mátka ž. (máťka)
1. priateľka, kamarátka: Mi zme s tó Veróv boli také mátki (Lapáš NIT); Marena to je mátka. Šecko šade poočúva a potom len klebetí! (Šurany NZ)
2. krm pre husi (zmiešanina žihľavy, kŕmnej repy a šrotu): Žihľava z burginu a šrotom sa zamátká pre husi, to žerú, to je mátka (Ardanovce HLO)
mätka ž. (miatka) i v spoj. voňavá lúčna rastlina
a. bot. mäta pieporná (Mentha piperita): Metka tiš dobra ot bruchaboľeňa (Torysa SAB); metka (V. Straciny MK)
L. krutá miatka (Brezovica TRS)
b. bot. mäta dlholistá (Mentha longifolia): metka (Nandraž REV)
matka1 ž.
1. csl žena, ktorá dala život dieťaťu; rodička: Tak som potom išla ku mojej matki, abi sa mi dala najesť (Niž. Boca LM); To nám viprávali matka, ale potom ludé hovorili, že sa to presúšajú tam peniáze (Dobrá Voda PIE); Aňi matka, aňi ocedz ho ňechcu (Dl. Lúka BAR)
L. Matka Božia (V. Bielice TOP) - náb. o Panne Márii; matka prectavená (Návojovce TOP) - vedúca ženskej kláštornej rehole; paňi matka (Mošovce MAR) - staršia žena vôbec
F. aká matka, taká Katka (Bošáca TRČ) - o rovnakých vlastnostiach matky a dcéry; idz do beťar matki! (Sobrance) - zahrešenie
2. zvieracia samička majúca mladé: A kot sa na jar viľiahlej matkám barance, žebej zaveľa ňecicalej ouce, tak sa barance odlúčilej (Lešť MK)
3. včelia kráľovná: Matka leťí prvá a za ňou čele aj trúde, meľu sa voka (Čelovce MK); Matka ku̯ádu̯a vajíčka do tích šušúf (Turá Lúka MYJ); Ras śe mi pčoli virojeľi na orech a zaras som zbačel, jag matka ľeži medzi travu (Haniska PRE)
4. zsl, vsl časť vnútorných pohlavných ústrojov žien a vyšších živočíchov, kde sa vyvíja plod, maternica: Aj jéj operuvali matku, ale preca umrela (Kubrica TRČ); Mám spadu̯ú matku (Brodské SKA); Naša suśeda bula ľem ňedauno operuvana na matku (Vran. Dlhé VRN)
L. trpeď na matku (Bošáca TRČ) - mať pocity nevoľnosti; padnutá matka (Hul VRB) - choroba maternice
matka2 ž.
1. vin. jednoočková časť viniča na štepenie: Matke sa režu z dobre vizreťího prúta na jedno očko (Pukanec LVI); S Kozmáľoviedz mu za voz maťiek doviezľi a šťepiľi (Čajkov LVI)
2. vin. kvasnice vo víne: Já mám víno ešče na matki (Jur p. Brat. BRA)
3. huba, ktorá rastie na obilí: Na žitnim klase dakedi śe najdze i matka (Dl. Lúka BAR); matka (Bobrovec LM, Dačov Lom KRU)
4. v spoj. lúčna rastlina, bot. mäta lúčna (Mentha arvensis): kobilá matka (Bošáca TRČ)
matka1 ž.
1. csl žena, ktorá dala život dieťaťu; rodička: Tak som potom išla ku mojej matki, abi sa mi dala najesť (Niž. Boca LM); To nám viprávali matka, ale potom ludé hovorili, že sa to presúšajú tam peniáze (Dobrá Voda PIE); Aňi matka, aňi ocedz ho ňechcu (Dl. Lúka BAR)
L. Matka Božia (V. Bielice TOP) - náb. o Panne Márii; matka prectavená (Návojovce TOP) - vedúca ženskej kláštornej rehole; paňi matka (Mošovce MAR) - staršia žena vôbec
F. aká matka, taká Katka (Bošáca TRČ) - o rovnakých vlastnostiach matky a dcéry; idz do beťar matki! (Sobrance) - zahrešenie
2. zvieracia samička majúca mladé: A kot sa na jar viľiahlej matkám barance, žebej zaveľa ňecicalej ouce, tak sa barance odlúčilej (Lešť MK)
3. včelia kráľovná: Matka leťí prvá a za ňou čele aj trúde, meľu sa voka (Čelovce MK); Matka ku̯ádu̯a vajíčka do tích šušúf (Turá Lúka MYJ); Ras śe mi pčoli virojeľi na orech a zaras som zbačel, jag matka ľeži medzi travu (Haniska PRE)
4. zsl, vsl časť vnútorných pohlavných ústrojov žien a vyšších živočíchov, kde sa vyvíja plod, maternica: Aj jéj operuvali matku, ale preca umrela (Kubrica TRČ); Mám spadu̯ú matku (Brodské SKA); Naša suśeda bula ľem ňedauno operuvana na matku (Vran. Dlhé VRN)
L. trpeď na matku (Bošáca TRČ) - mať pocity nevoľnosti; padnutá matka (Hul VRB) - choroba maternice
matka2 ž.
1. vin. jednoočková časť viniča na štepenie: Matke sa režu z dobre vizreťího prúta na jedno očko (Pukanec LVI); S Kozmáľoviedz mu za voz maťiek doviezľi a šťepiľi (Čajkov LVI)
2. vin. kvasnice vo víne: Já mám víno ešče na matki (Jur p. Brat. BRA)
3. huba, ktorá rastie na obilí: Na žitnim klase dakedi śe najdze i matka (Dl. Lúka BAR); matka (Bobrovec LM, Dačov Lom KRU)
4. v spoj. lúčna rastlina, bot. mäta lúčna (Mentha arvensis): kobilá matka (Bošáca TRČ)
matka3 ž.
1. voľná časť skrutky s vnútornými závitmi, matica: Trógeľ sä zotkňe na cuchpand a na to sä zakladajú matki (Párnica DK); Kára rozheganá, len nemám takéj matki, čo bich šrófi podotahuval (Dol. Súča TRČ); Drevena šruba na varstace mala matku (Dl. Lúka BAR)
2. súčasť vinohradníckeho lisu: Dou̯ka za kalapom iďe matka kalapa, aj cez ňu iďe vreťeno (Sklabiná MK); Navrch poton sa dala taká - matka tomu hovorili, také silné drevo, tá matka pasuvala do toho kláta (Dechtice TRN); matkový príd. k 1: matkoví kľúč (Valaská BRE) - na doťahovanie skrutiek; matkoví hák (Borová TRN) - železné výčnelky, na ktoré sa zachytávajú držiaky na oji
matkový p. matka3
miatka p. mätka