Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

matka -y -tiek ž.

1. žena vo vzťahu k svojmu dieťaťu; rodička: mnohodetná, nastávajúca m., láskavá, starostlivá m.; stať sa m-ou; starostlivosť o m-u a dieťa; stará m. vo vzťahu k vnúčaťu; slobodná m. bez zákonitého manžela;

pren. kniž. duchovná m.; náb. Božia M., M. Božia Bohorodička

2. zvieracia samica majúca mladé; včel. včelia kráľovná

3. niekto al. niečo, ku komu al. čomu má človek vzťah ako dieťa k matke: m. zem, m. príroda; expr. M. nebeská, božská! (citové zvolanie, vzývanie Panny Márie)

4. hovor. matica (význ. 1)

5. hovor. maternica

● nemému (dieťaťu) ani vlastná m. nerozumie; aká m., taká Katka;

matkový príd. k 4, 5

matka ‑y ‑tiek ž.; matkový; matička ‑y ‑čiek ž.

matka -ky matiek ž.

Martina [-t-] -ny -tín ž. ⟨lat.⟩ ▶ ženské rodné (krstné) meno ▷ dom. Tina Tiny Tín, Maťa Mate Matí; zdrob. Martinka -ky -niek, Tinka -ky Tiniek, Maťka -ky Matiek

---

matka¹ -ky matiek ž. 1. ▶ žena vo vzťahu k svojmu dieťaťu, rodička: láskavá, starostlivá m.; milovaná, obetavá m.; biologická m. vlastná; nevlastná m. ktorá nie je s dieťaťom v pokrvnom príbuzenstve, op. vlastná; adoptívna m. ktorá prijala na základe rozhodnutia súdu cudzie dieťa za vlastné; náhradná m. ktorá vynosí cudzie dieťa; slobodná, osamelá m. vychovávajúca dieťa bez manžela al. partnera; m. živiteľka ktorá sama zabezpečuje životné potreby rodiny, ↗ i fraz.; nastávajúca, budúca m.; dojčiaca m.; mnohodetné matky; zamestnaná m.; starostlivosť o matku a dieťa; poradňa pre matky a deti; stať sa matkou; Medzi stromami sa prechádzali mladé matky s kočíkmi a prihovárali sa svojim ratolestiam. [M. Zelinka]; Je v puberte, keď sa matkám, i najstarostlivejším, chlapci ťažko vychovávajú. [L. Ballek] □ náb. Božia Matka, Matka Božia Bohorodička, matka Ježiša Krista, Panna Mária □ Deň matiek sviatok matiek pripadajúci na druhú májovú nedeľu v roku; birmovná matka (v rímskokatolíckej cirkvi) žena sprevádzajúca birmovanca pri birmovaní; krstná matka žena, ktorá pri krste dieťaťa preberá povinnosť starať sa spolu s rodičmi o jeho kresťanskú výchovu; stará matka matka otca al. matky dieťaťa vo vzťahu k vnúčaťu; prastará matka matka starého otca al. starej mamy vo vzťahu k pravnúčaťu; svadobná matka matka ženícha al. nevesty vo svadobný deň; pani matka (v minulosti) úctivé oslovenie matky vo vyšších spoločenských kruhoch
2. i cirk. ▶ žena starajúca sa o niekoho al. múdro, zodpovedne riadiaca niečo: duchovná m.; m. predstavená predstavená kláštora al. opátstva
3. zool. ▶ plodná samička sociálne žijúcich druhov hmyzu tvoriacich malé až obrovské spoločenstvá (kolónie): včelia m. kráľovná; samičky matky mravca obyčajného
◘ fraz. expr. krkavčia matka matka, ktorá sa nestará o svoje deti, príp. im aj ubližuje; Matka nebeská/sedembolestná! al. Matka Božia Kristova! a) povzdych v trápení, v bolesti b) výraz údivu, prekvapenia; matka Príroda/príroda príroda ako pôvodkyňa a darkyňa života; matka Zem zemeguľa vo vzťahu k jej obyvateľom, pre ktorých je domovom; matka živiteľka a) naša Zem b) vysokoškolská inštitúcia, obyč. univerzita (častejšie v lat. podobe alma mater) ◘ parem. aká matka, taká Katka deti obyč. dedia vlastnosti rodičov; cti otca svojho i matku svoju jedno z desiatich Božích prikázaní, pravidiel správania (nábožensko-etických príkazov a zákazov), ktoré cirkev žiada od veriacich zachovávať; opakovanie je matkou múdrosti opakovanie má veľký význam
▷ zdrob. ↗ matička²

---

matka³ -ky matiek ž. hovor. ▶ voľná súčasť skrutky s vnútorným závitom určená na naskrutkovanie na súčiastku so súhlasným počtom závitov, matica: závit matky; m. povolila; skrutky prestrčíme cez otvor a spojíme diely pomocou krídlových matiek

matka² -ky matiek ž. fin. slang. ▶ kapitálová obchodná spoločnosť s prevládajúcim podielom na majetku al. hlasovacích právach v dcérskych spoločnostiach, materská spoločnosť: matka ČSOB chce šetriť; uskutočňovať transfery medzi matkami a dcérami; dotovať matky finančných inštitúcií

---

matica voľná časť skrutky s vnútorným závitom • hovor. matka: matica, matka spadla dovnútra stroja

---

matka 1. žena vo vzťahu k svojmu dieťaťu • mať • mater • mama • rodička (žena, ktorá porodila dieťa): viacnásobná matka, rodička • hypok.: mamka • mamička • maminka • mamuľa • mamuľka • mamulienka • mamušenka • mamušinka • mamuška • mamičenka • mami (obyč. v oslovení) • hovor.: mati • mamina

2. niečo, k čomu má človek citový vzťah ako k matke • matička • poet. roditeľka: zem, naša matka, matička, roditeľka

3. p. matica

matka¹, -y, -tiek ž.

1. žena, ktorá dala dieťaťu život, rodička: láskavá, starostlivá m.; mnohodetná m.; nevlastná m. macocha; stará m. otcova al. matkina matka vo vzťahu k vnúčaťu; cirk. Matka božia o Panne Márii; hovor. krkavčia m. ktorá zabila dieťa; zlá; hovor. slobodná m. ktorá má dieťa za slobodna; hovor. budúca, nastávajúca m. tehotná žena; stať sa m-ou otehotnieť; pren. dieťa slovenskej m-y slovenského pôvodu; pren. sme synovia jednej m-y o rovnakej národnej príslušnosti, spolupatričnosti;

pren. o osobe al. veci, na ktorej sa prejavujú rozličné znaky materstva (ochrana, plodnosť, starostlivosť): byť m-ou plesu; m. zem, m. príroda; bás. m. Sláva alegoricky o Slovanstve; pren. byť niekomu druhou m-ou prejavovať mu veľkú starostlivosť

● aká m., taká Katka (porek.) dcéra máva matkine vlastnosti; opatrnosť je m. múdrosti (prísl.) múdry človek býva opatrný; pýcha býva m-ou svárov (prísl.) pyšný sa s nikým nedohodne;

2. arch. staršia žena vôbec (najmä v oslovení): Pán Boh daj šťastie, pani matka! (Dobš.)

3. včel. dokonale vyvinutá včelia samička: m. včiel, rojová m.; falošná m. trúdica;

4. hovor. maternica;

matkový¹ príd.: hovor. m-é vajcia nanesené v čase od 15. augusta do 8. septembra, najvhodnejšie na odloženie

matka², -y, -tiek ž. matica (na skrutke);

matkový² príd.: m. závit, m. kaliber

mátka ž. (máťka)
1. priateľka, kamarátka: Mi zme s tó Veróv boli také mátki (Lapáš NIT); Marena to je mátka. Šecko šade poočúva a potom len klebetí! (Šurany NZ)
2. krm pre husi (zmiešanina žihľavy, kŕmnej repy a šrotu): Žihľava z burginu a šrotom sa zamátká pre husi, to žerú, to je mátka (Ardanovce HLO)

---

mätka ž. (miatka) i v spoj. voňavá lúčna rastlina
a. bot. mäta pieporná (Mentha piperita): Metka tiš dobra ot bruchaboľeňa (Torysa SAB); metka (V. Straciny MK)
L. krutá miatka (Brezovica TRS)
b. bot. mäta dlholistá (Mentha longifolia): metka (Nandraž REV)

---

matka¹ ž.
1. csl žena, ktorá dala život dieťaťu; rodička: Tak som potom išla ku mojej matki, abi sa mi dala najesť (Niž. Boca LM); To nám viprávali matka, ale potom ludé hovorili, že sa to presúšajú tam peniáze (Dobrá Voda PIE); Aňi matka, aňi ocedz ho ňechcu (Dl. Lúka BAR)
L. Matka Božia (V. Bielice TOP) - náb. o Panne Márii; matka prectavená (Návojovce TOP) - vedúca ženskej kláštornej rehole; paňi matka (Mošovce MAR) - staršia žena vôbec
F. aká matka, taká Katka (Bošáca TRČ) - o rovnakých vlastnostiach matky a dcéry; idz do beťar matki! (Sobrance) - zahrešenie
2. zvieracia samička majúca mladé: A kot sa na jar viľiahlej matkám barance, žebej zaveľa ňecicalej ouce, tak sa barance odlúčilej (Lešť MK)
3. včelia kráľovná: Matka leťí prvá a za ňou čele aj trúde, meľu sa voka (Čelovce MK); Matka ku̯ádu̯a vajíčka do tích šušúf (Turá Lúka MYJ); Ras śe mi pčoli virojeľi na orech a zaras som zbačel, jag matka ľeži medzi travu (Haniska PRE)
4. zsl, vsl časť vnútorných pohlavných ústrojov žien a vyšších živočíchov, kde sa vyvíja plod, maternica: Aj jéj operuvali matku, ale preca umrela (Kubrica TRČ); Mám spadu̯ú matku (Brodské SKA); Naša suśeda bula ľem ňedauno operuvana na matku (Vran. Dlhé VRN)
L. trpeď na matku (Bošáca TRČ) - mať pocity nevoľnosti; padnutá matka (Hul VRB) - choroba maternice

matka² ž.
1. vin. jednoočková časť viniča na štepenie: Matke sa režu z dobre vizreťího prúta na jedno očko (Pukanec LVI); S Kozmáľoviedz mu za voz maťiek doviezľi a šťepiľi (Čajkov LVI)
2. vin. kvasnice vo víne: Já mám víno ešče na matki (Jur p. Brat. BRA)
3. huba, ktorá rastie na obilí: Na žitnim klase dakedi śe najdze i matka (Dl. Lúka BAR); matka (Bobrovec LM, Dačov Lom KRU)
4. v spoj. lúčna rastlina, bot. mäta lúčna (Mentha arvensis): kobilá matka (Bošáca TRČ)

matka¹ ž.
1. csl žena, ktorá dala život dieťaťu; rodička: Tak som potom išla ku mojej matki, abi sa mi dala najesť (Niž. Boca LM); To nám viprávali matka, ale potom ludé hovorili, že sa to presúšajú tam peniáze (Dobrá Voda PIE); Aňi matka, aňi ocedz ho ňechcu (Dl. Lúka BAR)
L. Matka Božia (V. Bielice TOP) - náb. o Panne Márii; matka prectavená (Návojovce TOP) - vedúca ženskej kláštornej rehole; paňi matka (Mošovce MAR) - staršia žena vôbec
F. aká matka, taká Katka (Bošáca TRČ) - o rovnakých vlastnostiach matky a dcéry; idz do beťar matki! (Sobrance) - zahrešenie
2. zvieracia samička majúca mladé: A kot sa na jar viľiahlej matkám barance, žebej zaveľa ňecicalej ouce, tak sa barance odlúčilej (Lešť MK)
3. včelia kráľovná: Matka leťí prvá a za ňou čele aj trúde, meľu sa voka (Čelovce MK); Matka ku̯ádu̯a vajíčka do tích šušúf (Turá Lúka MYJ); Ras śe mi pčoli virojeľi na orech a zaras som zbačel, jag matka ľeži medzi travu (Haniska PRE)
4. zsl, vsl časť vnútorných pohlavných ústrojov žien a vyšších živočíchov, kde sa vyvíja plod, maternica: Aj jéj operuvali matku, ale preca umrela (Kubrica TRČ); Mám spadu̯ú matku (Brodské SKA); Naša suśeda bula ľem ňedauno operuvana na matku (Vran. Dlhé VRN)
L. trpeď na matku (Bošáca TRČ) - mať pocity nevoľnosti; padnutá matka (Hul VRB) - choroba maternice

matka² ž.
1. vin. jednoočková časť viniča na štepenie: Matke sa režu z dobre vizreťího prúta na jedno očko (Pukanec LVI); S Kozmáľoviedz mu za voz maťiek doviezľi a šťepiľi (Čajkov LVI)
2. vin. kvasnice vo víne: Já mám víno ešče na matki (Jur p. Brat. BRA)
3. huba, ktorá rastie na obilí: Na žitnim klase dakedi śe najdze i matka (Dl. Lúka BAR); matka (Bobrovec LM, Dačov Lom KRU)
4. v spoj. lúčna rastlina, bot. mäta lúčna (Mentha arvensis): kobilá matka (Bošáca TRČ)

---

matka³ ž.
1. voľná časť skrutky s vnútornými závitmi, matica: Trógeľ sä zotkňe na cuchpand a na to sä zakladajú matki (Párnica DK); Kára rozheganá, len nemám takéj matki, čo bich šrófi podotahuval (Dol. Súča TRČ); Drevena šruba na varstace mala matku (Dl. Lúka BAR)
2. súčasť vinohradníckeho lisu: Dou̯ka za kalapom iďe matka kalapa, aj cez ňu iďe vreťeno (Sklabiná MK); Navrch poton sa dala taká - matka tomu hovorili, také silné drevo, tá matka pasuvala do toho kláta (Dechtice TRN); matkový príd. k 1: matkoví kľúč (Valaská BRE) - na doťahovanie skrutiek; matkoví hák (Borová TRN) - železné výčnelky, na ktoré sa zachytávajú držiaky na oji

---

matkový p. matka³

---

miatka p. mätka

mäta, mätka [mä-, me-, ma-], menta ž bot rastlina z rodu Mentha: wezmy rogownik, mátiku (!) (RT 17. st); uwar mjatku z mlikem (RO 18. st); mentha: metka (PR 18. st); nech se wary bukwica, menta a božj drewko (NN 18. st)
L. m. záhradná
a. m. klasnatá M. spicata: wezmy zahradnj mátku, aquilegiae, každeho 4 lothy (RT 17. st);
b. rimbaba obyčajná Pyrethrum parthenium: mata zahradny, giny gy gmenugy bylinu matky božey (HL 17. st); mata konska gest gedna lesny, druha potočny (HL 17. st) m. sivá M. pulegium; mentha aquatica: wodny meta (LF 1791) m. vodná M. aquatica; anebo tepleho prirozenj (rastliny) gsau, gako plana matka dušovka roľná Acinos arvensis; zahradnye (rastliny) gsu rimbaba, strakata matka (KoB 1666) m. klasnatá M. spicata; -ový príd: wune matowa (MT 17. st); wuotka metowa (LR3 18. st)

---

matka ž
1. žena, kt. porodila dieťa, rodička: (Barbora) matku swu az do smrti dochowala (ŽK 1481); matka wlastna tych dwu bratrow (LIPTOV 1543); synáčkowe mogj dwa mladj Jakub a Jan, poraučjm gých take sestre meg Maryne, aby gym ona za matku byla (s. l. 1627) ako vlastná matka; naučeny wsseckim matkam, obzlasste plodnym, kdy pod bremenem zustawagy (AgS 1708); pren vzťah ako k matke: cirkev katolicka gest nassa matka (MS 1758); on prohlédnul na matku mníšku (BR 1785) predstavenú rehole; slavna stolica a matka naša (PODHORANY 1786 LP)
L. stará, veľká m. matka matky al. otca: dwa juncze gemu stara matka porucžyla (SLIAČE 1580); avia: weliká mátka (KS 1763); predjmenowane syrotky maji ješte sweho stareho otce y staru matku po swej matery, který se jim za tutoruw predložili (NYIREGYHÁZA 1759); krstná m. žena, kt. drží dieťa pri krste: gmena nowe, nezrozumitedlne ani krsny otcowe, ani matky nemohu gmenovati (SP 1696); pani m., m. čeľadná gazdiná, majstrová: dobře take cčiny sami otcowé a matky cželedny (BK 1612); ktery towariss na przybitku pana otce a pany matky trunkem se obtizil, ma pokutowan byty (CA 1669);
x. cirk M. božia
a. Kristova: nayprwe poruczem k fare kostola nasseho Matky bozey trinast striebornych lyzycz, dwa pohare a osemnast lokty bieleho damasku (PARÍŽOVCE 1564 E)
b. sviatok P. Márie, 12. septembra: na Matku bozi kazdi sedlak žita korce tri ma dat (K. N. MESTO 1629);
x. bot mata zahradny, giny gy gmenugy bylinu matky božey (HL 17. st) rimbaba obyčajná Pyrethrum parthenium; matky boži zelina, ktera roste pri mocžaroch, kwget ma gako figalka, koren ma gak mrkwa a wony gako pizma (NN 18. st) klinček kartuziánsky (?); matky bozy slzy (KLe 1740) klinček kartuziánsky Dianthus Carthusianorum; aroma linariae: matky božj len (TT 1745) pyštek obyčajný Linaria vulgaris; matky božy byčyk (HK 18. st) repík lekársky Agrimonia eupatoria; drog herba anthophylli: matka hřebjčkowá (TT 1745) sušené kvetné púčiky klinčeka voňavého, druh korenia;
x. chem matky božy ledek (HL 17. st) kryštalizovaný síran vápenatý;
x. zool mater perlarum: perlowá matka (TT 1745) perlorodka riečna Margaritana margaritifera
F. (prosiť ap.) pre m-u božiu úpenlivo: oni geden druheho pro matku buozy o rozhnewanie odprosili (ŽK 1501); geden plawec, kdy se ssiff potopil, oswobozeny ussel, ale nahý gak ho matka zrodila (ŽA 1732) celkom, úplne; qvalis mater, talis filia: gaká matka, taká Katka (KrG 1704) dcéra máva matkine vlastnosti
2. zvieracia samica majúca mladé: depellere agnum a matre: beranka od mátki odlúčiti (KS 1763); od gedneg matky misšj ag wiše sto se narodi (PR 18. st)
3. včelia kráľovná: wčely se rogy a pridawagj rogowy krale (:wůdce, matku:) (OP 1685)
4. maternica: (ruta) matki bolest kroty (MT 17. st); o nemocy, ktera se latinsky nazjwa suffocatio uterina aneb matricis, to gest zahrdussenj matky (RT 17. st); elixyr proti krču matky (TT 1745); matrix: ženská mátka, žiwot žénsky (KS 1763)
5. pôvod, prameň, základ niečoho: gest do matky, s ktereg possel, položen (RUŽOMBEROK 1605) do zeme; milowani gest studnicze, matka, fundament a hlawa ginich čnosty (TC 1631); telo pochowane do zeme matky (ŠTIAVNIČKA 1640-43); (slad) gest matka piwowj (BÁNOVCE n. B. 1730); sil, sskremenná sskála twrdá, matka kowú (LZ 1776); takowy, kteri do czechu stupuge, gest powinen do matky lady zlatich patnast zlozity (CA 1794) do cechovej truhlice, pokladnice; -in príd privl k 1: po matkineg smrtj (KRUPINA 1682); avunculus: matkin brat (NP 17. st) ujec; ked som w matkinom náručí, tak pekně, múdro ma učí (LPo 18. st); -ový príd: matkowych hrebjčkuw (RT 17. st) klinčekov (korenia)

Maťka Matka_1 Matka_2

matka
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma

N	(jedna)	matka
G	(bez)	matky
D	(k)	matke
A	(vidím)	matku
L	(o)	matke
I	(s)	matkou

ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma

N	(štyri)	matky
G	(bez)	matiek
D	(k)	matkám
A	(vidím)	matky
L	(o)	matkách
I	(s)	matkami

146 Boldog SC/BL bratisl.
1773 Boldogfalva, Matka Bozy, 1786 Bóldogfalwa, Matka Boží, 1808 Boldogfalva, Boldogaszonyfalva, Matka Boží, 1863–1882 Boldogfalva, 1888–1907 Boldogfa, 1913, 1938–1945 Pozsonyboldogfa, 1920–1938, 1945–1948 Matka Božia, Boldogfa, 1948–1960 Matka Božia, 1960– Boldog

matka: ^{→speex →vorbis}

a jeho matka sa ≈ et sa mère se
ale jeho matka ho ≈ mais sa mère le
a moja matka ťa ≈ et ma mère t'
a mojej matky je ≈ et ma mère est
ani matkou, ani sestrou ≈ ni mère, ni soeur
matku a tri deti ≈ une mère et trois enfants
otec a moja matka ≈ père et ma mère
otec a tvoja matka ≈ père et ta mère
...

a matka s grandmou ≈ a matka s grandmou
lásky matky a syna ≈ lásky matky a syna
matke ruku a oči ≈ matce ruku a oči
matke ruku a vyhral ≈ matce ruku a vyhrál
matku a pozval ju ≈ matku a pozval ji
oči matky a tety ≈ oči matky a tety
slobodná matka a rozhodla ≈ svobodná matka a rozhodla
syna a matke jeho ≈ syna a matce jeho
...

a matka dvoch detí ≈ and mother of two children
a matka šiestich detí ≈ and the mother of six children
matiek a ochrany detí ≈ mothers and protection of children
matiek a tehotných žien ≈ mothers and pregnant women
pre matky a otcov ≈ for mothers and fathers
slová otca a matky ≈ words father and mother
teliat a ich matiek ≈ calves and their mothers
zdravie matiek a rodičov ≈ health of mothers and parents
...