hrabačka -y -čiek ž. hovor.
1. hrabanie sena; čas hrabania
2. stroj na hrabanie
hrabačka -ky -čiek ž.
hrabačka -ky -čiek ž. 1. hovor. ▶ hrabanie sena; čas hrabania sena: obrázky z kosby, z hrabačky; vlaňajšia h.; Zaujúkala ani pri hrabačke. [V. Handzová] 2. ▶ stroj na zhrabúvanie pokosenej trávy, sena, v minulosti aj pokoseného obilia, obracačka a hrabačka sena: oprava hrabačky; Pukocú traktory, štrkocú hrabačky. [D. Kužel]
hrabačka, -y, -čiek ž.
1. hovor. hrabanie sena, mládze ap.; obdobie hrabania: h. sena;
2. stroj na hrabanie sena, obilia ap.
hrabačka ž. i hrabačky pomn. 1. iba jedn. č. strsl, jtrenč hrabanie, zhrabúvanie pokosenej trávy, sena (po lúke): Zlá je hrabačka, keď_e mokro (Krivá DK); Gu té hrebaške si musím dakoho zavolat (Rochovce ROŽ); Hňeskáj zme mali dobrú hrabačku (Bošáca TRČ) 2. strsl, vsl obdobie, keď sa suší tráva a hrabe seno: Prídu hrabački, ňebuďe človeg veďieť, čo skuor chiťiť (Žaškov DK); Poton po kopačkách sa začale hrabačke (Uhorské LUČ); hrabački (Dlhé n. Cir. SNI) 3. iba jedn. č. csl stroj na zhrabúvanie pokoseného krmiva al. obilia: Ňeska už ňi, už majú stroje, kosačke, hrabačke a čo ľem ňi, šakovuo (V. Lom MK); Stroje polnohospodárske, práda, sečkovice, sejački, hrabački, to sa opravávalo (Brestovany TRN); Teraz śe zahrabuje z hrabačkami (Rankovce KOŠ)
hrabačka ž hrabanie sena: w žatwe, kosbe, hrabačke (P. PODHRADIE 1713); cžasz hrabacžky a žattvy (MYSLENICE 1768)