poštár -a m.
1. pošt. doručovateľ: vyzerať p-a
2. hovor. kto pracuje na pošte;
poštárka -y -rok ž.;
poštársky príd.: p-a kapsa
poštár -ra pl. N -ri m.
doručovateľ kto doručuje poštové a iné zásielky • poštár: vyzerať doručovateľa, poštára • zastaráv. listár
poštár p. doručovateľ
poštár, -a m.
1. poštový zamestnanec doručujúci poštové zásielky (listy, balíky, telegramy ap.), listár: p. priniesol list, telegram;
2. hovor. akýkoľvek zamestnanec pošty;
poštárka, -y, -rok ž.;
poštársky príd.: p-a uniforma, kapsa;
poštárstvo, -a str. služba, zamestnanie poštára
počtár p. poštár1
poštár p. polštár
poštár1 m. (počtár) csl poštový doručovateľ, listár: A isťek počtára pozeráťe, ťetko (Dol. Lehota DK); Téj vašiej kmotre fčera doňiesól počtár písmo z Ameriki (Brvnište PB); Čekam počtara, bo mam dostac peňeźi (Dl. Lúka BAR)
poštár2 m. 1. záh vankúš, malá perina pod hlavu, poduška: Má poštár pod hu̯avu (Sotina SEN); Spí s poštárem pod hu̯avú (Brodské SKA) 2. záh malá perina (obyč. viac kusov), ktorou sa vypĺňa posteľ pri ustielaní: Mieli šest poštárú nat pu̯achtú (Brodské SKA); poštárek m. zdrob. expr. k 1: poštárek (Hlboké SEN)
poštár m doručovateľ poštových zásielok; posol, kuriér: nato swedkowy Kominarczek Gyuro odpowedal, že poyde do Boynicz k boyniczkemu posstarowy s takowimi konymy (BOJNICE 1762 DSJ); -ský príd: nikda nepocžul swedek, zebi sa predmenowana cesta a chodnik postarski recseni, wolakedi zwadliwosti rozdeleni, (v) chotaroch bola (NITRA 1746); stathmus: posstársky dúm, zem (KS 1763); Josef Senaik, v Petkoszteloch postarsky pisar, penezi zapral a utekol (Kur 1787); -stvo [-í] s poštárska služba: munus veredarii: posstářstwj (PD 18. st) P. atpn pred Girikem Posstarem (RUŽOMBEROK 1567)