potrimiskár -a m. pejor. podlízavý, falošný človek: panskí p-i
potrimiskár -ra pl. N -ri m.
falošník neúprimný, falošný človek • pokrytec: netreba mu veriť, je to falošník, pokrytec • expr. potmehúd • pejor. farizej • expr.: potrimiskár • potuteľník • ošemetník • pren. expr. had: never tomu hadovi • úskočník • úlisník • zákerník (kto spôsobuje nečakané zlo)
lichotník zaliečavý, lichotivý človek • zaliečavec: za dievčaťom chodili celé zástupy lichotníkov, zaliečavcov • expr. líškavec • hovor. expr.: šmajchlovník • šmajchliar • šmajchloš • pejor.: podlízavec • podlizač • podlizovač • pochlebník • pochlebovač • pätolizač • poklonkár • potrimiskár (najmä o tom, kto si zaliečaním chce získať priazeň nadriadeného, vyššie postaveného): dvere riaditeľa boli pre lichotníkov, zaliečavcov, líškavcov zatvorené • expr. okiadzač • pejor.: služobník • vrtichvost • kniž. pejor. pritakávač
potrimiskár p. falošník, lichotník
potrimiskár, -a (zastar. i potrimiska, -u, mn. č. -ovia) m. hovor. pejor. zaliečavý, neúprimný človek, lichotník, príživník: Fiškál a karierista, namyslený, márnomyseľný potrimiskár! (Karv.) Obratný potrimiskár si ľahko získal jeho príchylnosť. (Jégé) Nechápete, že tento potrimiska len pre seba breše? (Kuk.);
potrimiskárka, -y, -rok ž.;
potrimiskársky príd. i prísl.;
potrimiskárstvo, -a str. vlastnosť potrimiskárov
potrimiskár i potrimiska m. strsl expr. podlízavý človek s neúprimnou falošnou povahou; príživník: Tera_žije dosť fšeľijakích potrimiskárou (Hor. Lehota DK); Buďem asna opchádzať šeľiakich potrimiskárou?! (Prievidza); Ťen potrimiska bi sa aj do riťi strčiu̯ (Pečenice LVI); Ňič, ľen potrimiska je to (Lutila KRE)
potrimiska, potrimiskár m expr zaliečavý, neúprimný človek, lichotník; príživník: darmotlachowe, klewetnjcy, blazny, potrimiskowe dworske prjdawky su (KoB 1666); parasitus: potrimiska (LC 1707); netrpyme, aby kterikolwek potrimiskár byl sudcem we wecách Pisma s. (PP 1734); pasitus: pochlebnyk, potrymeska (!) (ASl 1740)