Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

sám m. G samého D samému A živ. samého, neživ. sám L samom I samým mn. N živ. sami G, A, L samých D samým I samými, sama ž. G, D, L samej A samu I samou, samo s G, D, L, I ako m. A samo (nespráv. samé) mn. N, A m. neživ., ž. a s. samy (nespráv. samé) G, D, L, I ako m. živ. zám. vymedz.

1. označ. výlučnú jedinosť, oddelenosť os. al. skupiny; iba jeden, jediný, op. všetci, každý: byť niekde s., stála tam s-a, sme s-i; hovor. konečne s-i bez svedkov

2. osamotený, opustený: žiť s., pracovať s. samučký

3. bez cudzej pomoci, osobne, samostatne: presvedčiť sa s., prísť na niečo s., poradiť si, urobiť si s.

4. bez cudzieho zásahu, dobrovoľne, samovoľne: chlapec odpovedal s. od seba, prišlo to akosi s-o

5. v postavení prívlastku zdôrazňuje pomenovanie os. al. veci (blíži sa význ. čast.), priam, dokonca, aj: je to s. prezident; priblížil sa k nej samej; názor starý ako s-o ľudstvo

● expr. s. ako prst celkom osamotený

sám sama samo pl. N mužský živ. sami pl. N mužský neživ., ženský a stredný samy zám. vymedzovacie adjektívne

dobrovoľne z vlastnej vôle, bez nútenia (op. nútene, povinne) • sám: dobrovoľne, sám odstúpil z funkcie • podobrotky • podobrom • podobrote (op. pozlotky, pozlom): podobrotky, podobrom to s ním nejde • nenútene • nevynútene

porov. aj dobrovoľný

dokonca 1. zdôrazňuje výraz, pred ktorým stojí; k tomu všetkému • dokonca aj • dokonca i • ešte • ešte aj • ešte i: dokonca sa (aj) vyhrážal; ešte sa mu (aj) posmieval • ba • ba aj • ba ešte • ba ešte aj: ba (aj) do plaču sa pustila • už aj: už aj navariť vie • sám: prišiel sám predseda • hovor. notabene: ale čo so starcami, ktorých máš notabene podľa zákona na starosti (Zelinová)

2. p. až 2

opustený 1. ktorý zostal bez spoločnosti iných, ktorý je nechaný sám na seba • sám • samotný: starý mládenec žil opustený, sám, samotný • osamelý • osamotený (vyskytujúci sa sám) • osihotený (o veciach): na starosť zostal osamelý, osamotený; široko-ďaleko bol iba jeden osamelý, osamotený, osihotený strom • osirotený • osirelý • osirený • poet. sirý (opustený ako sirota): pocity osirotených, osirelých ľudí; opustený, osirený psík • bezprizorný (ktorý je bez opatery, bez pomoci obyč. dospelých): opustené, bezprizorné deti • zabudnutý • nepovšimnutý • stratený: zabudnutí, nepovšimnutí starčekovia • expr.: samučičký • samunký

2. p. osamelý 1, 2, prázdny 1, pustý 1 3. p. zanedbaný 1, 2

osamelý 1. ktorý sa vyskytuje oddelene, vzdialený od ostatných, jediný svojho druhu na danom mieste • osamotený: býval v osamelom, osamotenom dome na konci dediny • osihotený: osihotený chodec kráčal nočnou ulicou • izolovaný • odlúčený • samotný (oddelený od kolektívu): sedával izolovaný, samotný; žil odlúčený od všetkých • sám • expr.: samučký • samučičký • samunký • samulinký: strom tu stál sám, samučký, samučičký; v kaviarni zostal sám, samunký, samučičký • pren. zabudnutý: svietila iba jedna zabudnutá lampa • jednotlivý (sám svojho druhu): osamelé, jednotlivé protesty nemajú účinnosť • ojedinelý (sám a výnimočne sa vyskytujúci): iba kde-tu sa objavil ojedinelý výkrik • opustený • zanechaný/ponechaný/nechaný sám na seba (od ktorého ostatní odišli a zanechali ho bez opory): starať sa o osamelých, opustených, starých ľudí; po odchode syna ostal v dome osamelý, (za)nechaný, (po)nechaný sám na seba • bezprizorný (ktorý je bez domova): po meste sa potĺkali osamelé, bezprizorné psiská

p. aj samotársky

2. ktorý je bez ľudí al. iných živých tvorov • pustý • prázdny: po odchode detí zostal park osamelý, pustý, prázdny • opustený (z ktorého niekto odišiel; op. obývaný): osamelý, opustený líščí brloh • osirelý • osirený • osihotený • zried. osirotený: postaviť dom na osirelom, osihotenom mieste; osirené, osihotené polia

osamote oddelene, vzdialene od ostatných • osamotene • osamelo: zostal stáť vonku osamote, osamotene; osamote, osamelo rastúci strom • osihotene: dom stojí osihotene na kraji lesa • izolovane • odlúčene • v ústraní: rozhodol sa žiť izolovane, odlúčene, v ústraní • sám: osamote, sám sedáva v kúte miestnosti • bezprizorne (bez starostlivosti, pozornosti, pomoci rodiny): bezprizorne sa túla po meste • opustene (bez spoločnosti niekoho, niečoho): stál opustene uprostred ulice • osirelo • osirene • zried. osirotene: jabloň osamote, osirelo vyrastá v rohu záhrady

osirelý 1. ktorý stratil rodičov al. rodiča • osirený • osirotený: po smrti matky zostali deti osirelé, osirené, osirotené • opustený • osamelý • sám (bez ochrany dospelých): deti vyrastali opustené, osamelé, samy • bezprizorný (ktorý je bez domova): vonku sa potuluje osirelé, bezprizorné mačiatko

2. p. osamelý 2, prázdny 1, pustý 1

samostatne 1. vlastnými silami, podľa vlastnej vôle, bez cudzej pomoci al. bez cudzieho ovplyvňovania • slobodne: samostatne, slobodne sa rozhodol študovať • sám: sám si vybral svoje povolanie • nezávisle • autonómne: chce nezávisle, autonómne podnikať • zvrchovane • suverénne: národ začal zvrchovane, suverénne vládnuť vo svojej krajine • svojprávne: správa sa svojprávne • kniž.: samobytne • svojbytne: chcú žiť samobytne, svojbytne • fraz.: na vlastnú ruku • na vlastnú päsť: robiť niečo na vlastnú ruku, na vlastnú päsť

2. odlúčene od niekoho al. niečoho iného, nie spolu s niekým al. niečím iným • osobitne • oddelene • osve: samostatne, osobitne umiestnená trieda; deti bývajú oddelene, osve • jednotlivo • hovor. extra: súčiastky sú zabalené jednotlivo, extra • separátne • sólovo • hovor. sólo: separátne, sólovo sa zapojiť do činnosti

sám 1. označuje výlučnú jedinosť, oddelenosť osoby al. skupiny, nikto iný (op. všetci, každý) • jediný: v triede bol sám, jediný, čo vypočítal všetky príklady

p. aj jediný

2. bez spoločnosti, prítomnosti iných • osamote • osamotene: stál tam sám, osamote, osamotene ako prst • osamelo • opustene • osihotene: žije osamelo, opustene, osihotene na konci dediny • expr.: zabudnuto • strateno (odlúčene od ostatných) • fraz. ako kôl v plote

porov. aj opustený 1

3. bez cudzej pomoci • samostatne • osobne: urobil to všetko sám, samostatne; sám, osobne sa chcel presvedčiť o výhodách

4. z vlastnej vôle, bez cudzieho zásahu • dobrovoľne • samostatne: prihlásil sa sám, dobrovoľne; sám, samostatne sa rozhodol ísť študovať právo

5. zdôrazňuje pomenovanie osoby al. veci • priam • priamo • dokonca: veď je to sám predseda, priam predseda; priamo, dokonca prezident ich navštívil

6. p. opustený

sám, sama, samo (4. p. ž. samu, mn. č. m. živ. sami, m. neživ., ž., str. samy) zám. vymedzovacíe

1. vyjadruje jedinosť, výlučnosť, len jeden, jediný, samojediný, iba jeden, iba on: Je sám doma. — Bola som s ním sama. (Vaj.) Chodí aj do krčmy sám. (Zúb.) Sám proti všetkým. (Chrob.) Sme sami medzi sebou (Taj.) iba v okruhu známych, blízkych, iba svoji. Stoja zoči-voči sami dvaja. (Kuk.); hovor. konečne sami! bez svedkov, len dvaja; Sám chcel byť na svete (Taj.) bol egoistický, bezohľadný; žije, je iba s. pre seba o egoistickom človeku; Nešťastie nechodí samo. (prísl.); kniž. Len prstom sa jej dotknúť, malíčkom samým (Hviezd.) iba malíčkom.

2. osamotený, opustený, osamelý: žije sám (sama) bez manželky (manžela); Nie sme sami, nemáme sa čoho báť. (Štítn.); ostali sme sami (na svete) po smrti, odchode niekoho; expr. s. ako prst; celkom s.; Sám a sám, bez rodiny a priateľstva. (Vaj.) Dieťa sa samo bojí. — Predesila ho myšlienka, že stoji v živote sám. (Jaš.); expr. sám samučičký, samučičký sám celkom sám: Musíme zostať samy samučičké. (Fig.) Taký je opustený, akoby bol samučičký sám v ohromitánskom záveji. (Min.)

3. bez cudzej pomoci, bez pričinenia iných, samostatne, osobne, z vlastnej vôle: Záslužný skutok vykonám sám. (Jégé) Ona sama upraví, čo nie je na mieste. (Stod.) Kto sám neskúsi, druhému neuverí. (prísl.) S otázkami prichodil sám. (Taj.) Všetko robíme sami. (Chrob.) Nevedela sa na to odhodlať sama. (Jégé) Sám zo svojej hlavy prichodil na všetky fígle. (Tat.); presvedčiť sa s., s. si niečo vymyslieť, s. na niečo prísť, s. si poradiť, s. si je na vine; hovor. keď sa vám nepáči, urobte si to sám, sami (spôsob odmietnutia) nebudem to vôbec robiť; s. od seba (napr. urobiť niečo) dobrovoľne, bez vyzvania: Dieťa samo od seba dopytuje sa. (Dobš.) Sám od seba začal rozprávať. (Jil.) Kone samy od seba zastali. (Chrob.) Jestli nepôjdete sami od seba, dáme vás vyhádzať. (Jégé) Nohy ho samy niesli do krčmy (Min.) samy od seba.

4. zdôrazňuje osobu al. vec, ba aj, dokonca i: Či to nie je sám vicišpán? (Kal.) Riad umýva sám gazda. (Kuk.) Diskusia tešila i samého učiteľa a majstra. (Vaj.) Sám ľud pobije exekútorov. (Vaj.); názor starý ako ľudstvo samo; Vy sami ste jej priniesli knihy. (Vaj.) Sami seba sme predali. (Heč.) Chcel sám seba presvedčiť. (Taj.) Našiel sám seba (Vaj.) uvedomil si svoje vlastnosti, presvedčenie. Jeho zúfanie nad samým sebou bolo predčasné. (Vaj.) Strácal dôveru sám v seba. (Gab.) Hovoril sám pre seba. (Vaj.) Márne sa sám so sebou priečil (Fr. Kráľ) viedol vnútorný boj. Odpovedám sám sebe. (Al.) Myslím si sám pre seba. (Tomašč.) Hútala sama v sebe (Vaj.) myslela si. Sami to potrebujeme aj my. Ja sám som mal mnoho roboty. (Al.) Vaša požiadavka je bezzákladná, to vy sami dobre viete. (Vaj.) Pozná naše pomery lepšie ako my sami. (Jégé) Musel ženu nechať samu na seba. (Skal.); odkázaný, ponechaný s. na seba; postarať sa s. o seba; Zlostil som sa sám na seba. (Chrob.) Sám seba najviac potrestám. (Mih.) Pustil sa ulicou, že len tak, sám nevie kam. (Taj.) Autá sa uhýbajú, sám nevieš ako (Kuk.) nevieš pochopiť ako; ani s. (sama) neviem výraz váhania, nerozhodnosti; Pán tajomník, nehnevajte sa, sama neviem, ako vám povedať. (Laz.) Hanbí sa sám pred sebou. (Taj.); spokojný s. so sebou; spoliehať sa s. na seba, prekonať s. seba; byť pánom s. sebe byť nezávislý, slobodný; byť s. sebou zachovávať svoju individualitu; škodiť s. sebe, presvedčiť s. seba; stratiť vládu s. nad sebou prestať sa ovládať; hovor. niekto, niečo je kapitola sama pre seba zvláštnosť, osobitosť; Viktor je proti nim dokonalosť sama (A. Mat.) veľmi dokonalý; mocná ako sám život (Laz.); Už týmto samým bolo rozhodnuté nad osudom chlapca (Kuk.) tým faktom. Samo nebo mi žičilo. (Jes.); sám (sama, samo) osebe ako taký (-á, -é): Osud jeho je už sám osebe báseň. (Záb.) Život chudobných ľudí, sám osebe ťažký, za vojny sa ešte zhoršil. (Zúb.) Šťastie žije samo sebou (Vaj.) samo zo seba, pre seba; samo sebou nezvučné slovo (Vaj.) samo osebe; hovor. expr. s. boh vie, vie s. boh výrazy neistoty, nevie sa, nevedno: Boh sám vie, kam to ide svet. (Vaj.); sám milý boh vie (Jil.); samo sebou p. samosebou

sám m, sama ž, samo s zám vymedz
1. označuje výlučnú jedinosť, oddelenosť osoby al. skupiny, iba jeden, jediný: chtiel by gi (matku) z toho domu pohybowati, tehdy gey na tu yzbu zadnu pustiti (má), w ktery on sam messka (P. ĽUPČA 1555); ya, kdy sam w osobe sweg do Trenchina prigdem (TRENČÍN 1610); walacha posilam sameho (s. l. 1722); a bywala Yudytha sama w gizbe (KB 1757)
F. byť s. v sebe byť jediný: w Hlubokem pak sama w sobe gest krczma pana Appony Pawlowa, v Nadassy sama w sobe gest krczma pana Pongracz Danyelowa (s. l. 1611)
2. osamotený, opustený: ga len sama trawim swatki (RADVAŇ 1694); a tak si ty len sama chtela jíst? Pravdaže sem len sama išla (S. ĽUPČA 1732 CM); nenj dobre, aby člowek sam byl (KS 1763);
3. bez cudzej pomoci, osobne, samostatne: sam sy panem bjwass, žadneho nemiwass, kdo bit smel rozkazowati (BV 1652); automatum: rožen, ktery se sam obraca (LC 1707); szam domow dosel, opaternostyi zadneg nyemal, w letach, segyiwy a nyewladni bol (ŠÍPKOVÉ 1747)
F. poweďel ňesprawedliwy, aby hressyl sám w sebe (KB 1757) z vlastnej vôle; kdo neskoro chodj, sam sobě sskodj (SiN 1678)
4. bez cudzieho zásahu, dobrovoľne, samovoľne: a kdy sme odomkli, nassli sme tam obrus zawinuti, ktery sama (Margareta) musela wratiti (S. ĽUPČA 1582); sama wiznala pred pany, ze tu zem, ktera gest na Wlčzku, tu ze za swe penize kupila (ZVOLEN 1683); že všecko popredá, sám sa na vojnu dá (Pie 18. st)
F. s. od seba dobrovoľne, bez vyzvania, samovoľne: pisal pan Komorowsky geden list, na ktery sme dali sami od seba odpowed (ORAVA 1618); suae spontia pinus: sama od sebe roste gedla (KS 1763)
5. v postavení prívlastku zdôrazňuje pomenovanie osoby al. veci, priam, dokonca: a to sam Čzierny Gyrik ma sobe poprawowath (L. TRNOVEC 1572); o tom sam pan richtar dobru wedomost gesste meli (JELŠAVA 1602); hody te obsahugu w sobe to, že sameho Boha stworitele a vikupitele, ano samu negswetegssu Trogicu wideti budeme (MS 1758)