triumfovať nedok. i dok.
1. dosahovať, dosiahnuť veľký úspech, (z)víťaziť: t. nad nepriateľom, t. na olympiáde
2. expr. prejavovať, prejaviť zadosťučinenie, uspokojenie (obyč. škodoradostné): t-júci úsmev, pohľad
triumfovať -fuje -fujú -fuj! -foval -fujúc -fujúci -vaný -fovanie nedok. i dok.
triumfovať nedok. i dok. ‹l›
1. (nad kým, čím; ~) slávne, triumfálne (z)víťaziť; expr. vyjadrovať, vyjadriť uspokojenie, obyčajne škodoradostné: triumfujúci úsmev
2. (v starovekom Ríme) osláviť, oslavovať triumf; prijímať, prijať hold po dobytí významného víťazstva; prechádzať, prejsť mestom, územím a pod.
jasať expr. nadšene prejavovať radosť • byť nadšený • kniž. al. expr. plesať: futbalisti jasajú, plesajú nad víťazstvom; deti sú nadšené predstavením • tešiť sa • radovať sa • zried. radostiť sa: tešiť sa, radovať sa z nečakaného úspechu • pren. žiariť: celá žiari šťastím • expr. triumfovať (obyč. zo škodoradosti) • sláviť • oslavovať (prežívať ako úspech): slávia, oslavujú víťazstvo
triumfovať 1. p. zvíťaziť 1, víťaziť 2. p. jasať
víťaziť 1. dosahovať víťazstvo • viesť • mať prevahu • triumfovať: športovci víťazia, vedú v súťaži; má prevahu, triumfuje nad protivníkom
2. nadobúdať prevahu • prevažovať • prevládať: dobro víťazí nad zlom, cit prevláda nad rozumom
zvíťaziť 1. fyzickou silou, obratnosťou al. duševnými schopnosťami dosiahnuť víťazstvo, získať prvenstvo • vyhrať: zvíťaziť, vyhrať v športovom súboji, nad vojenským nepriateľom; zvíťaziť, vyhrať vo voľbách, v konkurze o miesto • triumfovať (dosiahnuť mimoriadne víťazstvo): triumfovať na pretekoch; domnieva sa, že bude na skúške triumfovať • premôcť • poraziť (fyzicky i duševne): je to silák, premôže, porazí každého; súpera premohol, porazil v druhom kole • podmaniť (si) • podrobiť si (dostať pod svoju moc): podmaniť si, podrobiť si cudzie krajiny; podmaniť si, podrobiť si nespútaný prírodný živel • pokoriť • skrotiť (násilím zvíťaziť): napokon odbojníkov pokorili, skrotili
2. nadobudnúť prevahu nad niekým, niečím (o citoch, pocitoch, telesných stavoch a pod.); vôľou zabrániť (citom, pocitom, stavom a pod.) • premôcť • prekonať: láska zvíťazí nad nenávisťou, láska premôže, prekoná nenávisť; rozum napokon zvíťazil; premôcť hnev • ovládnuť: ovládnuť svoju nechuť prispôsobiť sa • potlačiť: potlačiť predsudky, zvíťaziť nad predsudkami • skrotiť: skrotila vzmáhajúcu sa zlosť
triumfovať, -uje, -ujú nedok. i dok.
1. víťaziť, dosahovať úspech, zvíťaziť, dosiahnuť úspech: Len nech triumfuje práca a príčinlivosť. (Kuk.) Čeština u Slovákov triumfovala. (Škult)
2. expr. oslavovať víťazstvo, jasať, plesať: „My vykonáme, my!“ usmiala sa Józa v duchu triumfujúc. (Tim.) Zvolal radostným triumfujúcim hlasom. (Vaj.)
3. expr. (nad kým i bezpredm.) mať prevahu, prevládať, prevládnuť: Najviac ma dopaľuje, keď sa Hana pokúša triumfovať nado mnou. (Fr. Kráľ) Soprán Edity piskľavo triumfoval nad ostatnými. (Taj.)
triumfovať gr/lat, triumfírovať gr/lat/nem ndk/dk dosahovať, dosiahnuť veľký úspech, (z)víťaziť: swaty Augustin welice sobe žadal a winssowal, kdibi mohel bil aspon geden raz wideti Rym, když nad nepritelmi witestwy drzal a triumffowal (MS 1749); nyech to utsinyi Boha Jakóbovoho velyiké meno, zsebi nad nyeprátzelyámi szvojima (služobnica božia) triumfovala (HM 1778); triumphare: tryumfowati (PD 18. st); dabel pekelný guž skoro na pgettysyc rokuw nad swetem zwytezyl a triumffirowal a nagwatssu čast sweta sobe guž podmanil (SKá 18. st)