Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

zoslabnúť -e -ú -bol dok. oslabnúť, zoslabiť sa, op. zosilnieť: z. po chorobe, z-tý hlas, zvuky z-li

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
zoslabnúť ‑e ‑ú ‑bol dok.

zoslabnúť -bne -bnú (ne)zoslabni! -bol -bla -bnúc -bnutý -bnutie dok.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

ochabnúť 1. vysilením, vyčerpaním sa stať chabým, slabým • oslabnúť zoslabnúť zmalátnieť: telo dlhou chorobou ochablo, (z)oslablo, zmalátneloexpr.: zmľandravieť zdengľavieť zhandravieť (stať sa mľandravým, ako handra): svaly mu zmľandravejúzvädnúťzried. zvetšieť (stať sa vetchým) • vycivieť vychradnúť: vychradnuté, vycivené telohovor. ovisnúť sklesnúťhovor. opadnúť: postrelenému vtáčaťu ovisli, sklesli krídla; ruky mu únavou opadlizried. ochradnúťexpr. znedvižnieť: nevesta akosi znedvižnelaoťarbavieť sťarbavieť (stať sa ťarbavým): v chôdzi oťarbavela

p. aj oťažieť

2. stratiť na intenzite, sile, aktivite a pod. • oslabnúť zoslabnúť opadnúť upadnúť: pamäť mu už ochabla, (z)oslabla; nálada opadla, upadlaochromieť otupieť (o duševných schopnostiach človeka): jeho vôľa ochromela; pozornosť mu otupelautíšiť sa utíchnuť ochladnúť: záujem utíchol, nadšenie ochladlopoľaviť povoliť popustiť: bolesť poľavilazmierniť sa zmiernieť: mrazy sa zmiernili, zmiernelipoddať sa: vietor sa časom poddá


oslabnúť stať sa slabším, slabým (op. zosilnieť) • zoslabnúť oslabiť sa zoslabiť sa: vietor (z)oslabol; tlak na podložku sa (z)oslabilutíchnuť stíchnuť pohasnúť upadnúť opadnúť (v intenzite, sile, aktivite): záujem utíchol; nadšenie pohaslo; pamäť mu upadla, horúčka opadlakniž. utuchnúť (stratiť na sile): nádej neutuchneochabnúťzried. ochradnúť vyčerpať sa unaviť sa zmalátnieť (námahou, vysilením, chorobou a pod.): telo mu po chorobe ochablo; v robote sa rýchlo vyčerpal, unavilvycivieť (stať sa vyciveným): od choroby celý vycivelzried. zvetšieť (starobou oslabnúť, stať sa vetchým) • expr. ocintľavieť (stať sa cintľavým) • hovor. expr. vydochnúť (ostať nevládnym, neschopným ďalej pracovať a pod.): po dvoch hodinách driny sme načisto vydochli


poddať sa 1. v súperení, v boji a pod. uznať prevahu protivníka • vzdať sa: obrancovia mesta sa poddali, vzdali bez bojakapitulovať: pod tlakom súpera naši reprezentanti kapitulovali; nepriateľ odmietol kapitulovaťfraz. hodiť flintu/pušku do žita dať sa (obyč. v zápore): My sa tak ľahko nedáme!

2. dať sa opanovať, ovládnuť niekým al. niečím • podľahnúť: poddať sa, podľahnúť obavám z budúcnostioddať sa: oddať sa strachu, žiaľu, smútkupodriadiť sa podvoliť sa: z lásky sa podriadi, podvolí všetkým ženiným rozmarompodrobiť sa: domorodci sa podrobili bez odporuustúpiť upustiť: pod tlakom argumentov ustúpil, upustil od svojej žiadosti

3. prejsť do menšej intenzity • povoliť popustiť poľaviť: zima sa už vo februári poddala, už povolila, popustila, poľavilazmierniť sa zmiernieť oslabnúť zoslabnúť ustúpiť: bolesť sa k večeru zmiernila, (z)oslabla, ustúpilaustať utíchnuť utíšiť sa ochabnúť: vietor ustal, ochabol; dážď utíchol


poľaviť 1. stratiť na sile, intenzite (obyč. o telesných al. duševných pocitoch, o prírodných stavoch) • povoliť popustiť: bolesť zuba poľavila, povolila, popustila; koncom februára mrazy poľavia, povolia, popustiazmierniť sa zmiernieť: smútok sa po roku zmiernilustúpiť ustať prestať oslabnúť zoslabnúť: na večer lejak ustal, (z)oslabolochabnúť: ich úsilie rýchlo ochabnepoddať sa utíchnuť utíšiť sa: víchrica sa po hodine poddala, utíchla, utíšila sa

2. pri jednaní pristúpiť na nižšiu cenu, hodnotu • spustiť zľaviť: nechcel poľaviť, spustiť, zľaviť z ceny ani korunuubrať popustiť povoliť (z nárokov, z ceny a pod.): nerád popustí zo svojich predstáv, nárokov


stíchnuť 1. prestať sa ozývať (o zvukoch al. ich zdroji) • zatíchnuť umĺknuť zmĺknuť zamĺknuť: krik na ulici stíchol, zatíchol, umĺkol; piesne pomaly stíchli, umĺkli, z(a)mĺkli; naraz všetci v rozhovore stíchli, z(a)mĺkliutíšiť sa: smiech sa zrazu utíšilzanemieťexpr. znemieť onemieťexpr. zamrieťpoet. zmrieť odmlčať sa (prestať istý čas hovoriť): zanemieť, onemieť od strachu, úžasu; načas sa odmlčalexpr. zried. ponemieť: deti od prekvapenia ponemeliexpr.: začúchnuť učúchnuť: zhromaždenie prekvapene začúchne; spev učúchnepritíchnuť (sčasti, trocha stíchnuť): plač pritícholoslabnúť zoslabnúť ochabnúť utíchnuť (stratiť na intenzite, sile; o zvuku): bubny neutíchliustať: zavíjanie vetra ustalokniž. pohasnúť: smiech naraz pohasnezried. zahluchnúť: ozvena zahluchla v diaľke

p. aj stíšiť sa

2. skončiť svoju existenciu, prestať jestvovať (obyč. o prírodných javoch, zvukoch a pod.) • prestať ustať ustúpiť utíchnuť: búrka po hodine prestala, ustala, ustúpilapominúť zaniknúť: bolesť po tabletke pominie; spev v diaľke zanikne


upadnúť 1. dostať sa do hospodárskeho al. mravného úpadku, stratiť význam, vplyv a pod.: gazdovstvo upadlospustnúť: domácnosť spustlaklesnúť poklesnúť (najmä mravne, významom a pod.): autorita vedenia upadla, (po)kleslaexpr. skrachovaťhovor. krachnúť (utrpieť hospodársky krach): banka skrachovalabankrotovať zbankrotovať (dostať sa do finančného úpadku, do bankrotu): firma (z)bankrotovala

2. ocitnúť sa v istej, obyč. nepriaznivej situácii • dostať sa padnúť: (u)padnúť, dostať sa do bezvedomia, do hanby, do podozrenia, do dlhovskĺznuť: skĺzli do formalizmu

3. dostať sa do zlého zdravotného (telesného al. duševného) stavu: naraz upadolopustiť sa (prestať sa o seba starať): na starosť upadol, opustil sazoslabnúť zbiednieť (stať sa slabým, biednym): po operácii zoslabol, zbiednelschudnúť vycivieť (chorobne): v poslednom čase upadol, schudolschradnúť (telesne): údy mu schradlispustiť sa (mravne upadnúť)

4. p. ochabnúť 2


ustúpiť 1. urobiť krok al. viac krokov dozadu al. nabok • odstúpiťzastaráv. odstúpiť sa odkročiť: ustúpte, odstúpte (sa), prosím, aby sprievod mohol prejsť; naľakane odkročilacúvnuť ucúvnuť (urobiť pohyb dozadu): (u)cúvnuť o krok; auto cúvlozaspätkovať: naľakaný zaspätkoval ku dverámuhnúť (sa) vyhnúť (sa) vystúpiť sa (uvoľniť cestu): už zďaleka (sa) nám uhli, vyhli; Vystúpte sa okamžite z cesty!

2. zmenou stanoviska (čiastočne) sa vzdať svojho a vyhovieť inému • urobiť ústupok: napokon ustúpi, urobí ústupok a dá otcovi za pravduupustiť odstúpiť: neupustiť, neodstúpiť od svojich požiadaviekodskočiť uskočiť: od pôvodného plánu napokon odskočila, uskočilapopustiť povoliť: rozhodli sa, že nepopustia v ničom; po dlhom prehováraní povolilpodvoliť sa poddať sa kapitulovať (prestať odporovať, celkom ustúpiť): neostáva nám nič iné, ako sa podvoliť, poddaťcúvnuť ucúvnuť: (u)cúvli pred ťažkosťamizrieknuť sa zriecť sa vzdať sa (dobrovoľne úplne zanechať niečo): zriekli sa pôvodného plánu; vzdať sa dedičstvazastar. odstať: odstať od predsavzatiaexpr.: stiahnuť chvost rezignovať (zmieriť sa s okolnosťami): po porážke rezignovali

3. prestať sa vyskytovať (v pôvodnej rozlohe, veľkosti): les ustúpil stepi; voda na druhý deň ustúpilastratiť sa pominúť sa zmiznúť (úplne): bolesť sa stratila, pominula, zmizlapovoliť poľaviť popustiť (prestať sa vyskytovať v pôvodnej intenzite): zima vo februári povolila, poľavila; zlosť v ňom popustilazoslabnúť utíchnuť stíchnuť utíšiť sa (o intenzite javov, prejavov): búrka zoslabla, utíchla, stíchla; hnev sa utíšilzmierniť sa ustať: dážď sa zmiernil, ustal


zmenšiť sa stať sa menším (op. zväčšiť sa): rozdiel medzi bratmi sa zmenšilstenknúť stenčiť sa zúžiť sa (stať sa menším čo do hrúbky, šírky, expr. množstva, objemu): vrstva papiera sa stenčila, stenkla; chodba sa zúžila; expr. zásoby stenkli, stenčili sazoschnúť (sa) zosušiť sa (suchom, sušením sa zmenšiť): drevo (sa) zoschlo, zosušilo salek. atrofovať (o tkanive al. o telesných orgánoch) • expr. scvrknúť sa (stratiť na veľkosti, množstve, význame a pod.): rodinné úspory sa scvrklipoklesnúť klesnúť (stratiť na intenzite, význame, hodnote a pod.): rozvodovosť (po)klesla; cena áut (po)kleslaubudnúť odbudnúť (zmenšiť sa čo do množstva, rozsahu a pod.): záujemcov, zásob ubudlo, odbudlozoslabnúť oslabnúť zoslabiť sa (v intenzite): zvuky (z)oslabli, zoslabili sa; horúčka (z)oslabla, zmenšila sazredukovať sa znížiť sa (v množstve, intenzite; op. zvýšiť sa): náskok vedúceho pretekára sa zredukoval, znížil, zmenšil na minimumobmedziť sa: výroba zbraní sa obmedzilazdrobnieť (stať sa drobným, malým): písmo jej akosi zdrobnelozrednúť: zástupy zredlizried. zmalieť (Urban)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

slabnúť, -ne, -nú, -bol nedok. stávať sa slabým, strácať sily, ochabovať: Anna cítila, ze jej slabnú oči. (Vaj.) Zbadal, že kôň pod ním slabne. (Jégé);

dok. zoslabnúť


zoslabnúť, -ne, -nú, -bol dok. stať sa slabým, slabším, stratiť silu, slabnúť: Už aj ostarel, zoslabol. (Taj.) Je ranený, celý zoslabol. (Min.) Aj hukot lietadiel zoslabol. (Tal.); pren. Potom to slovo zo dňa na deň tratí na sile, až celkom zoslabne (Hor.) stratí význam.

zoslabnúť dk stať sa slabým, slabším: drobi a črewa od mnoheho laxowani zoslabene gsu (PR 18. st); plane relaxari: zeslabnauti (PD 18. st); -ovať ndk: nekedy dussa, srdco a smysli twé tak soslabowat, potlacowat a rozsypat budu, že any usta na chwalu božj otwjrati se tebe ljbit nebude (BlR 18. st)

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P, P (poza) – R z r. 1994, 2006, 2021*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu