mladý
I. príd.
1. kt. je v 1. období svojho života, vývinu ap.; vzťahujúci sa na toto obdobie, op. starý: m. človek, m-á hora; m-é roky; hovor. m. Benko Benkov syn; m. zať mladoženích; m-á nevesta mladucha
2. príznačný pre mladosť, mladistvý, svieži, op. starý: m-á tvár, myseľ
3. kt. vznikol pred krátkym časom; nový, op. starý: m. štát, m-á rodina, literatúra, m-é víno; geol. m-é uhlie
● m-í – starí všetci; m. môže, starý musí t. j. zomrieť; m. na roky, starý na rozum; iron. m. zajac, vrabec neskúsený mladík;
od mlada → odmlada;
za mlada → zamlada;
mlado prísl.: vyzerať, cítiť sa m.
II. mladá ž. hovor. mladá žena al. nevesta (význ. 3);
mladí m. mn.
1. mladý pár al. manželia v pomere k rodičom
2. mladí ľudia: sporenie m-ých; m. sa ľahko prispôsobujú;
mladé s. zvieracie mláďa: mať m.
mládež mladí ľudia všeobecne • hovor. mladí: stretnutia mládeže, mladých • trocha expr. mlaď • kniž.: omladina • junač • expr. chasa: dedinská mládež, chasa • zastar.: čeľaď • podrast • arch. detva • dorast (dorastajúca mládež)
mladí p. mládež