Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

magistrát -u m. mestský správny úrad; predstavitelia, zamestnanci tohto úradu;

magistrátny príd.: m. úradník

magistrát -tu pl. N -ty m.

magistrát -tu pl. N -ty m. ⟨lat.⟩ 1. ▶ mestský úrad s vyššou právomocou; výkonný orgán mestského zastupiteľstva a primátora; predstavitelia, zamestnanci, členovia tohto úradu: mestský m.; pracovník, hovorca magistrátu; vyjadrenie, rozhodnutie magistrátu; magistráty (väčších) miest; odbor kultúry, školstva Magistrátu mesta Košice
2. hovor. ▶ budova, sídlo tohto úradu: ísť na m.; pracovať na magistráte; podať žiadosť na m.
3. hist. ▶ v antickom Ríme v období republiky najvyššie úrady a úradníci volení na jeden rok: na čele rímskeho magistrátu stál konzul

magistrát -u m. ‹l›

1. hist. (v starorím. republike) najvyššie úrady; volení úradníci, ktorí ich zastávali

2. ver. spr. správny úrad s vlastným štatútom; predstavenstvo obce;

magistrátny príd.: m-a rada, m. úradník

magistrát, -u m. zastar.

1. administratívny úrad, najčastejšie mestský: mestský, obecný, stoličný m.;

2. magistrátni úradníci, magistrátna rada, mestská rada;

magistrátny príd.: m. úradník, m-e protokoly, dokumenty

magistrát m lat
1. administratívny úrad: strany gisteho wistupku suseda nasseho slawny magistrat wydiecky ulapit gest dal (D. KUBÍN 1726); zeman skrze stoličný magistrat nechať se pokutuge (TURIEC 1796)
2. predstavenstvo mesta, mestská rada: nažadal som slowutny magistrat anebolissto pana richtara (KRUPINA 1685); pečat aneb potwrzenj od magistratu meskeho (D. KUBÍN 1791); poručnik dostiučinenj z wedomym slawneho magisstratu učinil (B. BYSTRICA 1797); magistratuálny, magistratuálsky, magistratuášsky príd: magistratualnu pokutu zaslužil ((BYTČA) 1779); pan cechowsky comisar gako magistratualska osoba pritomny biti ma (CA 1636/ 1801); skrze prokuratora magistratuasskeho pokutu bil by zaslužil (D. KUBÍN 1733)