Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

vypadnúť -e -ú -dol dok.

1. uvoľniť sa, opustiť svoje miesto a padnúť smerom von: kľúč v-l z dvier, v-l mi zub; v. z okna

2. hovor. odchýliť sa od predchádzajúceho spôsobu: v. z úlohy, z tempa

3. hovor. prestať byť účastníkom niečoho; byť vypustený, vyradený: v. (zo súťaže) v prvom kole; dva riadky (v texte) v-li; na čas v-l prúd

4. subšt. odísť, stratiť sa: musí v. z tohto prostredia; v-i! zmizni!

akoby mu bol z oka v-l veľmi sa mu podobá; v-lo mu to z pamäti zabudol na to; expr. div mu oči nev-ú, idú mu oči v. uprene, dychtivo pozerá;

nedok. vypadávať -a, vypadúvať -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
vypadávať, vypadúvať ‑a ‑ajú nedok.

vypadávať, vypadúvať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vanie nedok.

liezť 1. pohybovať sa smerom dohora, obyč. s námahou • šplhať (sa): deti lezú po stromoch; turisti sa šplhajú do výšokexpr.: škrabať sa škriabať sa štverať sa štverigať sa drapcovať sa driapať sa liepať sa: škriabal sa, štveral sa na plot; driapal sa do kopcazried. laziťkraj. expr. kriatať sa

2. ísť dolu (o koži) • zliezať lúpať sa: koža na rukách mu lezie, zlieza; lúpe sa mu chrbátlieniť sa olupovať sa šúpať sa: šúpu sa mu dlanevypadávať padať (o vlasoch): vlasy mu padajú

3. p. plaziť sa 1 4. p. vliecť sa 2, ísť 1


padať 1. voľným pádom, vlastnou hmotnosťou sa dostávať nižšie al. na zem • klesať: čln padá, klesá na dno; hmla padá, klesá na zemexpr.: cápať drúzgať (padať s hrmotom): zrelé hrušky cápu, drúzgajú dolucupotať (padať s cupotom): gaštany nám cupotali na hlavysypať sa valiť sa (padať prúdom, v množstve): zhora sa sype piesok, múka; valí sa na nás lavína; sneh sa sype, valí od ránaexpr. kydať sa (padať v množstve): zo striech sa kydá snehpršať spŕchať (padať v drobných čiastočkách): lístie prší, spŕcha zo stromovrútiť sa (prudko padať): lietadlo sa zrazu rúti na zemexpr.: krbáľať sa kobŕľať sa (padať kotúľaním): z kopca sa krbáľajú skalyhovor. šutrovať sa (o kameňoch, skalách) • expr. letieť (padať zvysoka): z desiateho poschodia hrniec letí na zemdopadať (padať niekam s istou intenzitou): úder dopadá na hlavu

porov. aj spadnúť 1

2. postupne sa uvoľňovať a oddeľovať od niečoho • vypadávať: začali mu padať, vypadávať zuby, vlasyodpadať odpadávať odpadúvať: zrelé ovocie odpadá, odpadúva zo stromupĺznuť (o srsti, vlasoch) • pŕchnuť (o perí, lístí)

3. prestávať pôsobiť, prestávať platiť • strácať sa tratiť sa vytrácať sa: obavy, zábrany, predsudky padajú, strácajú sa, tratia samiznúť zanikaťexpr. prchať: strach náhle mizne, zaniká, prchá

4. obyč. nepríjemne postihovať, zasahovať niekoho • dopadať: zodpovednosť padá, dopadá na vás; padajú, dopadajú na mňa výčitky, podozreniadoliehať (ťaživo zasahovať): padá, dolieha naňho únavaprechádzať prenikať (o stavoch, citoch): prechádza, preniká ho žiaľ, úžas

5. p. hynúť 1 6. porov. upadnúť 2


pĺznuť strácať srsť, perie (o zvieratách, vtákoch), vlasy (o človeku) • padať vypadávať: psovi pĺznu, padajú, vypadávajú chlpy; na temene mu začali pĺznuť, padať vlasypŕchnuť opŕchať oprchávať vypŕchať vyprchávať (o perí al. o vtákoch strácajúcich perie): perie začalo husiam pŕchnuť; holuby pŕchnu

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

vypadnúť, -ne, -nú, -dol dok.

1. uvoľniť sa a padnúť odniekiaľ von: dieťaťu vypadol zub; Bogovičke vypadla z ruky vareška. (Fr. Kráľ) Ideš od toho obloka! Veď vypadneš! (Zúb.) Zacapil za sebou dvere, div že z pántov nevypadli. (Tat.); hovor. expr. Flóriš hovorí, že kto z biedneho vreca vypadne, bedárom aj zostane (Tat.) kto sa bedárom narodí, bedárom aj zostane; pren. Veď si ho tak pozná, že popredku vie aj slovo, čo mu vypadne z úst. (Laz.) čo povie.

hovor. akoby mu (jej) z oka vypadol (vypadla, vypadli) úplne sa mu (jej) podobá (podobajú); expr. šli mu (jej) oči vypadnúť veľmi sa čudoval; niekto (niečo) mu (jej) vypadol (vypadlo) z pamäti zabudol na niekoho, na niečo; vypadli mu (jej) slzy (z oka, z očí) zaplakal (-a); Úradom vypadli opraty z rúk (Jégé) stratili kontrolu nad situáciou. Doriša vypadla z konceptu (Jil.) stratila súvislosť v reči.

2. hovor. (bezpredm. i z čoho) oddeliť sa, odlúčiť sa od niečoho; vylúčiť sa z niečoho, byť vynechaný, vypustený: Ja vypadnem zo služby. (Kuk.) Julo v súťaži vypadol. (Mor.) Slivková (vypadne z úlohy): Baltazár, ty len na driemanie myslíš. (Stod.) Stal sa seniorom, ale o tri roky vypadol. (Bod.)

3. trochu zastar. dospieť k nejakému výsledku, dopadnúť, skončiť sa: Súd vypadol nepriaznivo. (Jégé) Každému sa úžili prsia, ako voľba vypadne. (Taj.) Vždy poradil, a vždy to dobre vypadlo. (Kuk.)

4. niž. hovor. odísť, zmiznúť, stratiť sa: A vypadnite von, baliť sa! (Sev.);

nedok. k 1, 2 vypadávať i vypadúvať, -a, -ajú k 3 vypadať3

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu