Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

spozorovať dok.

1. zrakom zistiť, zazrieť, zbadať, zočiť, všimnúť si: s. neznámeho človeka, prekážku na ceste

2. uvedomiť si, postrehnúť, zbadať: s-l, že sa zmenila

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
spozorovať ‑uje ‑ujú dok.

spozorovať -ruje -rujú -ruj! -roval -rujúc -rovaný -rovanie dok.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

konštatovať poznávacím procesom si uvedomiť; poznané oznámiť • zistiť: na mieste konštatoval, zistil smrťspozorovať zbadať pobadať (nadobudnúť vedomosť o niečom): spozoroval, zbadal svoj omyl; pobadala, že sa zmenilvšimnúť si prísť na niečo postrehnúť objaviť (často mimochodom spoznať): všimol si, objavil stratu peňazízastaráv. ustáliť: ustálil, že jedlo je výbornépovedaťkniž. riecť (poznané slovne vyjadriť): na záver konštatoval, povedal, že zámer konferencie sa splnil

p. aj zistiť


objaviť skúmaním, výskumom poznať doteraz neznámu vec • odhaliť: objaviť, odhaliť prírodné zákonitostivynájsť: vynájsť nový systém obranyodkryť: odkryli nové ložiská zlatazistiť: dosiaľ nezistili príčiny rakovinyprísť na niečo naraziť natrafiť (obyč. nečakane, náhodne objaviť): pri rekonštrukcii hradu prišli, narazili, natrafili na zbierku mincíprísť na stopu (niečoho) • vypátrať vystopovať vysliediťexpr. vysnoriť: sprisahanie rýchlo vypátraliexpr.: vykutať vykutiť vykutrať vyhrabať vyštuchať vyštúrať vyšpárať vydolovať (objaviť systematickým al. tajným hľadaním obyč. niečo zabudnuté, zatajované a pod.): kdesi na povale vykutali, vyhrabali cenný obrazzbadať spozorovať zazrieť zočiť zachytiť (obyč. nečakane, nevdojak objaviť): vzadu zbadá, spozoruje tajný východnespis. vymáknuť (Balco)poobjavovať (potupne, viac vecí)


poznať2 dok. 1. zmyslovým vnímaním a rozumovou činnosťou nadobudnúť vedomosť, správnu predstavu o niečom • spoznať: (s)poznal, že sa mýlil; spoznal dávneho známehozbadať zistiť: nik nezbadal, nezistil mužovo klamstvospozorovať postrehnúťkniž. postihnúť: spozorovať, postrehnúť zlý úmysel; postihol niečie zámerypresvedčiť sa: presvedčil sa o tom na vlastné oči, poznal to na vlastné očipobadaťzastar. obadať: pobadať náhlu zmenuzacítiť uvedomiť si (poznať zmyslami): zacítil, uvedomil si blížiacu sa pohromu

2. osobne prísť do kontaktu s niekým, nadviazať známosť • zoznámiť sa spoznať sa: kamaráti sa (s)poznali, zoznámili na vojenčine; teším sa, že som vás (s)poznal, že som sa s vami zoznámilpozoznamovať sa (postupne, viacerí): pozoznamovali sme sa na večierku

p. aj zoznámiť sa 1

3. získať, mať skúsenosť z niečoho • okúsiť skúsiť zakúsiť: nikdy nepoznal, neokúsil, nezakúsil, čo je hladzažiť prežiť užiť: zažil, prežil, poznal v živote veľa zléhopocítiť zacítiť ucítiť: pocítil, zacítil na vlastnej koži biedu a nedostatok; ucítil pach krviprestáť vystáť prekonať pretrpieť (poznať niečo nepríjemné): prestáť, prekonať príkorie; pretrpieť mukyposkusovať (všeličo skúsiť, poznať)


rozoznať 1. vedieť zistiť odlišnosť medzi vecami, javmi • rozlíšiť odlíšiť rozpoznať: vie rozoznať pravdu od lži; rozlíši, rozpozná zvláštne vônediferencovaťkniž. distingvovať: diferencuje hodnotyporozoznávať (postupne)

2. pozorovaním zistiť • rozpoznať poznať spoznať spozorovať: rozoznal v diaľke mestozbadať postrehnúť všimnúť si (bystro): postrehol v ňom talentporozoznávať (postupne, viac vecí, osôb)


uvedomiť si zistiť niečo prostredníctvom vedomia • zastaráv. upovedomiť si: u(po)vedomil si svoju bezmocnosť; neuvedomili si, že sa schladilozastaráv. spovedomiť si (Šoltésová)pochopiť poznať spoznať (rozumom vystihnúť): raz pochopí, (s)pozná, že sa mýlilpocítiť (zistiť najmä citom): pocítil zodpovednosť za výchovu detízbadať spozorovať zvedieť (zmyslami): zmenu v správaní priateľa zbadal, spozoroval až neskôrpostrehnúť (zistiť niečo, čo nie je hneď, na prvý pohľad viditeľné, jasné): postrehnúť všetky súvislostiprísť na niečo: rýchlo prišla na to, že do tej spoločnosti nepatrízried.: zobadať sa obadať sa: (z)obadal sa hneď, že je zlepredstaviť si (iba v 2. os. ako modálna vsuvka): len si predstavte, uvedomte, ako sa to mohlo skončiť


všimnúť si 1. zrakom al. inými zmyslami prijať do vedomia (obyč. niečo, čo nie je hneď viditeľné) • povšimnúť si zbadať spozorovať postrehnúť: (po)všimnúť si, zbadať hneď, že pacientovi sa stav zlepšil; premenu nik nespozoroval, nepostreholpobadať: pobadal, že sa čosi dejeobadať zobadať: ne(z)obadali nič podozrivézachytiť zaznamenaťhovor.: zaregistrovať registrovať (pohľadom): zachytiť, zaregistrovať chlapcov upretý pohľadzazrieť zočiť zhliadnuť zahliadnuť (náhle, letmo): zazrela, zočila mu v očiach nádej; zahliadol žene striebro vo vlasochnár.: zmerkovať zbačiť zbáčiť spáčiť: stačil ešte zmerkovať, že boli dvajavycítiť zacítiť vybadať (citom, tušením si všimnúť): vycítil, že čosi nie je v poriadkuvypozorovať (dlhším pozorovaním si všimnúť): vypozoroval, že vzájomné vzťahy sa zlepšilizried. previdieť (Tajovský): mal strach, že to previdínár. ťuchnúť (Bodenek)fraz. expr. pozrieť na zuby (niekomu, niečomu; bližšie, pozorne si všimnúť a zakročiť)

2. vziať do úvahy niečo, vziať ohľad na niečo • podbať (na niečo): všimol si jeho radu, podbal na jeho radurešpektovať uznať zachovať: predpisy vedome nerešpektoval, neuznal, nezachoval

p. aj obtrieť sa


zbadať zmyslami (najmä zrakom) prijať do vedomia • spozorovať: nik nezbadal, nespozoroval, že ktosi vstúpil do izbypobadať postrehnúť všimnúť si (niečo, čo nie je hneď viditeľné): zmenu v správaní sme pobadali, postrehli iba niektorí; všimla si, že čosi nie je v poriadkuzastar.: obadať zobadať uvedomiť sizastar.: upovedomiť si spovedomiť si (zistiť prostredníctvom vedomia): uvedomil si svoj omylvybadať vypozorovať (postupne, po istom čase zbadať): vybadal ich slabostispoznať zistiť prísť na niečo (obyč. rozumom vystihnúť): veď ty raz zbadáš, spoznáš, zistíš, že som mal pravdu; prišli rýchlo na chybu v rátaníkniž. postihnúť: postihli sme vaše zlé úmyslyzazrieť zočiť (obyč. krátko al. náhle zbadať): zazrel, zočil mu v očiach strachhovor. zaregistrovať: poznámku som nezaregistrovaluvidieťkniž. uzrieťnár.: zmerkovať zbačiť zbáčiť spáčiťkniž. zastar.: zhliadnuť (zrakom): v diaľke uvidel, uzrel, zhliadol kontúry vrchovzahliadnuť (náhle, letmo): zahliadnuť niekoho v davezachytiť (pohľadom): zachytil, že sa naňho ktosi uprene pozerázried. previdieť (Tajovský): mal strach, že to previdínár. zavidieť (Dobšinský): zďaleka zavideli zámokzacítiť vycítiť (citom, tušením): zavčasu zacítiť nebezpečenstvozvedieť (pozorovaním, skúmaním zbadať): jediným pohľadom zvedel, čo je zač


zistiť skúmaním al. i náhodne poznať niečo ako isté • prísť na niečo zbadať spozorovať: zistiť, spozorovať, zbadať svoj omyl, prísť na svoj omyl; treba zistiť príčinu neúspechu, treba prísť na ňuobjaviť (obyč. nečakane zistiť): objavil, že v komore sú mravcekonštatovať skonštatovať (zistené povedať): (s)konštatoval som, že je už neskoropostrehnúť pobadať všimnúť si (zistiť očami): postrehol, pobadal, všimol si, že mnohí na prednáške chýbajúvypozorovať vybadaťkniž. vysledovať (zistiť pozorovaním): vypozoroval, vybadal, že mnohí začínajú prejavovať nespokojnosťhovor. zaevidovať: zaevidoval, že ktosi naňho uprene hľadíurčiť (skúmaním, meraním a pod. zistiť): určiť, zistiť presnú polohu lode; určiť presný časodb. stanoviť (presne zistiť): stanoviť hladinu cholesteroluvyskúmať vybádať (zistiť obyč. vedeckým skúmaním): treba vyskúmať, vybádať, ako sa zákonitosť prejavípozisťovať (postupne, viac vecí zistiť) • presvedčiť sa (na základe vlastnej skúsenosti): presvedčili sme sa, že to bol omylvyšetriť (zistiť skúmaním podrobností): treba vyšetriť, či je obžaloba pravdivápubl. zmapovať (zistiť rozšírenie, výskyt nejakého javu): zmapovať záujem obyvateľstvausúdiť (dospieť k záveru): napokon usúdil, že je zbytočné hádať savyrozumieť pochopiť (zistiť zmysel niečoho): z návodu sa nedal vyrozumieť, pochopiť, zistiť presný postupvydedukovať (zistiť dedukciou) • uvedomiť si (zistiť vedomím): uvedomil si, že prehralzvedieť (pozorovaním zistiť): podľa reči zvedel, že nie je od náshovor.: vysondovať presondovať (opatrne, nepriamo zistiť): treba vysondovať, presondovať, aký má na voľbu názor väčšina pracovníkovhovor. opáčiť: opáčil, čo si mysliahovor. expr.: vyhrabať vykutať (podrobným, systematickým al. tajným hľadaním zistiť): Kde si o ňom vyhrabal, vykutal také veci?zried. zjaviť: nikto ešte nezjavil, ako sa dolina pôvodne volalafraz. expr. zrátať si/spočítať si na prstoch jednej ruky (ľahko zistiť): to, že nemá nádej dostať výhodné miesto, vedel si zrátať na prstoch jednej ruky

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

spozorovať, -uje, -ujú dok.

1. (koho, čo) zmyslami, obyč. zrakom zistiť, zbadať: Spozoroval dievča hneď, ako vyzrel oknom. (Min.) Nespozorovala, že sa začali znášať prvé páperky snehu. (Fr. Kráľ)

2. (čo) uvedomiť si, postrehnúť, zbadať: Spozoroval som, že nemôžem vo vašom obchode zostať ďalej. ť (Tim.) Matiáš spozoroval, na čo Orieška naráža. (Kal.) Mate spozoroval dobre, čo ju trápi a hryzie. (Kuk.);

nedok. k 2 spozorúvať, -a, -ajú zried. (Dobš.)

Zvukové nahrávky niektorých slov

spozorovať: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu