Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

bežať -í -ia bud. bude b./pobeží nedok.

1. rýchle sa pohybovať na nohách, utekať: b. dolu schodmi; b. ozlomkrky, opreteky; b. ako bez duše; zajac b-í poľom

2. vykonávať rýchly pohyb: auto, voz b-í po ceste; oblaky b-ia; po tvári mu b-ia kvapky potu

3. hovor. ísť, ponáhľať sa: b. po lekára; bež otvoriť!

4. byť v chode, v činnosti (o stroji); konať sa (o činnosti); plynúť, ubiehať (o čase): motor b-í naprázdno; film už b-í; roky b-ia; čas b-í; vie, ako svet b-í; všetko b-í podľa plánu; nechať vec b. nestarať sa o ňu

5. pretekať sa v behu: b. beh na 100 m, b. preteky

mráz mu b-í, zimomriavky mu b-ia po chrbte, po tele trasie sa od zimy, strachu ap.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
bežať ‑í ‑ia bud. bude bežať i pobeží nedok.

bežať beží bežia bež! bežal bežiac bežiaci bežanie bud. bude bežať/pobeží budú bežať/pobežia nedok.

bežať -ží -žia bež! -žal -žiac -žiaci -žanie bud. bude bežať/pobeží budú bežať/pobežia nedok. 1. ▶ (o ľuďoch a zvieratách) rýchlo sa pohybovať na nohách, striedať nohy tak, že nasledujúca noha je zdvihnutá ešte predtým, než sa predchádzajúca dotkne zeme; syn. utekať: b. cez park, po meste; b. za vlakom; pes bežal vedľa koňa; srnka beží cez les; b. ostošesť, ozlomkrky veľmi rýchlo, náhlivo
2. hovor. (po koho, po čo; za kým, za čím) ▶ rýchlo ísť, ponáhľať sa, náhliť sa: b. po suseda; b. po chlieb, po vodu; b. za učiteľkou; b. za robotou; b. si nakúpiť; Sestra bežala po babu a tá sa ujala v dome komanda. [Ľ. Zúbek]
3. (po čom) ▶ (o veciach) rýchlo sa pohybovať po určitej ploche: auto beží po ceste; vlak beží po koľajniciach; po chrbte mu bežala kvapka potu [V. Mináč]; Jeho pero bežalo po papieri. [J. Smrek]
4. ▶ (obyč. o stroji, o zariadení) byť v chode, v činnosti; syn. pracovať, fungovať: motor beží; stroje bežia; rozum mechanicky beží
5. ▶ (o čase) mať trvanie; syn. prebiehať, konať sa, uskutočňovať sa: žatva, rozprava, súťaž beží; všetko beží podľa plánu; prípravy bežali v plnom prúde; beží dvanásta minúta zápasu; na druhom programe bežala relácia o knihách; Videli sme filmy, ktoré bežali vo svete. [Pd 1995]; pren. Vysvetľuje matke, ako to beží na vysokej škole. [D. Mitana]
6. ▶ (o čase) nepretržite pokračovať v čase, ísť ďalej; syn. plynúť, ubiehať: sekundy, minúty, hodiny bežia; dni, týždne, roky bežia; od pondelka beží dohodnutá lehota; Za oknami bežala jar. [V. Mináč]; pren. Život bežal ako splašený kôň do diaľky. [M. Urban]
7. hovor.nachádzať sa na istom mieste v horizontálnej rovine, po dĺžke, ťahať sa, vinúť sa: popri potoku bežal kľukatý chodníček; Hranica beží za týmto mestom. [L. Ballek]; Poľná cesta beží okolo Klandúchovej chalupy. [R. Jašík]
8. šport. (čo; ø) ▶ pretekať v behu, v bežeckej ľahkoatletickej disciplíne: b. maratón, dvojstovku; bežala sa štafeta žien; b. na dobrej trati
9. šport. profes. (čo; ø) ▶ pretekať v behu na lyžiach, bežkovať: b. voľnou technikou; b. po trati s umelým snehom; b. okruh so stúpaniami aj zjazdmi; b. trestné kolo; Biatlon sa beží na 20 km. [Sme 1995]
fraz. bežať, akoby zem [niekomu] pod nohami horela/ako zmyslov zbavený/ako bez duše veľmi rýchlo; bežať s vetrom opreteky veľmi rýchlo; bežať, čo nohy/sily stačia veľmi rýchlo; čo leží, nebeží nemožno zmeniť rozhodnutie; mráz mi (mu, jej) beží po chrbte/po tele al. zimomriavky mi bežia po chrbte/po tele a) mrazí ma b) pociťujem strach, hrôzu a pod.; nechať veci bežať nezasahovať do chodu niečoho; tak svet beží al. tak to vo svete beží tak sa to v živote stáva

bežať 1. rýchlo sa pohybovať na nohách (o ľuďoch i zvieratách); vôbec sa rýchlo pohybovať (najmä o dopravných prostriedkoch) • utekať: deti bežia, utekajú, čo im sily stačiaexpr. bežkať: dievčatko bežká oprotiexpr.: hnať sa uháňať upaľovať upínať trieliť: ženie sa, upaľuje preč, aby ho nechytili; ktosi upína, trieli za namiexpr. fujazdiť: sánky fujazdia dolu kopcomcválať: kone cválajú opretekykniž. al. expr. jachať: vlak, rušeň, auto jacháexpr.: letieť páliť prášiť frčať fičať fŕľať frndžať frngať rafať hafriť: letí, páli za kamarátmi, len sa mu tak päty blýskajú; práši, frčí na kúpalisko hneď po vyučovaní; rafe, hafrí ostošesťexpr. rútiť sa (o niečom veľkom, početnom): rýchlik sa rúti oproti; Kto sa to rúti za nami?hovor. expr.: mastiť mazať švihať šibať: mastí, maže, švihá od nás čo najďalejslang. kmitať: kmitá, až sa mu tak hlava natriasahovor. expr.: sypať sa padať (obyč. v rozkaze): Sypte sa už! Padajte!hovor. zastar. pakovať sa (obyč. v rozkaze): Pakujte sa odtiaľto!kniž. rušať (sa): Kam sa to všetci rušajú?kniž. prchať (utekať pred niekým, pred niečím) • šprintovať (bežať šprint; pren. expr. bežať vôbec) • nár.: peľať uvíjať trtúľať trtúliť frňať

p. aj ponáhľať sa

2. p. míňať sa 2, plynúť 2 3. p. pracovať 2


fungovať 1. byť v náležitej činnosti, byť v chode • byť v poriadku ísť: televízor funguje, idebežať (najmä o strojoch): motor dobre bežíhovor. klapať: spojenie nefunguje, nejde, neklapeslúžiť: prístroj ešte (dobre) slúži

2. byť vo funkcii • figurovať predstavovať mať platnosť platiť: sloveso funguje, figuruje, platí ako prísudok vety; funguje ako vedúci, predstavuje vedúcehoreprezentovať (byť v istej oficiálnej funkcii): na konferencii nás reprezentuje ako historik


míňať sa 1. postupne sa stávať menším (v množstve, v rozsahu) • zmenšovať sa: zásoby sa míňajú, zmenšujúubúdať odbúdať: majetok sa míňa, majetku ubúdastrácať sa tratiť sa miznúť zanikať (míňať sa do vyčerpania): vekom sa sila stráca; miznú nerastné bohatstvázastar.: pomíňať pomíňať sa (Štúr, Kukučín)

2. postupovať v čase • ubiehať: dni sa míňajú, ubiehajú jeden za druhýmexpr. tiecťkniž. plynúť: dni, roky tečú ako voda; v nečinnosti čas plynie pomalybežať utekať letieť (rýchlo sa míňať): čas beží; roky utekajú, letiaexpr.: ťahať sa vliecť sa (pomaly sa míňať): zima sa vlečiepoet. zried.: pomíjať (Hviezdoslav)míňať: sedem rôčkov míňa (Botto)


náhliť (sa) 1. konať rýchlo • ponáhľať sa: náhlil sa s robotou; náhlil, ponáhľal sa s odpoveďouexpr.: súriť hnať sa naháňať sa: muž súri so ženbou, ženie sa do ženeniadoháňať (pri zameškaní prác): doháňali učivohovor. šturmovaťexpr.: pretrhávať sa pretŕhať sahovor. expr. štvať sa (pri dokončovaní prác): šturmovali na stavbe; štval sa s dokončením diplomovej práce

2. náhlivo ísť • ponáhľať sa: náhlil (sa) do školy; ponáhľal sa na pomoc priateľoviexpr.: šutrovať (sa) futašovať: rýchlo šutroval, futašoval domovbežať utekať (náhliť sa behom): bežal do práceexpr.: letieť uháňať hnať sa trieliť upaľovať páliťhovor. expr. fárať: hnal sa, trielil, fáral na schôdzku

3. vyžadovať súrne vybavenie (o veciach) • súriť byť súrny: táto vec náhli, súri, je súrnaponáhľať (sa): máš čas, to (sa) neponáhľa


plynúť kniž. 1. nepretržite prúdiť (o tekutine, pren. o rozhovore a pod.) • tiecť: Váh ticho plynie, tečie; z úst jej plynú, tečú sladké slováprebiehať pokračovať: diskusia prebiehala, pokračovala pokojnekonať sa uskutočňovať sa (mať trvanie v čase): zmeny sa konajú pomaly

2. (o čase) nepretržite pokračovať, ísť ďalej, postupovať v čase • ubiehať: roky plynú, ubiehajúmíňať sa míňať: dni, roky (sa) míňajú a výsledok nikdeísť: čas ide rýchlobežať letieť utekaťexpr. rútiť sa (rýchlo plynúť; o čase): týždne bežia, letia ako voda; čas sa rúti ako divýexpr.: vliecť sa ťahať sa (pomaly plynúť; o čase)

3. mať pôvod v niečom • vyplývať: z neúspechu mu plynie, vyplýva vážne poučenievychádzať vychodiť: z povedaného vychádza, vychodí jednoznačný záverkniž. rezultovať: z faktov rezultoval istý pesimizmus


ponáhľať sa 1. náhlivo, rýchlo ísť • náhliť (sa)zried. ponáhľať: Kam (sa) všetci tak ponáhľajú, náhlia?expr.: hnať sa hnať: nežeňte (sa), máme dosť časuexpr.: chvátať chvatkať (Urbánek): chváta z domu prečexpr. hafriť (Tajovský)expr.: bežať utekať letieť uháňať upaľovať páliť trieliťhovor. fárať: ráno beží, uteká do roboty; podvečer letí, trieli po dieťa do škôlky; fára s kosou na pleciexpr.: hrnúť sa valiť sa rútiť sa (ponáhľať sa v množstve): chlapi sa hrnú, valia na štadiónexpr. trtošiť (Šikula)hovor. zaberať: zaberá poza humná k milejhovor. šutrovať (sa)subšt. fofrovať

2. konať rýchlo • náhliť (sa): ponáhľať sa, náhliť sa s dokončením úlohyexpr.: súriť hnať sa naháňať sa: vedúci súri s plánmi; naháňať sa s robotouexpr.: chamtať sa chytriť sa (Kálal)hovor. expr. štvať sahovor. šturmovať (pri dokončievaní niečoho)


pracovať 1. konať istú duševnú al. telesnú prácu; vykonávať prácu ako zamestnanie • robiť: celý deň ťažko pracuje, robí; pracovať, robiť v záhrade, za písacím strojombyť zamestnaný mať zamestnanie: Kde si zamestnaný, kde pracuješ?; syn nemá zamestnanie, nepracujehovor. expr. zarezávať (naplno pracovať): zarezávali sme od ránaexpr.: robotiť nádenníčiť (tuho, ťažko pracovať) • expr. al. hist. robotovaťhovor. expr.: koňovať (ťažko pracovať) • hovor. expr. ťahať (pracovať za niekoho): ťahá to za trochexpr.: drieť drhnúť hrdlačiť hrdlovať lopotiť lopotiť sa chlopotiť sa klopotiť sa plahočiť sa (namáhavo, ťažko pracovať) • expr.: otročiť mozoliť hlušiť moriť sa mordovať sa (ťažko, namáhavo pracovať): otročí celý deň vo fabrike; hlušiť ako otrok; morí sa, mozolí na polisubšt.: fachčiť • makať (intenzívne pracovať) • expr. zjemn. robkať: Budete ešte chvíľu robkať?

2. byť v chode, v činnosti • fungovať: prístroj nepracuje, nefungujeísť (náležite): motor ide dobrebežať (najmä o strojoch): stroj beží naprázdno

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

bežať, -í, -ia nedok.

1. rýchlo sa pohybovať, rýchlo ísť, utekať (najmä o ľuďoch a zvieratách al. o vozidlách; pren. i o iných veciach): b. hore, dolu schodmi, hore, dolu vŕškom, b. cvalom, galopom, behom; zajac beží poľom; b. niekomu v ústrety, b. za niekým, k niekomu; b. ako šialený, ako bez rozumu, b. ozlomkrky, opreteky, o prekot, b. s vetrom, s víchrom o závod; Hanka beží, čo jej sily stačia. (Fr. Kráľ); autobus, auto, voz beží po ceste; beží voda, beží z kameňa na kameň (Štítn.); spevavá rieka beží nadol (Heč.) tečie; koľajnice bežali rovnými čiarami, úžili sa v diaľke a mizli v tme (Vaj.) tiahli sa, ubiehali do diaľky; povedľa (domu) beží biela hradská (Rys.) vedie, tiahne sa; lesy bežia popri vlaku (pri rýchlom pohybe); od pŕs čarovných v záhyboch beží šata biela (Sládk.) vinie sa; zpráva bežala po drôtoch (Hor.) bola podaná telegraficky; pren. oči dávnych lások mysľou bežia mi (Mih.) vybavujú sa mi v mysli

mráz mu (jej) beží po chrbte, po tele (od zimy, od strachu, od hrôzy);

2. expr. (po koho, po čo, nár. i pre koho, pre čo; s neurč. i bezpredm.) ísť, ponáhľať sa (často v rozk.): b. po lekára, bež po cigarety, po noviny; Sopliak, krpáň, prac sa mi z očí, bež sa schovať materi pod sukne. (Tat.)

3. byť v chode, v činnosti (najmä o strojoch): stroj beží naprázdno, motor beží; film beží premietajú ho;

4. plynúť v čase, diať sa: čas (rýchle) beží; v robote bežali roky (Hor.); udalosti okolo neho bežia (Urb.) inakšie bežal život (Gab.); všetko bežalo podľa plánu

ako svet beží a) čo sa vo svete deje, b) aké sú v živote starosti, ťažkosti, problémy; tak tento svet beží tak to na svete býva; nechať vec bežať nechať niečo svojmu osudu, nestarať sa o to;

5. zried. neos. beží (o čo) ide: dnes už beží o iné (Vaj.); vysvetliť, o čo tu práve beží (Gab.)

bežať nedok.
1. csl utekať: Bou̯ som mladí a vládau̯ som bežať (Detva ZVO); Bežali sa pred búrkú skovat (Dol. Súča TRČ); Me bežeľi do školi bosi (Brezina TRB)
F. bežaťi z nasoľenen zatkom (Kalinovo LUČ), bežäť ako jeleň (Párnica DK), beží ako mu nohi stačä (Kňažia DK), beží ako najetí (Nandraž REV), bežaď ako besní, ako bez hlavi, ozlomgrgi (Rim. Píla RS) - bežať veľmi rýchlo, zo všetkých síl; po jaziku mi beži, jak śe volala (Fintice PRE) - neviem sa momentálne vyjadriť
2. tiecť: Aňi potoček ňebeži (V. Šariš PRE); Jed bi, až mu śľini beža (Bežovce SOB)
L. stuški, čo po ňich voda bežala (Detva ZVO) - s meňavým leskom

bežať ndk
1. (o živých bytostiach) rýchlo ísť, utekať: psy za niem biezeli (ŽK 1473); pustili sme jse bezat (TOPOĽČANY 1554); walach po gazdu sweho bežal (LIPTOV 1732)
L. bežať o závod závodiť: priklad od tech, genž o zawod bežj (Le 1730); b. voslep rútiť sa niekam: člowek, kterj woslep do nebezpečenstwj bežj (PT 1796);
x. práv b. práva vyhýbať sa súdu: kdyz se on sam vdielal winowaty a prawa biezy (ŽK 1473)
2. na koho, po kom útočiť, prenasledovať: fatens widewssy, ze sedlaczi bezja na Krssko Janossa (NEMŠOVÁ 1690); swedek uzrel, že Jakubech Pawel z holyu po nich bezy (N. MESTO n. V. 1746)
3. (o veciach) rýchlo sa pohybovať; (o vode) tiecť; (o čase) plynúť: woda stogicy neb po rece bežicy (Le 1730); čas nikda nestogj, ale porad beži (MS 1758);
x. pren tak beží svet nynejší (ASL 1752) také sú pomery; jak moneta mezi nami beži (VÝCHODNÁ 17. st) akú má hodnotu, kúpnu cenu; ta otaska bežy (GŠ 1758) kladie sa
F. ziwot nass gako woda bežy (GŠ 1758)

bežať_1 bežať bežať_2 bežať

Zvukové nahrávky niektorých slov

a bežala k tete et courut chez sa tante
a bežal k dverám et courut vers la porte
a on musel bežať et il devait courir
bežal do ulice del courut à la rue del
bežať, jedna noha ti škúli courir, bigle de jambes
deň, a bežal tam journée, et il y courait
iní bežia k nám d'autres courent à nous
jeho spoločník musel bežať son compagnon devait courir
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu