Vedeli ste, že...? Slovníkový portál obsahuje aj minikalkulačku. Skúste napr. 2+2.
2+2.
donútiť -i dok. prinútiť: d-l ho odcestovať, aby odcestoval; robiť niečo z d-enia;
nedok. donucovať
donútiť sa -ti sa -tia sa donúť sa! -til sa -tiac sa -tený -tenie sa dok.
donútiť -ti -tia donúť! -til -tiac -tený -tenie dok.
donucovať -cuje -cujú -cuj! -coval -cujúc -cujúci -covaný -covanie nedok. (koho k čomu; s neurčitkom; s vedľajšou vetou) ▶ nátlakom pôsobiť, aby niekto niečo robil, urobil; syn. nútiť, prinucovať: d. niekoho k poslušnosti; d. syna učiť sa al. aby sa učil; Bez jej vytrvalého donucovania by sotva bol získal doktorát. [J. Beňo] ▷ dok. ↗ donútiť
donútiť -ti -tia donúť! -til -tiac -tený -tenie dok. (koho k čomu; s neurčitkom; s vedľajšou vetou) ▶ nátlakom spôsobiť, aby niekto niečo vykonal; syn. prinútiť: d. niekoho k priznaniu, priznať sa; d. niekoho, aby si splnil povinnosti; bol donútený predať auto; k tomu ho nedonútiš ani prosbou, ani hrozbou; robiť niečo z donútenia; telesné, fyzické, psychické donútenie ▷ nedok. ↗ donucovať
donútiť nátlakom spôsobiť, aby niekto niečo urobil • prinútiť: donútil, prinútil syna zostať na gazdovstve • priprieť • prisiliť • zried. vsiliť: pripreli dieťa do učenia; vsilila tvár do úsmevu • dohnať (obyč. bez cieľavedomého úsilia): okolnosti ho dohnali k úteku • pohnúť • expr. popchnúť (priviesť k niečomu, byť pohnútkou k niečomu): udalosti ich pohli, popchli k odporu • primať • priviesť: k takému konaniu ma nik nemôže primať, priviesť • dostať: nie a nie ho dostať na prechádzku • hovor. primusieť: primusela sa učiť • expr. dopšikať • hovor. expr.: privrznúť • priseknúť • privrieť: keď zlodejov privrzli, privreli, priznali sa • hovor. expr.: pripriahnuť • zapriahnuť (donútiť do usilovnej činnosti): brigádnikov pripriahli, zapriahli do žatvy
pohnúť 1. urobiť malý, krátky pohyb; takýmto pohybom zmeniť polohu niečoho • hnúť: pohnúť, hnúť hlavou • pohýbať: nevládal pohýbať rukou, stoličkou • expr. poševeliť (slabo, jemne pohnúť): vetrík poševelil lístím • pomknúť • pomyknúť: pomknúť, pomyknúť koňa • potisnúť • potlačiť • posunúť • pošinúť • pošuchnúť • hovor. pošupnúť (krátkym pohybom zmeniť polohu): potisnúť, posunúť skriňu • postrčiť • posotiť (pohnúť ľahkým úderom) • zried. postrkať (Hviezdoslav)
2. byť pohnútkou k niečomu (obyč. k väčšej aktivite) • mať • kniž. primať • priviesť: otcova rada ho pohla, mala, primala, priviedla k tomu, že začal podnikať • prinútiť • donútiť (nátlakom, násilím pohnúť): prinútilo ma, donútilo ma to k úsmevu • expr. popchnúť: čosi ma popchlo k odporu • expr.: poduriť • podurkať • popohnať (pohnúť do intenzívnejšieho pohybu): poduriť, popohnať záprah do klusu • povzbudiť: dobrým slovom povzbudila syna, aby študoval
3. p. dojať 1
prinútiť nátlakom, násilím, mocou a pod. spôsobiť, aby niekto niečo urobil • donútiť: vojaka prinútili, donútili strieľať • priprieť • prisiliť • zried. vsiliť: priprel syna do roboty, k robote; dievku prisilili vydať sa proti jej vôli; vsiliť tvár do úsmevu • pohnúť • expr. popchnúť (priviesť k niečomu, byť pohnútkou k niečomu, spôsobiť aktivitu): udalosti pohli ľudí k odporu; niečo ma popchlo, aby som nesúhlasil • kniž. primať • priviesť: k takému konaniu ma nik nemôže primať, priviesť; primali nás, aby sme sa k vzbúrencom pridali • hovor. primusieť: ak nechcú podobrotky, treba ich primusieť • hovor. expr.: privrznúť • priseknúť • privrieť: keď polícia mládencov privrzla, prisekla, privrela, priznali sa • hovor. expr.: pripriahnuť • zapriahnuť (prinútiť do usilovnej činnosti): rodičia pripriahli, zapriahli deti do ťažkej roboty
donútiť, -i, -ia dok. (koho k čomu, s neurč., so spoj. aby) prinútiť, dohnať: d. niekoho poslúchať, platiť; telesné, psychické donútenie; robiť niečo z donútenia nedobrovoľne; Donútili ma ísť za muža, ktorého som nenávidela. (Urbk.) Ťavu nemôžem donútiť, aby sa zosobášila s Hrkaľom. (Tim.);
nedok. donucovať, -uje, -ujú
nútiť, -i, -ia nedok. (koho, čo do čoho, na čo, k čomu, s neurč. i so spoj. aby) násilne privádzať k nejakej činnosti, naliehavo ponúkať, pobádať: Núti záhyby svojej tvári do prívetivého úsmevu. (Vaj.) Vás do všetkého treba nútiť. (Tim.) Nútil ich na prácu pre nemecké záujmy. (Heč.) Pášu skutky, ku ktorým ich nenúti nevyhnutnosť. (Jégé) Nútilo ho obzrieť sa. (Gráf) Niečo ho núti, aby sa pohyboval. (Hor.);
opak. nútievať, -a, -ajú;
dok. donútiť, prinútiť
|| nútiť sa (s neurč. i do čoho) snažiť sa, namáhať sa niečo robiť, nasilu niečo robiť: Nútila som sa pohrúžiť sa do sna. (Fig.); n. sa do smiechu, do veselosti;
opak. nútievať sa;
dok. donútiť sa, prinútiť sa
donútiť dok. csl pohnúť niekoho, aby niečo vykonal, prinútiť: Na to me nikto nemahe donúčič si ju zva̋č (Kameňany REV); Moseli ho k tomu donúcit (Bošáca TRČ); Donuca ce robic (Žakarovce GEL)
donútiť dk prinútiť, dohnať k niečomu: cžo ta k tomu donutilo (KRUPINA 1699)