Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

los -a mn. N a A -y m. severský cicavec s lopatovitými parohmi, zool. Alces;

losica -e -síc ž.;

losí príd.: l-ie mláďa

lós -u m.

1. žreb

2. kniž. zastar. osud, údel

los G a A losa pl. N a A losy m.

lós lósu pl. N lósy m.

los losa pl. N a A losy m. ▶ veľký severský párnokopytník z čeľade jeleňovitých s mohutným lopatovitým parožím: veľký starý l.; nájsť stopu losa; loviť losy □ zool. los mokraďový Alces alces ▷ losík -ka pl. N a A -ky m. zdrob.; losica -ce losíc ž. ▶ samica losa: l. nemá parožie; sledovať losicu s mláďaťom

lós lósu pl. N lósy m. ⟨nem.⟩ 1. ▶ číslovaná poukážka, na ktorú možno v lotérii za určitých podmienok získať peňažnú al. vecnú výhru; syn. žreb: stierací l.; kúpiť si l.; mať v osudí viac lósov; vyhral 100 eur vďaka šťastnému lósu
2. ▶ lístok al. iný predmet, pomocou ktorého sa robí náhodný výber niečoho al. náhodné rozhodnutie o niečom: ťahať l.; vytiahnuť si lepší, horší l.; na koho padne l.?; audítora si nevyberali, bol určený lósom; Budeme losovať a lós o všetkom spravodlivo rozhodne! [A. Baláž]
3. zastar. ▶ zhoda okolností vplývajúca na život človeka; zákonitosť riadiaca život jednotlivcov, osud, údel: krutý l.; šťastný l. sa od nás odvrátil

lós -u m. ‹n›

1. číslovaná poukážka lotérie, na ktorú možno pri ťahu dosiahnuť výhru, žreb

2. lístok, kocka, peniaz a i. ako prostriedok na náhodné rozhodnutie, voľbu: určiť, vybrať l-om

3. kniž. životný údel, osud: zlý l.;

lósový príd. k 1

lós 1. p. žreb 2. p. osud 1

osud 1. okolnosti pôsobiace na život človeka • údel: osud si človek vytvára sám; byť pánom svojho osudu, údelu • kniž. sudba • kniž. zastar.: lós • fátum • pren. moira (podľa bohyne osudu v gréckej mytológii)

2. p. život 1

žreb predmet na náhodné rozhodnutie o niečom; papier, na ktorý možno v lotérii získať peňažnú al. vecnú výhru • zastar. lós: ťahať žreb, lós

los, -a, mn. č. -y m. druh najväčšieho európskeho parohatého cicavca; zool. l. obyčajný (Alces alces);

losí, -ia, -ie príd.: l-ie mláďa, l-ie parohy

lós, -u m.

1. žreb: ťahať, hodiť l. (o niečo); bibl. metať l.;

2. kniž. priebeh života, osud: krutý, osudný, šťastný l.

lós m. (ľuos, luos, ľos)
1. lístok al. iný predmet ako prostriedok na náhodné rozhodnutie niečoho: Buďeme ťahaď luozi a chto si čo viťiahňe, to buďe jeho (Hliník n. Hron. NB); Každí urbárník viťáhel si los krčme ze širáka (Dol. Súča TRČ); Ket śe dzeľa z roľami, ta cahaju ľosi (Torysa SAB)
F. na teho najmlačieho ľuos pádou̯ (Dol. Lehota DK) - pripadol, dostal sa mu
2. poukážka, na ktorú možno v lotérii získať peňažnú al. vecnú výhru: Ništ si nevihral na tom losu (Kameňany REV); Áľe, ždi kúpím ľos, a ňevihrám ňišt (Čičmany ŽIL); V mesce predavaľi losi, ta som jeden kupil (Petrovany PRE)
3. obyč. mn. č. voj. odvod: Ešče sem nepatriu̯ do losu (Cerová-Lieskové SEN); Ked mav dvaccad rokóv, išóv do losóv a odebrali ho za vojáka (Šípkové PIE); Juru na perših ľosoh ňeodobraľi (Studenec LVO); Teho roku pujdze na ľosi (Markušovce SNV); bid v losoch (Lukáčovce HLO); lósok m. zdrob. expr. k 1: lósek (Nitr. Hrádok NZ)

lóš, lóša p. lievč

luos, ľuos p. lós

los m zool los mokraďový Alces alces: alces: los (KS 1763); daweg mu (koňovi) prach z rohu losa užiti (PR 18. st); -ový príd: losowý kusek rohu (P. BYSTRICA 1625); losowé kopyto (TT 1745); wezmi losoweho praeparirowaneho kopita (HT 1760)

lós m/ž nem
1. žreb: hag mezy sebu delili na losy (ZAMAROVCE 1616); stane se talunk w rolach wedle losu inter partes (KRUPINA 1691); hazali lose (KB 1756); kdiž los na Gonáša padla (BN 1790)
2. osud: mug miserny los oprawyti (B. Bystrica 1688 E); bidny los čloweka hrišneho (ZVOLEN 1740); ga sám rownú los tež gsem z naríkaňím očekáwal (BR 1785)
F. kdo na svojem losi milerád prestává, do takového nešťestí nevstává (PV 18. st); losný, -ový príd k 1: urna: losowá sskrynka (KS 1763);
x. pren protož nebudess met toho, ktery by odmeral w zhromažďeňú Páňe s prowázkem losnym (KB 1757); -ek dem k 2: sorticula: losek, maly los (KS 1763)