Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

ten, tá, to m. a s. G toho D tomu A m. živ. toho, neživ. ten, s. to L tom I tým ž. G, D a L tej A tú I tou mn. m. živ. tí, neživ., ž. a s. tie G tých D tým A m. živ. tých, neživ., ž. a s. tie L tých I tými zám. ukaz.

1. ukazuje na prítomnú osobu, vec: čo tu chce t. človek? je to tá blondína v čiapke; to slovo prečiarkni

2. odkazuje na osobu, vec a) už spomínanú al. známu zo súvislosti; v dvojici t. – tento označ. vzdialenejšiu osobu, vec, v dvojici t. – onen bližšiu z dvoch osôb, vecí: hlavné znaky sa nemenia, tie ostávajú; s tým prípadom som skončil; jemu sa nepáčili ani tí, ani títo; zvolí t. alebo onen spôsob b) pomenúvanú vo vytýčenom vetnom člene al. spojením s 3. st. príd.: otec, t. je už raz taký; nestrpí ani t. najmenší odpor c) ktorej označenie je bližšie určené prísudkovou al. prívlastkovou vetou (má význ. zám. taký): už nie je t., čo býval; nepatrí k tým (ľuďom), čo veľa rozprávajú; som tej mienky, toho názoru, že treba už začať

3. ukazuje na práve prebiehajúci čas al. odkazuje na časový úsek spomínaný v kontexte: tej noci si už neoddýchne; v tom roku bolo veľmi sucho; od tých čias, čo, ako odišli odvtedy; v tom čase, keď študoval vtedy; za ten čas, čo, kým boli preč zatiaľ

4. pri dôraze je synonymné so zám. on al. ho nahrádza (pri odkaze na veci): zvedavý je, čo žena, čo tá povie na to; umy obloky, nech sú aspoň tie čisté

5. expr. má citový význ., pričom a) vyj. nespokojnosť, neľúbosť, počudovanie, nadšenie (obyč. vo zvol. vetách): čo bude s tým obedom?! tá potvora! a tých kvetov! ten výhľad! b) zastupuje osob. zám. 3. os.: neboj sa, t. sa nestratí, ten má smelú povahu

6. je súčasťou spojkových a príslov. výrazov: z toho dôvodu, z tej príčiny, s tým cieľom, aby preto; pri tej príležitosti pritom; tým spôsobom tak

7. iba to a) všeobecne, súhrnne (bez rozdielu rodu) ukazuje al. odkazuje na osobu, vec, jav: kto je to? si to naozaj ty? kedy to bolo? to je pekný kabát; to všetko je vaše; teraz príde to hlavné; hovor. robiť, to sa mu nechce; uspokoj sa s tým, čo máš; čo tým sleduješ? hovor. expr. čo ťa do toho! b) expr. má citový význ., vyj. nadšenie, nevôľu, opovrhnutie: to je nádhera! koho to obhajuješ! nevie to nič a ide ťa poúčať! c) hovor. má spájaciu funkciu: uviedol pár faktov, to ako na vysvetlenie; opakované to to (pri vymenúvaní) má význ. raz – raz, i – i: to jeden, to druhý pribehol; stále je robota, to variť, to prať, to okolo detí; je súčasťou spájacích výrazov miesto toho, aby; napriek tomu, že; vďaka tomu, že

● ten alebo onen ktokoľvek; to alebo ono všeličo; ten a ten istá, bližšie neurčená osoba, niekto, ktosi; to a to istá, bližšie neurčená vec, niečo, čosi; je → tam toho; → dosť na tom; už má toho → dosť

ten G mužský a stredný toho G ženský tej D mužský a stredný tomu D ženský tej A mužský živ. toho A mužský neživ. ten A ženský tú A stredný to L mužský a stredný tom L ženský tej I mužský a stredný tým I ženský tou pl. N mužský živ. tí mužský neživ., ženský a stredný tie G tých D tým A mužský živ. tých A mužský neživ., ženský a stredný tie L tých I tými, tá, to zám. ukazovacie substantívne i adjektívne

tamten, tamtá, tamto ukazuje na (vzdialenú) osobu, vec al. odkazuje na osobu, vec už spomínanú • ten • tá • to: tamten, ten vzadu to spravil; tamtá, tá kniha sa mi páči • tamtoten • tamtotá • tamtoto • tentam • tátam • totam, pís. i tamto ten, ten tam atď.: tamtoten, tentam v krátkom kabáte sa mi nepozdáva • onen • oná • ono • hovor.: henten • hentá • hento • hentamten • hentamtá • hentamto, pís. i hentam ten atď.: podaj mi onen, henten kľúč; hentamten obraz je pekný • nár.: heno ten • heno tá • heno to (Jesenský)

ten, tá, to 1. ukazuje na osobu al. vec v blízkosti hovoriaceho • tento • táto • toto: prosím si ten, tento oblek, tú, túto sukňu • tento tu • táto tu • toto to • ten tu • tá tu • to tu • tuto ten • tuto tá • tuto to • tento tuto • táto tuto • toto tuto • hovor.: tu ten • tu tá • tu to • tuto tento • tuto táto • tuto toto • expr.: tenhľa • táhľa • tohľa • tentohľa • tátohľa • totohľa: ten(to) tu sa mi nepáči; tu(to) ten sa začal biť • nár. toten • totá

2. označuje osobu, zviera al. vec, ktoré sa v dialógu nezúčastňujú, o ktorých už bola reč al. ktoré sú dostatočne určené situáciou • on • ona • ono: chcel som priateľovi pomôcť, ale ten, ale on moju pomoc odmietol

3. p. tamten

ten, tá, to¹, 2. p. m., str. toho, ž. tej;

3. p. m., str. tomu, ž. tej;

4. p. m. toho, str. to, ž. tú;

6. p. m., str. (o) tom, ž. (o) tej;

7. p. m., str. tým, ž. tou;

mn. č. živ. tí, m. neživ., ž., str. tie;

2. p. tých;

3. p. tým;

4. p. m. živ. tých, m. neživ., ž., str. tie;

6. p. (o) tých;

7. p. tými zám. ukaz.

1. ukazuje na blízky, prítomný predmet (osobu, zviera, vec) pomocou posunku (v priamej reči) al. pomocou rozlišovacieho určenia, ktorým je obyč. zhodný al. nezhodný prívlastok: Po čom tie mládky, tetuška? (Žáry) Idem pozrieť ten náš budúci kostol. (Urb.) Ohýbate chrbát pred tými hore. (Zgur.) „Da, da“ — povie zrazu ten s tou ruskou čiapkou. (Pláv.)

2. pri výrazoch vyjadrujúcich časové pojmy ukazuje na najbližší al. práve prebiehajúci čas; tento: toho roku je veľká zima; Tej noci na vás čakať budem. (Kub.) Ale tej zimy je nejaký nanič. (Taj.); v tú chvíľu, v tej minúte, v tom okamihu hneď, ihneď: Chce byť v tej minúte umytý. (Gab.)

3. odkazuje na známy predmet, o ktorom sa už hovorilo al. ktorý sa pomenúva až neskôr; vytýčený vetný člen a základný výraz v prístavku zároveň zdôrazňuje: pri tej príležitosti o ktorú ide; v tom zmysle aký z niečoho vyplýva; Vtom zbadal predavača novín Sergia. Ale ten mu zďaleka kričal ... (Žáry) Ach, jak je hnusný ten ich spôsob života, bez hanby, bez citu, bezo cti. (Fr. Kráľ) Ale naši chlapi, tí by od strachu onemeli. (Zgur.) Otec, ten len žmurká. (Pláv.) Zurčí si Hron, tá rieka hravá, vlnky si zháňa z hlbín hôr. (Pláv.)

● z toho dôvodu, z tej príčiny preto; tým spôsobom, hovor. tým činom tak, takto;

4. odkazuje na niekoho al. niečo, čo sa bližšie určuje al. rozlišuje vedľajšou vetou: byť tej mienky, toho názoru, že ...; s tým rozdielom, že ...; Podporujú toho, kto musí preč odísť. (Kuk.) Bol z tých, čo nehovorili. (Hor.) Pôjdem ja v tú stranu, v ktorú havrany leteli. (Bedn.) Kto svoje srdce do dna neprebádal, ten nevie, čo je radosť a čo žiaľ. (Štítn.)

● s tým cieľom, aby... preto;

5. pri názvoch časových pojmov odkazuje na časový úsek, o ktorom sa hovorilo v kontexte al. o ktorom hovorí nasledujúca vedľajšia veta: Toho večera dlho nemohli zaspať. (Ondr.) Po rozsadzi v tú nedeľu už budú [nohavice] na tebe. (Kuk.); od tých čias, od tej doby, ako (čo) ... odvtedy; do tých čias, do tej doby, kým (čo, ako) ... dovtedy; v tom čase, v ten čas, v tú dobu, keď (čo, ako) ... vtedy; za ten čas, za tú dobu, ako (čo, kým) zatiaľ;

6. spodstatnené (bez prívlastku) korešponduje s osob. zám. on, ona, ono, pričom vyjadruje aj citový dôraz: Prečo mi [stará mati] nenadštrkli, prečo sa jej sami neopýtali ...? Ti sú mi vina. (Taj.) Oprel oči na neho. Ale ten sa spokojne díval oknom. (Hor.) Od rána mu vŕtalo v hlave, načo tá vlastne prišla. (Laz.)

7. expr. dodáva výrazu a aj celej vete rozličné citové zafarbenie, pričom a) zdôrazňuje všeobecne al. len subjektívne známe veci: Hrdo si tá Tatra vyzerá dohora. (Hviezd.) Ani si len toho dohánu nedožičí za ne [peniaze]. (Kuk.) Furták ten Alex. Dobre to narafičil. (Urb.) S tými krčmami ďaleko nezájdeš. (Min.) Bola by sa radšej pod tou čiernou zemou videla (Taj.) bola by radšej mŕtva.

● nikto, nič na tom svete vôbec nikto, vôbec nič; za ten (šíry) svet vôbec, ani za nič; z tej duše veľmi, zo všetkých síl; si ako na tej dlani nemáš nič; b) v zvolacích vetách vyjadruje obdiv, rozhorčenie, začudovanie a pod.; opakovaním sa stupňuje citové zafarbenie: Ach tá Dora, tá Dora! Tá vážnosť, s akou ide za oltár! (Kuk.) A tí jazdci! Pol telom sú prirastení ku koňom. (Urb.) Tá dnešná mládež! (Laz.) Ach, sobáš, tá prísaha, tí diváci — to všetko rozčuľuje fantáziu nevestinu. (Kuk.); c) stupňuje pejoratívnosť výrazov, nadávok a pod.: Neboli by prišli na vysielačku, keby nie tá, tá udavačka. (Stod.) Hej, tá cundra to vlastne všetko navarila. (Žáry); d) pri superlatíve zdôrazňuje a rozlišuje: Všetky vysekal nemilosrdne. Najviac dostala vždy tá najkrajšia. (Ondr.) To najhoršie si o dievčati šepkali. (Taj.); e) hovor. (v spojení s neurč. zám.) vyjadruje zľahčujúci al. ľahostajný vzťah hovoriaceho ku skutočnosti: Potiahli bohatého mecenáša o dáku tú stovku. (Zgur.) I pre mňa nájdite nejaký ten osoh. (Pláv.) Pribudlo mi niekoľko šedivých vlasov a dáka tá vráska pod očami. (Zúb.)

8. hovor. expr. nahrádza zám. taký, toľký a ukazuje al. odkazuje na kvalitu i kvantitu. Jej svalstvo zmäklo a nemalo tej pružnosti. (Jégé) Načo tie hnevy! Čo sa stalo, to sa neodstane. (Vaj.) Poznám ho za tie roky. (Smrč.)

9. zried. rovnaký, taký istý: Čo by ste sa jej koľko ráz boli opýtali, či dobre spala, zakaždým vám tú odpoveď dala. (Taj.)

10. hovor. v spojení s príd. al. privl. zám. zastupuje podst., ktoré možno doplniť podľa kontextu: Možno chcel tej svojej zaimponovať. (Bedn.) Budeme kývať a spievať tú našu. (Žáry) Keď nájde na nebi medzi toľkými tisícami hviezd tú pravú, prečo by nenašiel medzi stovkami ľudí mňa? (Zúb.)

11. ten istý, tá istá, to isté, zastar. ten samý, tá samá, to samé zám. stotožňovacie má zosilnený význam; o ktorom sa už hovorilo, spomínaný; totožný, rovnaký: toho istého roku, za ten istý čas, v tej istej chvíli, ten islý človek; tým istý m spôsobom; robiť stále tie isté chyby; to isté platí o ...; do tej istej miery; Otvoril bol v ten samý deň ráno starú skriňu. (Vaj.); hovor. expr. jeden a ten istý ten istý;

12. čím ... tým (vo funkcii spojovacieho výrazu) p. čím;

13. ten a ten, tá a tá, to a to má význam blízky neurč. zám. a znamená niekoho známeho, niečo známe, koho al. čo nemusíme al. nechceme bližšie určiť, pomenovať: Kapitán ten a ten tej a tej lodi bol v nebezpečenstve. (Kuk.) My sme ti a ti a to a to chceme. (Tat.)

14. stojí proti zám. onen a poukazuje na bližšiu z dvoch osôb al. vecí: Číslice možno prideliť do tej alebo onej rubriky. (Vaj.) Na každom prste mali inú bábku, poťahovali raz tú, raz onú. (Urb.)

● ten alebo onen niekto; ktokoľvek;

15. kniž. ten-ktorý p. ten-ktorý;

16. kto-ten, ktorý-ten p. kto, ktorý

tá p. ten

ten, tá, to zám ukaz
1. ukazuje na prítomnú al. odkazuje na spomínanú, známu osobu, vec: ma zalowati wedle tych lidi, komuz swiedome gest geho wolanie o geho sskodie (ŽK 1473); že ste mij pustili dvu vašych havarov ku oppatreni tey mogeg banij (TOPOĽČIANKY 1535 E); czož Buoh wssemohuczi spolu spogil a zlucžil, toho gsy žadny cžlowek nikdy nerozlučžuge (BAg 1585); tima ssupinama, čo klokočs w nich rostye, podkurug lichwu rano a wečer; ussipane budu sa množit, a nikda nebudu kapaty, kdy gim psu hlawu budess we walowe držaty a hnileho sira tam podawaty do toho walowa (RN 17.-18. st); čo mám, to tebe dám (KB 1756); kdiš ty štepiky w druhy rok počinagu kvitnut, zrut ge (kvety) zawčasu, ginaceg bi tge stromi nebili plodne (PR 18. st)
L. t. a t. bližšie neurčená osoba, niekto: ten a ten chljpny w milostj ťelesnég zahruzený aby mohel s tu a s tu osobu se zegitj (MP 1718) t. a takový
2. ukazuje na čas al. odkazuje na spomínaný časový úsek: musiss wssecko zanechati w teg ostatneg chwili (GŠ 1758)
L. v t. čas, v tom čase, toho času vtedy: kaže wzjti psyho sadla, kterj toho času zastrelen gest, když ze sukau činenj ma (HT 1760); tunc temporis: w ten čas; id temporis: w tem času, toho času (KS 1763)
3. expr má citový význam: dicens: ten zracza falessny, zagaczy hlawka, nycz gineho nemisly, nez aby nyaki psy falss nad namy prewiedol (TURIEC 1584)
4. iba to všeobecne, súhrnne (bez rozdielu rodu) ukazuje al. odkazuje na osobu, vec al. jav: hoc illud est: to gest to; adimplet vicem: stogj to za to; censeo: za to mám, za to držjm; contentus sum: prestáwám na tem (KS 1763)
L. to alebo ono hocičo: dies nefastus: kteri neslussi to neb ono robit (NP 17. st)
F. wer tomu, ale wecz komu (SiN 1678); čo w srdci, to na gaziku (PT 1796)

to
I. zám ukaz p. ten
II. spoj prir je súčasťou zlož. spoj t. jest, kt. uvádza vysvetlenie, to znamená, vlastne, totiž, skratka t. j.: wtery nayprwni, to gest na swateho Mathusse aposstola z ewangelisty (BYTČA 1484 SČL); rychtar Jakub Suchy y tez giny prisazny, to gest Michal Ssmahule, Jan Czmel, Lewrincz Labuda; Ballaz Jarotha dal za ten dom kamenny fl 29, to gest dewietadwaczett zlattych (P. ĽUPČA 1538; 1540); dne 14. mesicze may a. 1600, to jest na lettny swatomikulasky jarmark; wssecka slawna familia wedle contractu na termin pre tieto burlywe časi, t. g. na den obraceny s. Pawla nechtela čekat (BOCA 1600; 1709); hrissnik podobny gest onomu pocestnemu, ktery když wstupowal z Yericha do Yeruzalema, upadel mezi lotruw, to gest mezi zbognikow (MS 1758)