Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

celkom

I. prísl.

1. v krajnej vyčerpávajúcej miere, v úplnosti, úplne: plech sa c. pokrivil

2. správ. spolu, dovedna, celkove: c. je to 100 Sk, správ. spolu, dovedna je to 100 Sk

II. čast. zdôrazňuje pripojený výraz; vôbec, vonkoncom: c. malý kúsok; c. nič, c. isto príde; c. sa mi páči

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
celkom prísl. i čast. (úplne)

celkom prísl.

celkom čast.

celkom1 prísl. ▶ vyjadruje okolnosť krajnej miery, úplnosti; syn. úplne, plne: bielizeň už c. uschla; sneh už c. zmizol; c. zabudol na schôdzku; choroba ho c. zmorila; pomohol mu c. cudzí človek

celkom2 čast. 1. ▶ vyjadruje hodnotenie miery deja, stavu, vlastnosti ako značnej, ale nedosahujúcej úplnosť prejavu; syn. pomerne, dosť, v podstate: po anglicky hovorí c. dobre; pacientovi sa darí c. uspokojivo; c. si to vystihol; Po štyroch náročných pretekoch som spokojná. Celkom dobre som sa rozbehla. [Sme 2003]
2. v spojení s časticami určite, iste, isto ▶ zdôrazňuje istotu, pevné presvedčenie o platnosti výroku, výpovede; syn. bezpochyby: c. isto sa vráti; c. určite nebol vtedy pri rozume; A práve v tej chvíli, keď som sa obrátil dozadu, celkom iste tam stál človek, ktorého som sa zľakol. [A. Mráz]
3. v spojení s vymedzovacími zámenami ▶ zdôrazňuje úplnosť, krajnú mieru; syn. vôbec, vonkoncom: nepovedali, nepočuli c. nič; c. nikto ich nepotrebuje; nemám s tým c. nič
4. hovor. v spojeniach celkom dobre, celkom pokojne, celkom ľahko s modálnymi slovami ▶ vyjadruje hodnotenie uskutočnenia deja (nadobudnutia vlastnosti) ako značne pravdepodobné; s vysokou mierou pravdepodobnosti, bez väčších problémov: toto je c. dobre možné; také niečo sa c. pokojne mohlo stať; to by z nich c. ľahko vyvstalo
fraz. byť celkom k svetu a) dobre vyzerať b) byť schopný, šikovný, súci

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

-kom/692078±6413: partikuly 31779→31851
+91
−49
celkom/31746→31818
+91
−49
neúrekom/33

-kom/692078±6413 3.71: adverbiá 1. st. 52279→52101
+33
−10
celkom/46824 bokom/3417 neúrekom/568 úchytkom/390 krokom/200 dupkom/200 skokom/142 cícerkom/104 stĺpkom/56 prostriedkom/55 hupkom/27 letkom/19 bitkom/19 (10/80)

-lkom/81279±146: adverbiá 1. st. 46829 celkom/46824 (1/5)

-lkom/81279±146: partikuly 31746→31818
+91
−49
celkom/31746→31818
+91
−49

-lkom/81279±146 3.32: substantíva m. neživ. I sg. 1445→1401
+42
−83
titulkom/387 celkom/427→383
+36
−77
spolkom/239→282
+0
−6
útulkom/63 výstrelkom/42 zátylkom/41 pondelkom/37 kolkom/34 bielkom/26 podtitulkom/25 folkom/19 výčnelkom/11 vrcholkom/10 (7/41)

-lkom/81279±146 27.33: substantíva m. neživ. D pl. 198→170
+13
−14
celkom/69→41
+13
−14
spolkom/40 výstrelkom/34 vrcholkom/13 titulkom/12 vlkom/8 (9/22)

-m/10662558±18593 11.84: partikuly 142943→143339
+1168
−356
predovšetkým/50279 celkom/31746→31818
+91
−49
priam/14537 prosím/12011→12335
+1077
−308
hádam/12288 mimochodom/7734 prinajmenšom/4824 čím/2767 vonkoncom/2570 slovom/772 hm/630 potom/563 podistým/535 (17/1687)

-om/5634526±9272 5.22: partikuly 48846→48918
+91
−49
celkom/31746→31818
+91
−49
mimochodom/7734 prinajmenšom/4824 vonkoncom/2570 slovom/772 potom/563 prinajlepšom/331 prinajhoršom/255 neúrekom/33 dupľom/18

celkom 1. vyjadruje okolnosť krajnej miery, úplnosti niečoho (deja, stavu, vlastnosti a pod.) • úplne plne: celkom, úplne sa zotmelo; plne sa sústredili na prácunaplno splnakniž. zúplna: naplno, splna rozkvitnutá ruža; zúplna popretŕhať rodinné zväzkyhovor.: dočista načisto nadobro: svojím správaním ho dočista pripraví o rozum; vlasy má už načisto šedivéhovor.: naskrz naskrzeexpr. skrz-naskrz: kým prišiel domov, naskrz(e), skrz-naskrz premokolkompletnehovor. komplet: ešte to nie je kompletne, komplet hotovéhovor. zgruntu: zgruntu prerobený domzried. nacelkom (Bodenek)zastar.: cele celky celkovitefraz.: na celej čiare so všetkým činomnespis.: zbrusu • docela: cele vážne poviem (Matuška); darí sa mu celky, celkovite dobredokonalehovor.: absolútne totálneexpr. stopercentne (so zdôraznenou okolnosťou krajnej miery): je dokonale šťastný; vrátil sa absolútne, totálne vyčerpaný; je už stopercentne zdravýdiametrálne (celkom opačne): diametrálne sa odlišujúhovor. navlas nachlp, pís. i na chlp (zo všetkých stránok): sú si navlas podobní; spravil to nachlp rovnakonaširoko doširoka dokorán (pri otváraní a pod.): celkom, dokorán roztvoriť okno; naširoko, doširoka otvoriť dveresubšt.: cakompak • cakomprásk • cakumpak • cakumprásk • durch • durchomdurch • fungl

2. p. vôbec 1


dohola 1. bez ponechania akejkoľvek pokrývky, akéhokoľvek porastu • naholo: ostrihaný dohola, naholocelkom úplne: dohola, celkom vykosená lúka pôsobila otupne; kmeň úplne, dohola ošúpali

2. do úplnej nahoty • donaha: vyzliekli sa dohola, donaha a skočili do vodyúplne celkom: pred odvodovú komisiu predstúpil úplne, celkom vyzlečený


dokorán do najvyššej možnej miery (pri otváraní a pod.) • naširoko doširoka široko: dokorán, naširoko otvorila oblok; doširoka, široko roztvorila náručcelkom úplne: dokorán, celkom otvoriť oči; úplne roztvoril dvere

p. aj celkom 1, úplne


naplno v plnej miere • úplne plne plno: naplno, úplne otvoril vodovodné kohútiky; plne sa sústredila na prácu; život chce prežiť plnosplna: oheň sa splna rozhorelcelkom: kvety sa celkom rozviliintenzívne: v spore sa naplno, intenzívne prejavili emóciefraz. kniž. plným dúškom: žije si plným dúškomfraz. na plné obrátky na plný plyn

p. aj celkom


tesne 1. veľmi blízko (miestne i časovo) • bezprostredne celkom priamo priam: chata stojí tesne, bezprostredne pri jazere; prešli celkom, priamo pri plotehneď ihneď: hneď, ihneď za nami prišli aj ostatníúzko: jednotlivé kapitoly na seba tesne, úzko nadväzujúexpr.: tesnučko tesnunko tesnulinko: stáli tesnučko, tesnulinko pri sebe

2. tak, aby niečo veľmi priliehalo k niečomu • natesno, pís. i na tesnozastaráv. tesno: tesne, natesno upchať škáryexpr.: tesnučko tesnunko tesnulinko natesnučko natesnunko natesnulinko, pís. i na tesnučko atď.: tesnučko, (na)tesnunko poukladať knihy do poličky

3. porov. tesný 1, 2


úplne vyjadruje krajnú, najvyššiu mieru deja, stavu, vlastnosti a pod.; zo všetkých stránok (op. čiastočne) • celkom: úplne, celkom sa spoľahol na rodičovplne plno splna naplnokniž. zúplna: celý čas sa mu plne, splna venovali; naplno, zúplna otvorené ventilytotálne: do cieľa prišiel totálne, úplne vyčerpanýkompletne dokonalehovor. komplet: auto sa mu kompletne rozpadlo; vždy sa vie dokonale prispôsobiťhovor. absolútneexpr.: kapitálne stopercentne: som si tým absolútne, kapitálne, stopercentne istýhovor.: načisto dočista: ten sa načisto, dočista zbláznilnaskrz naskrze vonkoncom: je naskrz(e), vonkoncom mokrýhovor. zgruntu: museli sme to zgruntu prerobiťexpr. skrz-naskrz: vrátili sa skrz-naskrz premrznutíhovor.: navlas nachlp: sú navlas, nachlp rovnakídokorán doširoka (pri otváraní): úplne, dokorán otvoril oknázastar. celefraz.: na celej čiare so všetkým činom do posledného písmena/písmenkasubšt.: cakompak • cakumpak • cakomprask • cakomprásk • cakumprásk • durch • durchomdurch • fungl • nespis.: naprosto • zbrusu

porov. aj úplný 1, 2


vôbec 1. vyjadruje krajnú mieru, absolútnu platnosť (obyč. pri zápore) • vonkoncom: vôbec, vonkoncom s tým nie je spokojnýnijakohovor. nijakexpr. nijakovsky: nijako, nijak sa nás to netýkanačisto: načisto nemá rozumani trochu ani najmenej ani zďaleka: ani trochu, ani najmenej sa mi to nepáči; ani zďaleka si nemyslím, že má pravduskutočne ozaj naozaj: je to skutočne, vôbec najlepší hráč; ozaj, naozaj nepredpokladám, že prídeešte celkom: Má to ešte, vôbec nejaký význam?fraz.: ani za svet ani za živý svet ani za mačný mak/máčikhrub.: zaboha ani zaboha: ani za (živý) svet, (ani) zaboha si nevedel spomenúť, kde ho už raz videlnár. živosubšt. zhola

2. p. všeobecne 1 3. p. doslova 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

celkom prísl. úplne, vonkoncom: c. taký, c. dobrý; c. malý kúsok; c. nezáväzne, c. iste, c. nič; hovor. expr. celučičkom c. (pri zdôraznení)

celkom
I. prísl. csl vonkoncom, úplne: Ňeská je tu celkom inak (Tek. Breznica NB); Aľe tode ceu̯kom inag vizerau̯ ako teras (V. Lom MK); Šag ma mosí celkom na mieste od jedu porazit (Hor. Súča TRČ); Me buľi calkom bezradni (Brezina TRB)
II. čast. csl vôbec: Oťec sina kolkorázi celkom ňepoznali (Adamovce TRČ); To bolo v augusťe, ňebolo aňi seno, ceu̯kom ňišt (Lešť MK); Toto dziefče śe mi calkom ňepači (Spiš. Podhradie LVO)

celkom [-om, -em] prísl
1. úplne, vonkoncom: na wosku zanechane gamečky a brazdyčky nemužu se celkom naplnit (PP 1734); celkem zabity (KS 1763); nowe štepi celkom hnogom krawskim omažeš (PR 18. st)
2. spolu, dovedna: (vína) celkom bečky nro 4 plne (BYTČA 1605)

celkom celkom
celok
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) celok
G (bez) celku
D (k) celku
A (vidím) celok
L (o) celku
I (s) celkom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) celky
G (bez) celkov
D (k) celkom
A (vidím) celky
L (o) celkoch
I (s) celkami

Zvukové nahrávky niektorých slov

a celkom prirodzene sa et tout naturellement il
ako celkom osamotený v týchto comme isolée dans ces
boli mu celkom oddaní lui étaient absolument dévoués
celkom osamotený v týchto končinách isolée dans ces parages
juh bol celkom pustý sud était absolument désert
na nábreží celkom sám absolument seul sur le quai
to je celkom prirodzené c'est tout naturel
tri celkom nezrozumiteľné slová trois mots parfaitement incompréhensibles
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu