hŕba -y hŕb ž.
1. navŕšené množstvo niečoho, hromada, kopa: h. kameňa, smetí; hádzať veci na h-u
2. expr. veľké množstvo, kopa, hromada: h. detí, peňazí; mať h-u roboty
3. skupina, hlúčik: ľudia sa zhŕkli do h-y
● expr. stáť, vyzerať ako h. nešťastia utrápene; pejor. hádzať (všetko, všetkých) na jednu h-u rovnako (zle) hodnotiť; → malá h. pýta viac;
hŕbka -y -bok, hŕbočka -y -čiek ž. zdrob.
1. k hŕba 1, 3
2. expr. malé množstvo, kôpka: h. ľudí
hŕbka -ky hŕbok ž. zdrob.
hŕba hŕby hŕb ž. 1. ▶ navŕšené množstvo niečoho; syn. hromada, kopa: h. kameňa, piesku, tehál; hŕby skália na ceste; h. trosiek a popola; h. odpadkov, starého papiera; hádzať veci na hŕbu; odpratať hŕbu uhlia; z auta je h. šrotu; Sedeli učupení pod hŕbou haluziny. [F. Gabaj]; Babka Šupíková na hŕbe perín, natriasajúca sa na vlečke, si zatiaľ veselo uhýnala z tľapkačky. [V. Bednár] 2. expr. ▶ veľké množstvo niečoho; syn. kopa, hromada: h. klamstiev; h. starostí, ťažkostí; minúť hŕbu peňazí; prať hŕbu bielizne; vyriešiť hŕbu problémov; má hŕbu šiat; stôl sa prehýbal pod hŕbami dobrôt; na hlavu sa jej zniesla h. kritiky; To mi vynesie hŕbu prívržencov. [P. Karvaš] 3. ▶ viac jednotlivcov spolu; syn. skupina, hlúčik: vítala nás h. detí; otec diskutuje v hŕbe novinárov; Správali sa ako hŕba idiotov. [Sme 1996] ◘ fraz. stáť/sedieť/vyzerať ako hŕba nešťastia veľmi smutne a utrápene; hádzať/hodiť všetko/všetkých na jednu hŕbu rovnako hodnotiť, nerobiť rozdiel medzi niečím, niekým ◘ parem. malá hŕba pýta viac k málu treba pridať ▷ hŕbka -ky hŕbok ž. zdrob.: h. fazule; zmetať popol na hŕbku; stúliť sa do hŕbky; hŕbky posedkávajúcich [V. Bednár]; Jahnence sa popásali. Psíci ich držali v hŕbke. [M. Rázusová-Martáková]; Bezradne sa pozerala na hŕbku vecí, čo zostala z rodinného majetočku. [P. Jaroš]; hŕbočka -ky -čiek ž. zdrob. expr.: h. zemiakov; h. smetí; priniesol do redakcie na posúdenie hŕbočku svojich básní; Na zemi ležia malé, ľahko nadýchané hŕbočky bieleho popola. [K. Jarunková]; hŕbisko -ka hŕbisk s., v sg. N a A i ž. zvel.: veľké h. smetí; odniesol celú h. hračiek
hŕba, -y, hŕb ž.
1. kopa niečoho nahromadeného, hromada: h. smetí, h. kamenia, h. sena, hádzať niečo na h-u; Na peci sa pohýbala akási hŕba tmavých handár. (Gráf); pren. Všetky nádeje zrútili sa na hŕbu. (Kuk.)
● pobila by ich (kravy) na hŕbu (tim.) všetky;
2. hovor. veľké množstvo: h. kníh, šiat, h. detí; Na námestí mrví sa hŕba sveta. (Kuk.) Zdvihla sa hŕba rúk. (Hor.); pren. Hŕba bolesti leží jej v duši. (Al.)
3. hovor. skupina, hromada: Honci dochádzajú a odchádzajú, po jednom i po hŕbach. (Kuk.) Husi sa zľakli a zhŕkli sa do hŕby. (Kuk.);
hŕbka, -y, -bok ž. zdrob.;
hŕbočka, -y, -čiek ž. zdrob. expr.
hŕbka p. hŕba
grpka p. hŕbka
hŕbka ž. (grpka) 1. menšia hŕba, kôpka, kopček: Motekov načim šecko pozhŕňaťi na hŕpku a miesiťi (Čelovce MK); A miseu̯ potom navoziť dve hrpki, ľebo tri (skál) (Dol. Kubín) 2. skupinka: Celá hŕpka sa rozutekala (Likavka RUŽ); Hŕpka cigáňov kvačala okolo ohňa (Bošáca TRČ) 3. útvar z uložených obilných snopov: Pri žatve sa snopi kladú do hŕbok (Martin n. Žit. ZM); Trináctu hrpku zme dostaľi (Opava MK); hrpka (Lutila KRE) 4. náruč pokoseného obilia, množstvo, ktoré žnica obsiahne rukou a kosákom: Žňica vezňe dve hŕpke zo dvuch radou, položí ih na treťí rat a žňedz za ňou viaže (Lišov KRU) 5. zvinuté pradeno: Keď (pradená) viskľi, zvíjalo sa na klpká. Dakedi aj na hŕpki, to bolo skorej (Detva ZVO)