nazvyš prísl. zbytočne (veľa), nadbytočne: nemá peňazí n.
nazvyš prísl.
nazvyš prísl. ▶ nad určitú normálnu, zvyčajnú, predpokladanú al. potrebnú mieru; syn. navyše: nemať n. času, peňazí; odborníkov nie je nikde n.; ostalo vám niečo n.?; Ovocia sa mohli najesť do sýtosti, toho bolo všade nazvyš. [A. Habovštiak]; Dobrej hudby nie je nikdy nazvyš. [LT 1998]
navyše 1. nad normálnu, zvyčajnú, predpokladanú al. potrebnú mieru • nazvyš • hovor. nazvyšok: peňazí nikdy nemal navyše, nazvyš; času má teraz nazvyšok • na dôvažok • hovor. naradáš: trhovník jej pridal na dôvažok, naradáš dve jablká • nespis.: naviac • navrch • nazbyt • zbytkom
2. pripája aktuálny výraz • pritom • popritom • okrem toho: nič sa nenaučil a navyše, pritom stále vyrušuje; prišiel neskoro a popritom, okrem toho si zabudol kľúče • ešte • k tomu • ešte k tomu: je bezočivý a ešte, a k tomu, a ešte k tomu klame • zastar. nadto (Matuška, Smrek) • fraz. na dôvažok: spustil sa silný lejak a na dôvažok začali padať krúpy
3. (čoho) vyjadruje vyššiu mieru • vyše (čoho) • nad (koho, čo): navyše, vyše plánu, nad plán vyrobili päťdesiat práčok
nazvyš, nazvyšok p. navyše 1
nazvyš, zried. i nazvyšok prísl. nad určitú (normálnu, predpokladanú, potrebnú ap.) mieru: mať n. peňazí, nemať času n.; bodľačia tam až nazvyš. (Gab.)
nazvyš i nazvyšok prísl. csl nad určitú mieru, nadbytočne, navyše: Korunu mám nazviš (Bobrovec LM); Ňemám nazviš peňazí, nuš kupujem aj podľejšie veci (Králiky BB); Keď mám nazvišok! (Bojnice PDZ); Mi ňigdi ňemáme peňazí nazviš (Lapáš NIT); Toto tu máte nazviš (Lukáčovce HLO); Aňi ja vera ňemam nazviš, ta ci ňedam (Bzenov PRE); Dvomi buľi nazviš (Zámutov VRN) F. dze dvojo, tam treci nazviš (Tuhrina PRE) - je prebytočný, zavadzia
nazvyš prísl vo výške, do výšky: tato regula, aby sa čo lepssy pozorowala, nech sa dwe linige nazwiss gedneg u čárky rowno gedna od druheg táhnu (VP 1764)