Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

zvrchu

I. prísl.

1. smerom z priestoru, kt. je hore, zhora, op. zospod(k)u: letieť, zakričať z., zhodiť z. kamene; pozerať, hľadieť z. na niekoho, niečo i fraz. povýšene, pohŕdavo

2. z vrchnej časti, strany, odvrchu: prikryť, posypať niečo z.

II. predl. s G vyj. smer z vrchnej časti, strany: spustiť sa z. skaly

zvrchu prísl. i predl. s G

povýšene povyšujúc sa nad ostatných, neprimerane si uvedomujúc vlastnú dôležitosť al. hodnotu; svedčiac o tom • povýšenecky • pohŕdavo • zvysoka • zvrchu: ku každému sa správal povýšene, povýšenecky; na ostatných sa pozeral pohŕdavo, zvysoka, zvrchu • namyslene • naduto • sebavedome • pyšne: namyslene, naduto odpovedal na našu prosbu; sebavedome, pyšne hovoril o svojich úspechoch • kniž. protektorsky: protektorsky potľapkával mladšieho kolegu po pleci • pejor.: veľkopansky • velikášsky: veľkopansky, velikášsky nám zakýval na pozdrav • arogantne • kniž. spupne (bezočivo povýšene): arogantne, spupne odmietol chlapcovu žiadosť

porov. aj povýšený

zhora z priestoru, ktorý je hore, ktorý je vysoko al. vyššie; z hornej strany, z výšky (op. zdola) • zvrchu (op. zospodu): zhora, zvrchu sa mu mesto zdalo veľmi malé; jablká sa začali kaziť zhora, zvrchu • odhora (op. oddola) • odvrchu (op. odspodu): stena bola poškodená odhora, odvrchu až po spodok • zvysoka: zvysoka, zhora pozoroval, čo sa pod ním robí

zvrchu 1. smerom z priestoru, ktorý je hore; z vrchnej časti, z vrchnej strany (op. zdola, zospodu) • zhora: zletel úplne zvrchu, zhora • zvysoka: zvysoka, zvrchu sa mu dobre pozeralo na zápas • odhora • odvrchu: odhora, odvrchu začali padať kamene; odvrchu, zvrchu ho zakryl hrubou dekou • nár. vrchom (Zguriška)

2. (čoho) vyjadruje smerovanie z vrchnej časti, z vrchnej strany, z povrchu niečoho • z • zo (čoho): zliezol zvrchu obrovskej skaly, z obrovskej skaly; zvrchu skrine, zo skrine zložil kufor • poet. zvrch (Hviezdoslav)

3. p. povýšene

z, zo (koho, čoho) 1. vyjadruje smerovanie von z (vnútorného) priestoru • znútra • zvnútra (koho, čoho): z domu, znútra domu sa ozval výkrik; zvnútra izby bolo počuť vzrušené hlasy • spomedzi (koho, čoho; smerovanie z priestoru, zo skupiny a pod.): vybrali si spomedzi najlepších • sprostred • sprostriedku (koho, čoho; zo stredu): sprostred, sprostriedku hlúčika vyšiel počerný chlapec • von (čím): pozerali sa von oblokom, z obloka

2. vyjadruje miestne vzťahy • v (čom): z dvier, vo dverách ešte čosi zakričal • na (čom): z troch strán, na troch stranách vyrastali vysoké smreky • po (čom): z oboch strán, po oboch stranách sa vypínali vysoké vrchy • zvrchu (čoho; z vrchnej časti, z povrchu niečoho): zo stola, zvrchu stola zložila knihy na zem

3. vyjadruje príčinu, dôvod • od: z hladu, od hladu sa mu zakrútila hlava

zvrchu

1. prísl. smerom z priestoru, ktorý je hore, zhora: letieť, padať z., hodiť niečo z., spustiť niečo z., zakričať z.; Zvrchu z podvážky spadol zvon (Hviezd.) Voľáky vandrovník prosí, žeby sme ho vraj na kus odviezli, kým prestane zvrchu (pršať). (Taj.)

● dívať sa, pozerať (sa), hľadieť na niekoho (na niečo) z. mať povýšenecký postoj k niekomu al. k niečomu, podceňovať niekoho al. niečo: Dostatočne si neuvedomujú náš význam. Hľadia na nás zvrchu a urážajú nás. (Min.)

2. prísl. i predl. s 2. p. z vrchnej, z hornej časti al. strany niečoho; z povrchu niečoho; odvrchu. oblepiť niečo z., pokryť, prikryť niečo z., zavŕtať do niečoho z.; veľký malebný balvan, zvrchu porastený machom (Vaj.); Toto poznanie nesmie byť len zvonku a zvrchu. (Štúr.); z. domu; On nebude len zvrchu sklienok piť. (Tim.)

zvrchu prísl
1. zhora: tady sem ssly zdola Kyrnessowa horu a potom dolu czestu zwrchu do gruntu s teg strany czysteg wody (B. ŠTIAVNICA 1571); (muž) hlasne na mne wola a prawy, zegdy dolu zwrchu (VP 1764); gako beži reka, genž zwrchu nadol uteka, taktež idu dni čloweka (Pie 18. st)
2. v hornej, vrchnej al. vonkajšej časti: : (kto by niekoho zabil), teho magi prawem poprawiti tak, yak se swrchu pisse (ŽK 1473); to se stalo za rychtarstwy Petra Frycza, za vradu geho y wssech panow prisediczich poradne zapsanich zwrchu (SLIAČE 1592); sukne jedna zenska czervena, obssita zvrchu hranostajem a podssyta zajeczynov (s. l. 1541 VZ); widel sem ty ukoly, bili gesste dobre, než potom prissli deste welike, namokly zwrchu, neb mnoho slami bylo na nich (NIŽNÁ 1635); war glawku czestneku w drewenem olegy, wpust to teple do ussy a zacpeg zwrchu bawlnku (LR1 17. st); chlewecz druhy, ze spotku ssindelem a zwrchu strechu pokrity 1 (TRENČÍN 1713); zwrchu hrnecz zaczpeg, at para wen negde (LR5 18. st)