narúbať -e -u dok. rúbaním pripraviť, nahromadiť isté množstvo: n. dreva; n. uhlie
narúbať -be -bu narúb/narúbaj! -bal -buc/-bajúc -baný -banie dok.
narúbať -be -bu narúb! -bal -buc -baný -banie dok. (čo/čoho) ▶ rúbaním, štiepaním sekerou pripraviť isté množstvo (dreva); syn. nakálať: n. drevo na zimu; narúbali siahovice na klátiky; poukladať narúbané polená; Ešte treba dreva narúbať a ponosiť dnu. [V. Šikula]; Zamýšľal sa cestou nad tým, kde by najskôr narúbal čo najviac paliva. [A. Habovštiak]
narúbať, -e/-a, -u/-ajú, rozk. -rúb/-rúbaj dok. (čoho, čo) nahromadiť, pripraviť rúbaním: n. dreva (drevo), n. veľa uhlia v bani; Vždy pred súmrakom narúbali sme konárov. (Ondr.)
narúbať dok. csl rúbaním nahromadiť isté množstvo: Tag ho nachovala, uvarila večeru, on išou̯ drevo narúbať (Devičie KRU); A čačinu narúbal, teda jedlovú (Kľak NB); Narúbau̯ si dreva a nachistau̯ na zimu (Hlboké SEN); Ňiž inšie, ľen sekeru ku tomu, abi sme si mohľi narúbac (Podmanín PB); Hlopi išľi do ľesa, narubaľi mlade brezovo konare (Rozhanovce KOŠ); narúbaď dreva (Bystrička MAR)
narúbať dk čo, čoho rúbaním nahromadiť, pripraviť väčšie množstvo niečoho: prutie, ktere sem dal bil narubaty (TRENČÍN 1583); w hore Brložneg brwienecz sme bili narubalj (P. LEHOTA 1625); dano paholkom, kery drewa gedloweho na pecseny chleba obeczného narubaly d 20 (ŽILINA 1730); ket mesto predalo do Stiawnicj bukowinu, mal tam narubanuo drewo krczmar (KRUPINA 1734); 5 dreworubáči narúbagu w 6 dnech 75 sáhůw (LU 1775); zawazuge se pan arendator lesy w dobrem stawe zadržowat, gen osemsto čtwerhranych sah narubat (WZ 1797) vyrúbať