meca -e ž. ‹n› fyz. stará dutá miera na sypaniny, merica
meca, -e, -í ž. zastar. stará miera na sypké veci, merica: dve mece bôbu (Kuk.);
mecka, -y, -ciek ž. zdrob. expr.
meca ž. 1. stará dutá miera (miestne diferencovaného obsahu) na meranie obilnín a sypanín: Tag mu dau̯ jednu zem, jednu roľu, po_dve mece, čo sa visialo (M. Lehota NB); Moseu̯ sem si prikúpit na sící mecu reši (Stráže n. Myj. SEN); Do merice vešlo padesát kilóv žita, meca bolo polovička (Modranka TRN); Ešče máme meccu jačmena (Vaďovce MYJ) 2. nádoba s obsahom jednej mece: V niékerém dome mali aj meccu, to bola taká nádoba upletená pekne ze slami a bívali v nej strukovini (Šípkové PIE); mecca (St. Turá NMV) F. má hu̯avu jak mecu (Stráže n. Myj. SEN), hlavu má velkú jag meccu (Šípkové PIE) - veľmi veľkú 3. stará plošná miera pôdy, na ktorú sa vysiala meca obilia: Náž oťedz maľi veru ľen jednu mecu póďi a to bolo šetko (Čičmany ŽIL); V Rovnéj máme zasátí jačmen, je to hádám pod meccu (Vaďovce MYJ); mecka ž. expr. zdrob. k 1: Toho roku som ťi mala tri mecke fizoli (Hliník n. Hron. NB); Cez ďeň zme zomleli za mecku na šruot (Prochot NB); Požičaj mi mecku jačmeňa! (Zuberec TRS); mecový príd. k 1: Volakedi boli také míri, ale mecové, takú rúčku to malo (Ružindol TRN); mecová putna (Štefanová MOD)
mecový p. meca
meca, mecka ž 1. dutá miera na sypaniny, merica: Gabryel Goda dal gistemu Matiegowy Mliczkowy osmynu winohrada a przidal gemu metczu zita 1 (TRNAVA 1572); giz sem wisil zita metczi trnawskich 210; na meczki trnawske sem gesste nemeral (ovos) (BÍŇOVCE 1607); za každu metzku geden zlati (VP 1764); gedna meca zdržuge 4 stwrtky (PrP 1780); (páni) s toho mlyna každu sedemnastu mecu beru (PRIBYLINA 1781 LP); geden we fárskem lagstri naznačení dlžní sír, lebo dwa gragcáre za holbu musstu, lebo pol mecki owsa (BA 1789) 2. merná nádoba na sypaniny s obsahom jednej merice: mecze k merany zbožy no 1 (s. l. 1683); na podkrowy nachazy sa mecza (TRENČÍN 1713); meckový príd k 1: yaczmenia meczkoweho mett 140 (TRENČÍN 1647) odmeraného na merice