec)
2. rastlina so zvoncovitými kvetmi, bot. Campanula;
zvončekový príd.
zvonec -nca pl. N -nce m.
zvonec 1. menší predmet podobný zvonu používaný na zvukové signály: kravský zvonec • spiež • spiežovec • hrkálka (spiežový zvonec, obyč. na krku zvierat, na postroji a pod.): cengot spiežovcov • liatovec: ovce zvonia liatovcami
2. signálny mechanizmus na zvonenie • zvonček: elektrický zvonec; v predsieni zaznel zvonček • cengáč: zatlačiť cengáč
zvonec, -nca m.
1. zdrob. menší zvon: V tom — bim, bim! ľaľa! Čože to značí, Ach, to už ranný hlas zvonca. (Botto)
2. menší predmet podobný zvonu, ktorého zvuky upozorňujú na príchod al. pohyb niekoho al. niečoho, dávajú výstrahu ap.; zvonček, spiežovec; cengáč: zvuk z-a (z-ov); cvengot z-a (z-ov); cengot kravských z-ov (Gráf); štrngot z-a (Al.); čuť zvonce-klepáky (Urb.); z-e stáda (Škult.); železné z-e (Jil.); ovčie z-e (Gab.); Cengali a hrkali im (kravám) zvonce. (Krno) Kdesi ovce potriasli plechovými zvoncami. (Urb.) Zazvonili hrkálky a zvonce saní pred kaštieľom. (Vaj.); liatinový z. (Ondr.); návestný z. (Rys.); signálny z. nad šachtou (Hor.); Jedna z mníšok potiahla rukoväť a ozval sa v budove, obďaleč od brány, dusene zvonec. (Jégé) (Predavač) mal na pulte zvonec, ktorým mohol Dobáka vždy varovať. (Štef.) Pritlačila gombičku elektrického zvonca. (Čaj.) Ozval sa zvonec oznamujúci koniec práce. (Urb.) Starý človek, hlava sa točí, iba keď som sa našla na pitvore a ruka ako zvonec (Taj.) odvisla zlomená; pren. expr. Že si tí naši ľudia dajú navešať na nos také zvonce. Vraj zlomená noha (Zel.) dajú sa oklamať.
3. zried. predmet pripomínajúci zvonček svojím tvarom al nejako ináč: Roztiahol som sa do trávy medzi nafúknuté belasé zvonce púpavy. (Švant.)
4. hovor. modrokvetá rastlina z čeľade zvončekovitých, zvonček: Objavila som v našom chotári belasé lúčne zvonce nezvyčajnej veľkosti. (Fig.); belasých lúčnych zvoncov zun (Heč.);
zvoncový príd.
1. týkajúci sa zvonca, vzťahujúci sa na zvonec: kŕdeľ statkov zvoncových (Hviezd.) ktoré majú na krku zavesené zvonce; žel. z-á návesť vyjadrená návestným znakom vytvoreným z jedného al. viacerých úderov na zvonec (zvon) zvoncového vedenia al. iného zvoncového zariadenia;
2. tvarom podobný zvoncu: archeol. kultúra z-ých pohárov
zvonec m 1. zväčša menší kovový predmet kužeľovitého tvaru zavesený tak, že ho po rozkývaní rozozvučia nárazy srdca o jeho spodnú časť: zwonecz possczalj Pritrzanom, za wjno dal sem d 35 (SOBOTIŠTE 1591 E); knoty na palyczach, na okno zwonecz (LIETAVA 1633); gmenowani Kubranie zwoncze dwa take nasilne z dobitkow zaly (TRENČÍN 1652); Behanowy, ktery zwonecz z weže spusstal, z roskazu p. fogta dano 50 den (ŽILINA 1712); Ianowy Hassakowy zwonecz z wola wzaly (ADAMOVCE 1715); zwoncow welkych no 3 (DUBNICA n. V. 1720) L. z. od hodín zariadenie na hodinách na zvonenie: zwonec od hodin 1 (TRENČÍN 1713); nočný z. nočné zvonenie: od nočniho zvonca po dwakrat d 15 (ORLOVÉ 1737); smrtný z. umieračik, ktorým sa (u kresťanov) zvoní na znak smútku za mŕtvym: potom bude našej lásky už raz konec, keď trikrát zvoniť mi bude smrtný zvonec (AD 18. st) F. po domoch so z-om chodiť o klebetnosti: (klebetnica) po domech ze zwoncem chodj, roznássa (SlK 1766-80) 2. zool zelienka obyčajná Loxia chloris: sikora, čiž, stehlik, zvoňec, tež pinka, konopka (MVV 1779-85 E)