zvať zve zvú nedok. kniž.
1. pozývať, volať: z. na hostinu, na posedenie, z. hostí
2. nazývať, volať, pomenúvať: vrch z-ný Grúň
// zvať sa volať sa
zvať sa zve sa zvú sa zvite sa! zval sa zvúc sa zvúci sa zvanie sa nedok.
zvať zve zvú zvi! zval zvúc zvúci zvaný zvanie nedok.
nazývať používať meno niekoho, niečoho • volať: tieto rastliny nazývame teplomilné; volali ho starý • hovoriť: hovorili jej babka • pomenúvať • titulovať (obyč. ako oslovenie): pomenúvali ho po mene; titulovali ho pán docent • kniž.: menovať • zvať: vrch zvaný Stoh; vedel menovať veci pravým menom • prezývať (používať prezývku): prezývali ho Uchom
volať sa mať meno • nazývať sa • kniž.: menovať sa • zvať sa: Ako sa voláš?; dedina sa nazýva, menuje Očová • hovor. zastar. písať sa • fraz. niesť meno po niekom/niečom
volať 1. (o človeku) silným hlasom oznamovať • kričať: volá o pomoc, kričí zo sna • ohlášať sa • ohlasovať sa • ozývať sa (odniekiaľ): ohlášal sa, ozýval sa z izby • vyvolávať • vykrikovať (často, ustavične): vyvolávala na susedku
2. (o niektorých vtákoch) vydávať zvuky • ohlášať sa • ohlasovať sa • ozývať sa: divé husi volajú, prepelice sa ohlášajú
3. hlasom, vyslovením mena a pod. upútavať pozornosť • kniž. zvať: volal deti domov • pozývať (na účasť na niečom): volal, pozýval ho na konferenciu, na návštevu • vyzývať • vyvolávať (opätovne volať): vyvoláva ma k nim hrať sa spolu
4. telefonicky nadväzovať spojenie • telefonovať • ozývať sa • ohlášať sa: pravidelne volal, telefonoval, ohlášal sa z cudziny
5. používať meno • nazývať: volali ho starký • kniž.: menovať • zvať: vrch zvali Grúň • pomenúvať • označovať (o rastlinách, veciach): tieto rastliny označujeme ako teplomilné • oslovovať • titulovať (o človeku): titulovali ho pán doktor • prezývať (volať prezývkou, dávať niekomu prezývku): prezývali ju papuľou
6. p. žiadať 1
zvať 1. p. volať 3 2. p. volať 5, nazývať
zvať1, zve, zvú (star. i zovie, zovú), rozk. zvi nedok. kniž.
1. (koho i bezpredm.) pozývať, privolávať, volať: Pritisla sa k Ondrejovi a zvala ho: Poď dnu. (Urb.) Do vojny ma zovú! (Ondr.) Na naliehavé zvanie učiteliek prišiel som do ich krúžku v určený utorok. (Taj.);
pren. (pri vecnom al. abstraktnom podmete) lákať, vábiť, priťahovať: Okolo nej pohodlná lavička zvala na posedenie. (Vans.) Voľný svet ho zval a nevedel odolať jeho hlasu. (Ráz.) Z odvekej biedy zve nás blahobyt. (Fr. Kráľ)
2. zried. (koho k čomu i v čo) rázne volať, vyzývať. Z podušky mäkkej skutočnosť ťa zháňa, v sebecký zovúc so svetom ťa boj. (Horal) Ak vegetuje mužský, teda si je sám príčinou. Všetko ho zve k činu. (Vaj.);
opak. zvávať, -a, -ajú;
dok. pozvať
zvať2, -zve, zvú (star. i zovie, zovú) zvaný, rozk. zvi nedok. kniž. (koho, čo kým, čím, ako) používať pre niekoho, niečo istý názov, meno, pomenúvať, volať, nazývať: Jano býva v tomto kúte hore na Čistine, ako zovú ten fliačik. (Pláv.) Jerguš nevedel, ako dedinu zovú. (Ondr.) Všetko pánom zovie na svete človeka. (J. Kráľ) chrámy zvané pagody; kráľ zvaný Matej; rieka zvaná Váh; z osady zvanej Drienok (Ondr.); Po hradskej si hvízda vojak mladý, vojak vyslúžilec, Macho zvaný. (Ráz.-Mart.);
dok. nazvať
|| zvať sa (kým, čím; ako) nazývať sa, volať sa, menovať sa: Svoj pestovať mrav, zvyky budeme a ostatné, čo zve sa výchovou. (Hviezd.) Vidíme námestie, čo Václavským sa zvalo. (Smrek) (Matica slovenská) zvala sa „jednotou milovníkov národa a života slovenského“. (Vlč.)
zvať ndk 1. koho pozývať, volať, povolávať: a my w tom zwaly sme przed sie Wanka; (ranený človek) wola a zowe a swiedssy pro pokoy (ŽK 1462); ( 1473); pany sestra nasse nas gys k sobe any na tyto wczylegssy hody zwati nesmela (BUDATÍN 1561); ydeme pana Sunega zwat w hostinu (s. l. 1584); ten treti Hlavačov syn zval jich (Tatárov) do luhov na naše vozy (VESELÉ 1663 LP); proto posilal sina sweho k nim, abj gich zwal k obedu (KT 1753) L. z. na svedomie práv povolávať svedčiť: giž swetkou mužou gako psou predtim na swedomia zwali (S. ĽUPČA 1689); synku, asby tya kdy zwaly na swedomge, slobodne muozess položyt dusu (KĽÚČOVÉ 1724); pred právo z. práv predvolávať pred súd: prwe po cztrnasti dnech magi onoho (človeka) przed prawo zwati (ŽK 1473) 2. koho, čo nazývať niekoho, niečo menom, názvom, menovať: wedle sameg teg studnycze z wyssnyeg strany gest kopanycza nyekera, keruzto tez zowu Czerwyenkowa kopanycza (MOTEŠICE 1569); w ten čas tu pažit Chotárnou pažitou zwali (ZVOLEN 1616); mug wnuk Martin mne pak w pocžtjwosty nema, anj mne starog materou nezowie (KRUPINA 1651); Baltazar Gyrgyik mel dwuch bratou, kterych gmenom gako zwali, newie (FOLKUŠOVÁ 1714); zvávať frekv k 1: tuto gistu dewku, Hrehussowech Barboru, zwawala sem k sobe na nocz (ILAVA 1646); (svedok) slichal, ze na Lieszkowske Bradlo wzdiczki zwawali, ale tam slobodne nepasali, toliko pokradomnye (Z. LIESKOVÉ 1727); k 2: že ho (nebožtíka tatíka) mnozy sprosti lide Kosutom a Kontsekom preziwali, než on se tak nedopustil zwáwati, ale Buoczom (DRAŽKOVCE 1660); ten wrssek y bok, z Murarowa gducz na prawu ruku, borowinu y pod tim bokom pole a iamu wždiczky Štrbakowu zwawaly (VELIČNÁ 1732)