Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

požiadať -a dok. vyjadriť (aj písomne) žiadosť, požiadavku: p. o pomoc; p. o rozvod; p. dievča o ruku

požiadať -da -dajú -daj! -dal -dajúc -daný -danie dok.

obrátiť sa 1. dať sa, dostať sa do opačnej al. inej polohy • otočiť sa: obrátil sa, otočil sa na chrbát • prevrátiť sa • expr.: prevaliť sa • prekotúľať sa • prekrbaliť sa: dieťa sa prevalilo, prekotúľalo, prekrbalilo na bruško • prehodiť sa (rýchlo): v spánku sa prehodil na druhý bok • zastar. zaobrátiť sa (Dobšinský) • poobracať sa • pootáčať sa (postupne) • pootočiť sa • poobrátiť sa (čiastočne)

2. dať sa opačným al. iným smerom • otočiť sa: auto sa na námestí obrátilo, otočilo • zvrtnúť sa • skrútiť sa • skrútnuť sa: nahnevaná sa zvrtla, skrútla na opätku a odišla; vietor sa skrútil, skrútol na západ • vzoprieť sa • postaviť sa proti (v názore, v činnosti a pod.): všetci sa vzopreli, postavili proti nám • zried. zavrtnúť sa: ešte sa stihneme zavrtnúť

3. nadobudnúť iný ráz (obyč. v zmýšľaní, morálke a pod.) • konvertovať • prestúpiť (obrátiť sa na inú vieru) • zmeniť sa • premeniť sa • otočiť sa: počasie sa obrátilo, zmenilo; všetko sa na dobré obráti, zmení, premení; Kedy sa obrátiš, zmeníš? • hovor.: preinačiť sa • preonačiť sa: život sa nám celkom preinačil • fraz. expr. prevrátiť kabát: naraz všetci v politike obrátili kabát • obmeniť sa (sčasti sa obrátiť)

4. prísť k niekomu s prosbou, so žiadosťou o niečo • požiadať • poprosiť (o pomoc, o vybavenie niečoho): obrátila sa v núdzi na rodinu, v núdzi požiadala, poprosila rodinu (o pomoc) • uchýliť sa • kniž. utiecť sa (nájsť útočisko): uchýliť sa, utiecť sa v nešťastí k rodičom

p. aj osloviť 2

osloviť 1. začať rozhovor s niekým (obyč. s cieľom dozvedieť sa niečo a pod.) • prihovoriť sa • privravieť sa: oslovil ma okoloidúci, či mu môžem poradiť; prihovoriť, privravieť sa dieťaťu • nár. prizvať sa (Gabaj) • pustiť sa/dať sa do reči • nadviazať/nadpriasť rozhovor: dá sa do reči s okoloidúcimi; Nenadväzuj, nenadpriadaj rozhovor s neznámymi mužmi! • prehovoriť (s niekým): mesiac neprehovoril s kolegom • ohlásiť: idúc okolo, ohlásil priateľa • kniž. apostrofovať (obyč. neprítomnú osobu al. neživú vec): apostrofuje celú spoločnosť; apostrofovať hviezdy

2. hovor. vysloviť žiadosť k niekomu • požiadať • poprosiť • obrátiť sa (na niekoho): oslovil som ho v tej veci; požiadali nás, poprosili nás, obrátili sa na nás, aby sme im poradili • hovor. zastaviť: minule ma zastavil, či mu pomôžem • vyzvať: vyzval ma spolupracovať • kniž. invokovať (prosiť o pomoc): invokovať múzy

3. dať oslovenému vhodné meno • otitulovať • pomenovať • nazvať: nevedel, ako má osloviť, otitulovať, pomenovať vedúceho

4. publ. vyvolať kladnú reakciu, stretnúť sa so záujmom • zaujať • zaujať pozornosť • vyvolať ohlas: predstavenie oslovilo, zaujalo najmä mladých; výrobok určite zaujme (pozornosť) viacerých, vyvolá ohlas u viacerých • zasiahnuť • zapôsobiť: dielo vie zasiahnuť diváka; na cudzincov zapôsobili originálnosťou • prihovoriť sa • privravieť sa • kniž. apostrofovať: film sa prihovoril publiku dobrou hudbou • nájsť adresáta: dielo si nájde adresáta medzi staršími

poprosiť zdvorilo, úctivo predložiť niekomu nejakú požiadavku, žiadosť, ktorej splnenie závisí od vôle žiadaného • popýtať: poprosiť, popýtať niekoho o pomoc; poprosila, popýtala matku o odpustenie • expr. poproskať: dieťa ma pekne poproskalo • zaprosiť • zapýtať (vysloviť prosbu, žiadosť): zaprosil si trochu jedla; dám mu, koľko za robotu zapýta; chlapec si zapýtal z ovocia v košíku • požiadať (vysloviť žiadosť): slušne ma požiadali, aby som opustil miestnosť • hovor. osloviť: sused ma oslovil, či by som mu nepomohol • vyzvať (rázne vysloviť žiadosť, dať pokyn, príkaz na niečo): vyzvali ho, aby svedčil

požiadať vysloviť al. písomne vyjadriť žiadosť, požiadavku • popýtať: požiadať, popýtať o pomoc, o podporu; požiadať, popýtať dievča o ruku • poprosiť (vyjadriť prosbu): poprosila o dovolenie sadnúť si • expr. poproskať (o dieťati) • vypýtať (požiadať od niekoho niečo): vypýtať dievča do tanca • zapýtať (požiadať istú sumu): zaplatím, koľko si zapýtajú • vyzvať (požiadať o urobenie niečoho): vyzvať všetkých účastníkov, aby prišli načas • hovor. osloviť (požiadať o splnenie niečoho): v tej záležitosti treba osloviť viacerých vplyvných ľudí

požiadať, -a, -ajú dok.

1. (koho o čo, zried. i čo od koho) vysloviť žiadosť, požiadavku, prianie, poprosiť o niečo: p. niekoho o pomoc, o službu; p. o súhlas, o dovolenie; p. o prepustenie, uvoľnenie zo služieb, o preloženie; p. o rozvod; p. (dievča, ženu) o ruku navrhnúť jej manželstvo; Požiadam Pogáňa, či by mi nemohol vyhľadať fotografiu Milana Kališa. (Bedn.) Šiel k richtárovi a tam požiadal, aby sa v obci vybubnovalo, že sa otvorí v škole kurz. (Fr. Kráľ) Či by ste sa nenahnevali, keby som od vás požiadal lekárske svedectvo. (Stod.)

2. zastar. (koho, čo) prejaviť žiadostivosť, zatúžiť po niekom al. po niečom: Nikdy ani myšlienkou som si druhého nepožiadala, mňa svedomie nepáli. (Taj.)

žiadať, -a, -ajú nedok.

1. (čo, o čo, koho o čo, čo od koho, na kom) vyslovovať, predkladať (ústne al. písomne, úradne al. súkromne) nejakú žiadosť; dožadovať sa, domáhať sa niečoho; požadovať, chcieť niečo od niekoho: ž. náhradu za škodu, ž. záruku, vysvetlenie, ž. o prijatie do zamestnania, ž. o zvýšenie platu, o odpustenie trestu; ž. niekoho o ruku; dôrazne, snažne, úctivo niečo (o niečo) ž.; Len mi to sprav, o čo ťa žiadam. (Ráz.) Bola to zriedkavá žena, ktorá nehovorila ani vtedy, keď to od nej žiadali. (Ondr.) Odmeral, nastrihol a potom oddrapil žiadaný kus látky. (Čaj.) Možno žiadať od človeka, aby všetko vytrpel? (Gráf) Žiadať od nás niečo podobného je také bláznovstvo, ako žiadať, aby na breste rástli hrušky. (Fel.) Vieš, čo sa na mne žiada? (Kuk.)

2. (čo) vyžadovať (si) v zmysle primeranosti, nutnosti: Zlosť oklamaného boha jej ľudu lomcuje jej každým údom a žiada pomstu. (Vám.) (Žaloba) žiada trest pre tých, čo v plameň vrhli národy. (Len.)

3. zried. (čo komu) žičiť, želať: Žiadal som mu (Faustovi) zdaru pri hrdinskom čine. (Záb.) Žiadal mu (dieťaťu) smrť. (Tim.)

4. (najmä v zápornej podobe) hovor. (čo, čoho) mať nedostatok niečoho, trpieť núdzu v niečom: Záhonovci groša nežiadali a práve preto žili si slobodne, hojne. (Taj.);

opak. žiadavať, -a, -ajú;

dok. k 1 požiadať i zažiadať

|| žiadať si

1. (čo) vyslovovať, predkladať nejakú žiadosť, dožadovať sa niečoho, požadovať niečo: ž. si zvýšenie platu; Čajka si žiada slovo. (Laz.)

2. (čo, koho) chcieť, priať si, želať si: Takého si nikto do domu nežiada. (Jégé) Grečo sa veľmi ponáhľa, lebo starý Pacík si ho žiada vidieť. (Laz.)

3. (čo) vyžadovať si v zmysle primeranosti, nutnosti: problém si vyžiada riešenie; táto otázka si žiada pokojný, logický, nenásilný postup; Nohy si žiadali odpočinok po dlhom státí vo voze. (Fig.);

opak. žiadavať si, -a, -ajú;

dok. k 1 zažiadať si i požiadať si

|| žiadať sa

1. neos. (komu s neruč, čoho, zried. i koho i so spoj aby) pociťovať potrebu niečoho, chcieť niečo, túžiť po niečom: Dievčatku sa v takých chvíľach nijako nežiadalo byť vonku. (Janč.) Mne sa ani nežiadalo Magdušinej zábavy a pálenky. (Švant.) Tým viac sa jej potom vždy večer žiadalo Štefana. (Gab.) Mne sa tak žiadalo, aby zatíchla (streľba) aspoň na chvíľočku. (Jes.)

2. chcieť sa niekam dostať, domáhať sa niekam: Komu sa hlava krúti, ten nech sa ta ani nežiada. (Záb.) Zaležané údy žiadajú sa na čerstvé povetrie. (Záb.);

opak. žiadavať sa, -a, -ajú;

dok. k 1 zažiadať sa

požiadať dok.
1. vyjadriť (slovom al. písomne) požiadavku: Istého času ma požádal notár, abi so_mu išiel kolo domu trávu skosiť (Beňadovo NÁM); Tento kapitán s namí mrsko, tvrdo vichoďiu̯, ňebolo pomoci, iba na višie veliťelstvo potom požiadať, že už ňemuožeme toho vidržať (Prosiek LM); Požádaj ho o ten štikál! (Val. Belá PDZ); Sán som požádal (o súhlas), že sigot po zrezaních topoloh opsadín stronkí (Skalská N. Ves TRČ); Ten mu̯adí prindz za ňú chodziu̯ a povidau̯ í, že on dojde a požádá oca, že či bi mu ju dali za ženu (Bílkove Humence MAL)
F. požádav hu o ruku (Mýtna N. Ves TOP) - navrhol jej manželstvo
2. zatúžiť po niekom al. niečom; prejaviť žiadostivosť: To už naozaj ostatní šlovek, šva cudzua ta poža̋dá (Brusník REV); A ja vam viňčujem na totu svatu Viľiju, žebi sce ju mohľi prežic, druhu dožidz hojňejši, pokorňejši, z meňšima hrichami, z vekšu radoscu, Bosku miloscu a ku temu, co požadace, ščesce, zdrave, hojne Boske požehnaňe, stotiśidz do miška, slavu ňebesku, korunu aňďelsku, pulen dvur statku, ceľatku, žebi śe vam ňeśľi kuri, kački, to ja vam viňčujem! (Niž. Šebastová PRE)
F. má, čo mu len duša požádá (Bošáca TRČ) - má všetko, po čom zatúži

požiadať [-žia-, -žá-] dk
1. koho o čo, od koho čo, čo, čoho vysloviť žiadosť, požiadavku, prianie, poprosiť o niečo: wiznawam tiemto listem przede wssemi, ze mne gest pozadal o swedomie vrozeni pan Waczlaw z Podmanyna (VRŠATEC 1479 SČL); ktery mistr aneb tovariš požadal by mistrou spolu se zjiti mimo poradneho quartalneho času, ten ma k cechmistrovi jiti, od neho ciachu požiadati (B. BYSTRICA 1617 CM); pozada pan Buh od nas hrissnikuw usilowani a pracu, abi po teg nam swogu bosku milost a swoge milosrdenstwy udeliti mohel (MS 1758); pitaly otce Zachariasse, gak se mel gmenowaty narozeny sinaček, on požadagice desstičku, na neg napisal, reknuce: Jan gest gmeno geho (PS 1782)
2. koho ku komu, k čomu zavolať, pozvať, predvolať niekoho k niekomu: (Laurinc Pivovarčo) pozadal nas k sobe a zostawyl pred namy testament tento (PLIEŠOVCE 1584); pak-ly nekde pugdess, požadany budess na svadbu neb hostinu (BV 1652); ya Martin Hiross požiadal gsem do meho pribitku Geho Slowutnu Opatrnost pana richtara mesta Ružomberku (RUŽOMBEROK 1667); co se dotýče zámluvy k manželstvy, nemá vjce osob požádano býti, jen toliko ze strany mladého ženjcha tri a ze strany mladéj nevěsty tri osoby (B. BYSTRICA 1732 E); musel sem na druheg strane klcžowat, k te pak pracy požadal sem meho swagra (TURIEC 18. st)
3. čo, koho prejaviť žiadostivosť, zatúžiť po niekom al. po niečom: mnozy krestane se namniwagu biti nestatecnymi, dokawat bi zub za zub, oko za oko swogim kriwodlnikom a nepratelom witrhnuti a wilupiti nepožadali (MS 1758); nepožádás domu bližního twého, aniž požádás manželki geho, né služebníka, né déwki, né wola, né osla, ani wsseho, čo geho gest (BN 1789); nemá se priwolit ťelu, čo zle požádá, tak také mnohy ráz prinucowat se má, čo prigjmati nežádá (BlR 18. st)
F. (mal), čo (mu/len) srdce p-lo; čo mu duša p-la mal všetko, čo chcel: tento otec dal wssecku zwulu tomuto sinowj swemu, nic mu nechibelo, neschazelo na swete tomto, co mu srdce pozadalo, to wssecko mu pohotowe bilo; (sv. Vendelín) z bohatstwim welkim opliwal, co mu dussa pozadala, wssecko hotowe mel (KT 1753); syn mal z opatrnosti otcowskeg statečne ssaty, chutni pokrm a gidel na zbitek, wiborni napog, wino, kaffe, čukoladu a čo len srdce požadalo k wižiwnosti geho (MiK 18. st); -avať ndk k 3: (Hadixa) vikladala mu (dervišovi) ze zahaňbováňím, jak daleko a chitro juž prišél, že dcéru tak mocního svého dobroďinca a pána požádává (BR 1785)