Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

život -a m.

1. súhrn javov charakterizujúcich živý organizmus, biologické jestvovanie, op. smrť: vznik a vývin ž-a, prejavy ž-a, nejaviť známky ž-a; slnko je darcom ž-a; filoz. pohyb al. zmena zvnútra pôsobením oživujúceho princípu

2. jestvovanie človeka, obdobie medzi narodením a smrťou: zachrániť si ž., obetovať ž.; mať ž. pred sebou, prežiť celý ž. v meste, ťažko pracovať cez celý ž., zapamätať si na celý ž., strpčovať niekomu ž.

3. živé bytosti, organizmy: ž. v morských hlbinách, na iných planétach

4. ľudská bytosť, človek: straty na ž-och, zachrániť mladý ž.

5. činnosť, energia, aktivita charakteristická pre živú bytosť: byť bez ž-a, kypieť ž-om, mať chuť do ž-a

6. komplex činností živej bytosti, človeka, ľudí, ich organizácií ap.: ľudský ž., ž. stromu, ž. národa; ž. mesta, školy

7. spoloč., prac. proces, do kt. je človek zapojený: veda spojená so ž-om, umenie je odrazom ž-a, učiť sa pre ž., uplatniť sa v ž-e

8. spôsob, ako človek žije: pokojný, veselý, búrlivý ž., mať ľahký, ťažký ž., začať nový ž.; vojenský, študentský ž.; americký spôsob ž-a

9. niekt. z prejavov činnosti človeka, spoločnosti: verejný, spoločenský, rodinný ž.; politický, hudobný ž.; citový ž.

10. intenzívne prejavy v istom prostredí (pohyb, ruch ap.): ž. ulice, nočný ž. mesta, vniesť nový ž. do činnosti organizácie

11. (o veciach) trvanie v dobrom stave, životnosť (význ. 2): negarážované auto nemá dlhý ž., predĺžiť ž. obrazovky

12. hovor. živobytie (význ. 1): na dedine je lacnejší ž.

● → položiť za niekoho ž.; prísť o ž. zahynúť; stratiť ž. zomrieť; zaplatiť ž-om zahynúť; ide mu o ž. je v nebezpečnej situácii; expr. ž. mu visel na vlásku, nitke bol v nebezpečenstve smrti; lúči sa so ž-om zomiera; dať ž. niekomu porodiť; prebudiť k ž-u oživiť; pripraviť o ž. usmrtiť; boj na ž. a na smrť urputný; je to → otázka ž-a a smrti; → hlásiť sa k ž-u; mať ž. za sebou byť starý; → škola ž-a; byť poznačený ž-om byť vyčerpaný, zostarnutý ap.; vstúpiť niekomu do ž-a;

živôtik -a m.

1. zdrob. expr. k život

2. súčasť žen. oblečenia kryjúca hrudník; takáto časť ako súčiastka kroja: vypasovaný ž., ž. šiat; vyšívaný ž.

život ‑a m.; živôtik ‑a m.

život -ta pl. N -ty m.

Nový Život Nového -ta L Novom -te m. obec na južnom Slovensku v Dunajskostredskom okrese severozápadne od Dunajskej Stredy;

Novoživotčan, Životčan -na pl. N -nia m.;

Novoživotčanka, Životčanka -ky -niek ž.;

novoživotský, životský -ká -ké príd.

---

---

brucho dolná predná časť trupu: ploské, naduté brucho • zjemn. život: život sa jej dvíha novým životom • hovor. expr.: pupok • kotol: pupok má ako sud • hovor. pejor.: bachor • bambuch • bampeľ: bachor mu visí cez opasok • pejor. vantrub (Hviezdoslav) • pren. expr. pivný mozoľ

---

človek 1. mn. č. ľudia najvyspelejšia bytosť schopná myslieť, hovoriť a konať: mladý, vzdelaný človek; bolo tam veľa ľudí • osoba • osobnosť • individualita: je to významná osoba • ľudský tvor: živočích pripomínajúci ľudského tvora • ľudská bytosť: smiech je vlastný iba ľudským bytostiam • život: straty na životoch boli veľké • hlava: výkon, spotreba na hlavu • tvár: nevidieť ani jednu známu tvár • postava: z tmy sa vynorila neznáma postava • dieťa (človek ako produkt prostredia, doby): je dieťaťom nížiny • expr. stvora (ženská bytosť): jeho žena bola pekná stvora • obyč. expr. stvorenie: dieťa je milé stvorenie • zastar. stvor (Kukučín, Kalinčiak) • expr. smrteľník (človek z hľadiska smrteľnosti): to čaká každého smrteľníka • hovor. duša: suseda je dobrá duša • hovor. pejor. stratená existencia (človek bez perspektívy) • jedinec • jednotlivec • obyč. pejor. indivíduum: podozrivé indivíduum • obyč. pejor.: kreatúra • persóna

2. p. chlap 1

---

existencia 1. súhrn javov charakterizujúcich živý organizmus • život: boj o existenciu, o život • jestvovanie: jestvovanie hmoty • kniž. bytie: spoločenské bytie • kniž.: súcno • súcnosť: zákony súcna, formy súcnosti

2. p. zamestnanie 1, práca 2 3. p. človek 1, bytosť 1 4. p. výskyt

---

životnosť čas fungovania v dobrom stave • život: toto auto nebude mať dlhú životnosť, dlhý život

---

život 1. súhrn javov príznačných pre živý organizmus (op. smrť) • bytie • jestvovanie • existencia: náš život, naše bytie, jestvovanie je na zemi iba dočasné • zastar.: súcno • súcnosť • kniž. osud (okolnosti pôsobiace na život al. priebeh života): tvoj osud je v tvojich rukách • zastar. byt (spôsob života): študovať ľud, jeho byt (Vajanský)

2. základný, podstatný prejav živej bytosti • činnosť • činorodosť • aktivita: kypieť životom, činnosťou, aktivitou • vitalita • elán: ostať bez vitality, bez elánu • ruch • pohyb: ulice boli bez života, ruchu, pohybu • dynamika: literatúre chýba dynamika, život

3. jestvovanie v čase • kniž. vek: zomrel v osemdesiatom roku svojho života, svojho veku

4. usporiadanie, spôsob hospodárskeho, spoločenského, kultúrneho a pod. jestvovania ľudskej spoločnosti • svet: budovanie nového života, sveta; vtedy bol iný život, svet

5. p. človek 1 6. p. životnosť 7. p. brucho

život¹, -a m.

1. súhrn javov charakterizujúcich živý organizmus; fyziologické, biologické jestvovanie (op. smrť): známky, prejavy ž-a; Slnko je darcom ž-a podmieňuje život; zachrániť, zratovať, ochrániť si ž., predĺžiť niekomu ž., udržať pri ž-e; ohrozovať niekomu ž.; právo na ž.; pud k ž-u; úklady o ž.; elixír ž-a nápoj hľadaný stredovekými alchymistami, ktorý mal predĺžiť vek človeka a mal mať omladzovací účinok, pren. o niečom, čo má povzbudzujúci, vzpružujúci účinok;

filoz., biol. osobitná forma jestvovania a pohybu hmoty (v idealistickej filozofii sila oživujúca hmotu); vznik a vývin ž-a, definícia ž-a, zákony ž-a, podstata ž-a, pôvod ž-a; náb. pozemský, časný ž. reálne, fyzické, telesné jestvovanie; posmrtný, záhrobný, budúci večný ž. idealistická predstava o jestvovaní duše po smrti

● položiť, dať, obetovať ž. za niečo (za niekoho); zaplatiť niečo (za niečo) ž-om; prísť o ž.; stratiť ž. zomrieť, podstúpiť smrť; nasadiť ž. za niečo (za niekoho); urobiť niečo (i) za cenu ž-a riskovať za niečo (za niekoho) život; hrať sa, zahrávať sa so ž-om; postaviť ž. na kocku (na kartu); vážiť ž-om robiť niečo nebezpečné, riskovať život; nebyť si istý (ani) ž-om mať ohrozený život (najmä v rozháraných spoločenských pomeroch); ide mu o ž. je v nebezpečnej situácii, má ohrozený život; ž. mu visí na nitke, na vlásku; je (visí) medzi ž-om a smrťou má vážne ohrozený život, je blízko smrti (napr. o ťažko chorom); ž. mu dohára; lúči sa so ž-om zomiera; stálo ho to ž. zomrel pre to; zastar. poručiť ž. bohu zomrieť; byť pri ž-e byť živý; dať ž. niekomu; vyvolať niekoho (niečo) k ž-u splodiť, porodiť, pren. (o veciach) pričiniť sa o vznik niečoho; vdýchnuť do niekoho ž. oživiť; zaktivizovať; navrátiť, prinavrátiť niekomu ž. (niekoho ž-u) zachrániť ho pred smrťou; prebudiť niekoho, niečo k -žu oživiť, pren. zaktivizovať; darovať niekomu ž. nezabiť, neusmrtiť; zľutovať sa nad niekým; vyhasiť niekomu ž.; pripraviť niekoho o ž.; zobrať, vziať, odňať niekomu ž.; siahnuť niekomu na ž. usmrtiť, zabiť; číhať niekomu na ž. usmrtiť, zabiť; ručiť niekomu za ž. zaručovať bezpečnosť života; držať sa ž-a; lipnúť k ž-u, lipieť na ž-e byť rád živý, chcieť žiť, nechcieť umieriť, neželať si smrť; ujsť so ž-om zachrániť sa; mať húževnatý ž. ťažko podliehať smrti, pren. zániku; poistiť sa na ž. uzavrieť poistku pre prípad smrti; ak ti je ž. milý ak nechceš umrieť, ak nechceš byť usmrtený (často ako vyhrážka al. dôrazné upozornenie); holý ž. fyzická existencia: zachrániť si (iba) holý ž. iba život (a nič iné); boj na ž. a na smrť urputný; priateľstvo (nepriateľstvo) na ž. a na smrť veľké, intenzívne, pevné, trvalé; náb. pán ž-a a smrti o bohu, pren. kto neobmedzene disponuje niekým, absolútny pán, vládca ap.; otázka ž-a a smrti rozhodujúci, životný, existenčný problém; plameň ž-a; sviečka ž-a; strom ž-a; niť ž-a; iskra ž-a symboly (ľudského) života, jeho trvania; voda ž-a; studnica ž-a; prameň ž-a oživujúci zdroj, pren. zdroj aktivity, činorodosti;

2. živé, žijúce bytosti, organizmy (bez druhového rozlišovania): vo vysokých polohách niet ž-a; aj v morských hlbinách je ž.;

3. trochu expr. človek, ľudská bytosť: vojna zničila veľa (ľudských) ž-ov; straty na ž-och; Dal si im za to dvadsaťtriročný život. (Taj.) Tak zapadli v tom veľkom slávnom meste dva blúdiace, dva vykoľajené životy, ako dva kamene v mori. (Urb.); mladý ž. a) mladý človek; b) mladosť;

4. činnosť, dynamika, aktivita; ruch: byť bez ž-a; Čulý život panoval i v dome Dymákovom. (Lask.); šuhaji samý ž. (Taj.); vrieť, kypieť ž-om; Čítal z papiera bez dôrazu a života. (Záb.) Ulica bola prázdna a bez života. (Kuk.)

● vliať ž. do niekoho; dodať niekomu (niečomu) ž-a zdynamizovať, zaktivizovať; prihlásiť sa k ž-u; mať sa k ž-u stávať sa aktívnym, prejavovať sa činmi, činnosťou;

5. komplex činností živej bytosti; účinkovanie, dejstvovanie živej bytosti: ž. ľudí, rastlín, zvierat; pozorovať ž. mravcov; opisovať ž. našich predkov; ž. jednotlivca, ž. význačnej osobnosti; ž. spoločnosti, dediny, mesta, ž. národa, ž. nášho ľudu; výjavy zo ž-a pastierov; náplň (ľudského) ž-a, spôsob ž-a; posvätiť, zasvätiť niečomu (niekomu) ž.; osladiť, osladzovať, spríjemňovať niekomu ž.; otráviť, otravovať, strpčovať niekomu ž. znechutiť, znechucovať ho, robiť mu ťažkosti; skaziť, zničiť niekomu ž.; byť unavený ž-om, nemať nič zo ž-a, mať chuť do ž-a, mať radosť zo ž-a; plodne prežiť ž.; práca je údelom nášho ž-a; dožívať ž. prežívať, žiť posledné roky; na sklonku ž-a v pokročilej starobe, nedlho pred smrťou; bás. jeseň, podvečer, súmrak ž-a staroba; pren. cirk. ž-y svätých životopisy

● hovor. to je jeho ž. úplne sa tomu venuje, je tomu oddaný; zviazať svoj ž. s niekým dostať sa do vzájomnej závislosti (najmä vydať sa, oženiť sa); zaviazať (sputnať) niekomu ž. obmedziť v činnosti, zamedziť rozvoj, zbaviť slobodného konania ap.; zlomiť niekomu ž. urobiť nešťastným, biednym ap.; mať ž. za sebou (pred sebou) byť už starý (byť ešte mladý);

6. proces, do ktorého je zaradená živá bytosť (obyč. človek); skutočnosť, realita: ž. býva ťažký, tvrdý, neľútostný, nemilosrdný, macošský; veda má byť spätá so ž-om; umenie je odraz ž-a; pravdivé (falošné) zobrazovanie ž-a; študovať, učiť sa pre ž.; odniesť si zo školy niečo do ž-a, vedieť vedomosti využiť v ž-e; byť dobre pripravený do ž-a, dobre poznať ž.; vyznať sa v ž-e; uplatniť sa v ž-e; mať nejaký názor na ž. (okolo seba); písať pre ž.; ž. vyvracia nereálne plány; brať ž., ako prichádza; brať ž. z ľahšej stránky; využiť, čo ž. dobrého (príjemného) ponúka; vychutnávať ž.; nečakať veľa od ž-a; prítomný, súčasný, povojnový ž.

● škola ž-a činnosť al. prostredie poskytujúce potrebné skúsenosti pre prax; uviesť, uvádzať, vniesť, vnášať niečo do ž-a, presadiť, presadzovať do ž-a realizovať uskutočniť, uskutočňovať; bás: povíchrica, cval, let, prúd, chod, rytmus ž-a; krútňavy, víry, hlbočiny ž-a životný proces, životné dianie (napr. búrlivé, prudké, záludné ap.); údery ž-a nepríjemné, tragické udalosti, zásahy; dary ž-a príjemné stránky; ísť, kráčať, putovať ž-om žiť; ž. plynie, letí, tečie, nezastavuje sa obrazné vyjadrenie časového činiteľa; trochu expr. prebíjať sa ž-om; biť sa so ž-om prekonávať životné ťažkosti; vstúpiť do ž-a začať sa samostatne zúčastňovať životného diania (o mladých ľuďoch, ktorí prechádzajú napr. po skončení štúdia do praxe); utekať, ujsť zo ž-a uťahovať sa, utiahnuť sa do ústrania, prestávať, prestať byť aktívny (najmä vo verejnom živote); byť na periférii ž-a; byť mimo ž-a byť v ústraní; nebyť aktívny (najmä vo verejnom ž-e); zocelený, ostrieľaný, vybitý ap. ž-om skúsený, majúci veľa životných skúseností; vyradený zo ž-a ktorý pre niečo nemôže vyvíjať aktívnu činnosť (napr. pre chorobu, pre morálne chyby ap.); zlomený ž-om o človeku, ktorý podľahol životným ťažkostiam; byť poznačený ž-om o znakoch, ktoré prezrádzajú, podľa ktorých možno usúdiť, čo človek (obyč. ťažkého, zlého) prežil;

7. spôsob, ako niekto žije; spôsob, okolnosti žitia: vzorný, pokojný, radostný, bezstarostný, veselý ž.; pohnutý, búrlivý ž.; biedny, hovor. nanič, expr. psí, mrcha ž.; hýrivý, nákladný, nemravný, ľachtikársky, záhalčivý ž.; mať ľahký, ťažký, šťastný, tvrdý ž.; prázdny, bezcieľny ž.; voľný, neviazaný ž.; žiť osamelým, kolektívnym ž-om; začať nový, slobodný, plnší ž.; kočovný, túlavý ž.; bohumilý, pobožný, kresťanský ž.; žiť svojským, svojráznym ž-om; mládenecký, staromládenecký ž.; sedavý ž.; primitívny ž.; nočný ž.; dedinský, mestský, kláštorný, námornícky, vojenský, úradnícky, študentský ž.; aký život, taká smrť (porek.); žobrácky ž. biedny; otrocký ž. neslobodný (často i o ťažkej práci);

8. osobitná (jedna) stránka činnosti al. prejavov človeka al. spoločnosti, činnosť v istom smere, prejavy istého druhu: verejný, spoločenský, rodinný, súkromný, privátny ž.; telesný, zmyslový, pohlavný, vnútorný, duchovný, duševný, citový, psychický ž.; politický, hospodársky, obchodný, vedecký, kultúrny, hudobný, literárny, výtvarný ž.;

9. čas, za ktorý ej organizmus (spravidla ľudský) živý, žitie so zreteľom na trvanie v čase: stráviť niekde celý ž., prežiť pol ž-a na dedine; v živote som to nepočul nikdy; (ťažko) pracovať cez celý ž.; rozhodnúť sa na celý ž., mať niečoho dosť na celý ž.; zapamätať si niečo na celý ž.; Za život (žena) napradie a natká dlhočižné rífy šťastia. (Tat.) Tomáš cestoval vlakom po prvý raz v živote. (Zúb.); krátky, dlhý ž.; expr. matuzalemský ž. veľmi dlhý; pitie a fajčenie skracuje ž.; za otcovho ž-a kým otec žil;

pren. (o veciach) trvanie v neporušenom stave: drevo vo vlhku nemá dlhý ž.; Krátky bol život bystriny, asi o pol hodiny vrátila sa do väčšej rieky. (Vaj.)

10. hovor. životné potreby, živobytie: Tam na (dedine) lacnejší život, ale tvrdá, znojná práca. (Taj.);

živôtik¹ i živôtček, -a m. zdrob. expr.: Bojí sa o svoj mladý živôtik. (Gab.)

---

život², -a m. zjemn. brucho: Kolenom ho kopla do života. (Skal.) Ani veľmi nevykríkla, hoci ju zaklalo v živote. (Heč.) Život sa jej chudine dvíha (Hor.) je v druhom stave.

● mať požehnaný, plný (nár. hrubý) ž. byť samodruhá

život¹ [-ot, -ôt] m fyziologické, biologické jestvovanie charakteristické pre živý organizmus, žitie, opak smrti: ktery czlowiek wedle prawa swuog ziwot ztrati (ŽK 1473); czloweku dan ziwot dwogi, czasny geden, druhy wecny, k casnemu se w tele plody, k wecnemu se znowu rody (CC 1655); co se wasseg matky doticze, snassagte gu medzi sebu, w poctiwostj gu megte, wssak y gegi ziwut ne tak dluhj gest (PREŠOV 1666); za oslobodeni ziwota meho platit sem musel (LIPTOV 1712); agonia: posledni konec ziwota, smrtedlna postel (WU 1750); opust ziwot, zemri wdecne, gestli tak musy bit (GŠ 1758); lupa: zleho ziwota zena (LD 18. st);
x. pren spadel do gami ziwot mug a položili kamen na mna (KB 1757) (o smrti)
L. dokonať beh ž-a, dokonať ž. zomrieť: pak ssel ku starsseg dcere sweg bywat, y tam swug zywuot dokonal (L. MIKULÁŠ 1770); anno 1776 Susanna Zaborsky beh ziwota sweho dokonala (ID 18. st); prísť o ž., stratiť ž. zomrieť: czo wicze, sluzice z gratiae panu groffowj, ziwot mug stratiti sem mel (CHTELNICA 1732); e vita cessit: o ziwot prigjti (WU 1750); potrestať na ž-e potrestať trestom smrti: ness y on sam hned druhe nocy z sweta byl zhlazen, ginych pak pet spoluwinnych, kral domu prissed, na ziwote potrestal (SH 1786); pripraviť o ž. zahubiť, zabiť: Jana Czijerneho dwa bohaprazdny lide o ziwot priprawily (KRÁSNA HÔRKA 17. st); pripraviť sa o ž. zahubiť sa, spáchať samovraždu: kdyss cytil se oklaman byti, sam se chtel o ziwot priprawiti (WU 1750); roztrhnúť niť ž-a (o smrti): rostrhla se niť ziwota, wiceg se nespogi (GŠ 1758); slovo života náb slovo Božie: tym zagiste spasitedlnym kupelem ocistuge sobe Pan Krystus cyrkew skrze slowo ziwota (AgS 1708); svoj ž. dať, zložiť, utratiť pre koho obetovať život za niekoho: on y wssickni meli rozwažowati, ze by nic nebyli zasluzilj, byt y ziwoty swe hned byli za Krysta slozili (SP 1696); byli hotowj swug ziwot za nas dat (MKH 1799); ja sem ti verila, jinych opustila, pre tebe bych byla ziwot utratila (AD 18. st); uberať sa zo ž-a zomierať: ya, Bolemany Sofia, pri dobrem a zdrawem rozumu, ubiragicze sze z tohoto bidneho ziwota do matky zeme (DEŽERICE 1739); učiniť násilie svojmu ž-u, ukrátiť si ž., sám sebe odňať ž. spáchať samovraždu: samemu sobe ziwot odnial, z dobrowolnu smrti ziwot sobe ukratil (WU 1750); nekterj pak od zalosti ziwotu swemu nasilj uciniti chteli (PT 1796); viesť svoj ž. žiť: gestli kdo chce w swete pokogne swug ziwot westi, nech se neozeni (AD 18. st); zaplatiť vlastným ž-om zomrieť: matka zivot diteta vlasnim životom zaplatit musela (SJ 18. st); závierka ž-a koniec života, smrť: modlytby za sstiastlywu ziwota nasseho zawirku (AgS 1708); zdržať pri ž-e nechať nažive: (kráľ) babam prikazal ditky muskeho pohlawy mordowaty, zenskeho ale pri ziwote zdrzat (PrW 1780); ž. večný náb kráľovstvo nebeské: pokogne a sstastne s tohoto sweta skrze casnu smrt wikrocil do onoho druheho wecneho ziwota (RUŽOMBEROK 1601); (Bože) pomahag nam, aby sme w praweg wire s tohoto bidneho ziwota ssly a do wecneho ziwota prigity mohly (AgS 1708)

---

život² [-ot, -ôt] m med dutina brušná, brucho: skrze ten napog, kteri prigala, ne male, ale welike trhani we swem ziwote mela (S. ĽUPČA 1632); otecz plodj, matka w ziwote pocyna (KoB 1666); zebi geg gak ladwje, tak y ziwot mastila (ZÁBORIE 1699); koren retkewe po gidle mekcy zywut a pokrm dolu tlacy (HL 17. st); musela hruba bit Dora Pawlowiech, ponewadcz welky ziwuot mala; geg na ziwuot kladou ruku na noclahu we spany, y pocul, že se dietya hadzalo (VELIČNÁ 1724); sorba durant ventrem: breskyne zatvrzuge zivot (LD 18. st); nebogyss, kdiss czerewa ze zywota tweho wilezu (WS 18. st)
L. malý ž. bruško: uterculus: maly ziwot, brussek, brussko (KS 1763); na lačný ž. nalačno: listkj rautowe s worechi wlaskimi a fyki rano na lačny ziwot poziwati (MT 17. st); plod ž-a dieťa: foetus: plod ziwota, rodina, deti (WU 1750); ž. ženský, materinský maternica: zena plod w ziwote materinskem neb w madre nosjcy, mnohem giste wjceg proukazuge nezly muz (KoB 1666); uter: ziwot zensky, matka et maternjk; vulva: ziwot zensky, maternjk (KS 1763)
F. tomu, kdo ma ziwot lačny, y chleb twrdy bywa ssmačny (SiN 1678) hlad je najlepší kuchár; živôtček, živôtčik dem: wezmi kassicku pre deti warenu mezy dwa ssatecky a priloz teple na ziwotcek; když magi ziwotcyk zacpany, kdy magi zreny, anebo kdy zelene pres ne gede, ma se gim lahodnym klystirikem spomahati (RTA 17. st)

život
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma

N	(jeden)	život
G	(bez)	života
D	(k)	životu
A	(vidím)	život
L	(o)	živote
I	(so)	životom

mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma

N	(štyri)	životy
G	(bez)	životov
D	(k)	životom
A	(vidím)	životy
L	(o)	životoch
I	(so)	životmi

1644 Nový Život DS/TA bratisl. 1960 zlúč. o. Vojtechovce, Eliášovce a Tonkovce (1940 pričl. o. Malý Mager; 1955 vyčl. o. Bellova Ves) do o. Nový Život.
1960– Nový Život
Vojtechovce: 1773 Beel-Vatta, 1786 Bél-Watta, 1808 Bél-Vata, 1863 Belvatta, 1873–1907 Bélvatta, 1913–1920, 1938–1945 Bélvata, 1927–1938, 1945–1948 Bél-Vata, 1948–1960 Vojtechovce
Eliášovce: 1773 Illésháza, 1786 Illéschhása, 1808 Illyésháza, Illésháza, 1863–1948 Illésháza, 1948–1960 Eliášovce
Tonkovce: 1863–1948 Tonkháza, 1948–1960 Tonkovce
Malý Mager: 1773 Kis-Magyar, Klein-Magendorff, 1786 Klein-Magendorf, Kisch-Magyar, 1808 Kis-Magyar, Klein-Magendorf, 1863–1913, 1938–1940 Kismagyar, 1920 Kleinmagendorf, 1927–1938 Malý Mager, Kis-Magyar

---

Život p. Nový Život

V obci NOVÝ ŽIVOT (okr. DUNAJSKÁ STREDA) sa v roku 1995 nachádzali najčastejšie tieto priezviská: HORVÁTH 59×; HORVÁTHOVÁ 46×; NAGYOVÁ 43×; FARKAS 40×; NAGY 39×; FARKASOVÁ 35×; RIGÓOVÁ 28×; NÉMETH 27×; RIGÓ 26×; NÉMETHOVÁ 22×; SZABÓ 22×; VARGA 20×; MÉSZÁROSOVÁ 20×; RAJCSÁNYIOVÁ 19×; DANIS 18×; TÓTHOVÁ 18×; VARGOVÁ 18×; BOGNÁROVÁ 18×; RAJCSÁNYI 17×; KISS 17×; MÉSZÁROS 16×; BOGNÁR 15×; SZABÓOVÁ 15×; NYÁRSIK 15×; KISSOVÁ 15×; KUCZMANOVÁ 15×; DANISOVÁ 14×; BUDAYOVÁ 14×; BUDAY 13×; MÉRY 13×; KUCZMAN 13×; HOLOCSYOVÁ 12×; DEÁK 12×; CSÉFALVAYOVÁ 12×; TÓTH 12×; SÁRKÖZI 11×; SÁRKÖZIOVÁ 11×; MOLNÁR 11×; HOBOT 10×; RAZGYEL 10×; RÁCZ 9×; UJVÁRY 9×; NYÁRSIKOVÁ 9×; RÁCZOVÁ 9×; MÉRYOVÁ 9×; VÍGH 9×; RAZGYELOVÁ 9×; BITTERA 9×; BITTEROVÁ 9×; HOBOTOVÁ 9×; KOVÁCS 9×; VÍGHOVÁ 8×; MOLNÁROVÁ 8×; SKUBYOVÁ 8×; HOLOCSY 8×; BAZSALOVICS 8×; DANIŠ 8×; SKUBY 8×; KOVÁCSOVÁ 8×; DEÁKOVÁ 8×; MEZZEI 8×; BAZSALOVICSOVÁ 7×; BANKÓ 7×; OROŠOVÁ 7×; TAKÁCSOVÁ 7×; KIŠŠOVÁ 7×; UJVÁRIOVÁ 7×; KIŠŠ 7×; VÉGH 6×; BÖGIOVÁ 6×; KVARDOVÁ 6×; CSÉFALVAY 6×; OROŠ 6×; MEZZEIOVÁ 6×; SILL 6×; BOTHOVÁ 6×; BÖGI 6×; KOZICS 6×; SZÉNÁSI 6×; KOLLÁTH 6×; BALLOVÁ 6×; HEGYI 6×; SZLANICSKA 6×; PONGRÁCZOVÁ 5×; ÚJVÁRI 5×; SILLOVÁ 5×; TAKÁCS 5×; DUDUCZ 5×; SZÉNÁSIOVÁ 5×; FEKETE 5×; DANIŠOVÁ 5×; LENGYEL 5×; STIM 5×; KOLLÁTHOVÁ 5×; DUDUCZOVÁ 5×; MÓZSIOVÁ 5×; BOTLÓ 5×; SZIGLOVÁ 5×; HEGYIOVÁ 5×; POLOMA 5×; RIGOVÁ 5×; KÁSOVÁ 5×; VÉGHOVÁ 5×; MUZSLAYOVÁ 5×; ÚJVÁRIOVÁ 5×; UJVÁRI 4×; MÓZSI 4×; SZABADOS 4×; ÉRSEK 4×; CZÍFFERY 4×; LENGYELOVÁ 4×; KOPINOVÁ 4×; MUZSLAY 4×; BANYÁKOVÁ 4×; SIMON 4×; HOLUBICKÁ 4×; SIMKÓ 4×; SÁTOR 4×; SZABOVÁ 4×; MÓZESOVÁ 4×; ZSIGMONDOVÁ 4×; KMOTRIKOVÁ 4×; ZSIGMOND 4×; MOROVIKOVÁ 4×; HEGEDÜSOVÁ 4×; STRAŇOVSKÁ 4×; HOLUBICKÝ 4×; BOTLÓOVÁ 4×, ...

život: ^{→speex →vorbis}

a jeho život plynul ≈ et sa vie s'écoulait
a možno aj život ≈ et peut-être la vie
jeho česť a život ≈ son honneur et sa vie
smrť a život sú ≈ la mort et la vie sont
svoj život a obetovala ≈ sa vie et sacrifié
vlastný život, a nie ≈ propre vie et non
že celý jeho život ≈ que toute sa vie
život a aká sila ≈ vie et quelle puissance
...

a podmieňovače ľudského života ≈ a upravovače lidského života
a zrkadlom života mi ≈ a zrcadlem života mi
nevymažeš z knihy života ≈ nevymažeš z knihy života
nížin života a pomaly ≈ nížin života a pomalu
obnovuje život a kultúru ≈ obnovuje život a kulturu
rodiny a život nás ≈ rodiny a život nás
sa vtesnalo do života ≈ se vtěsnalo do života
živote som ťa neodrbal ≈ životě jsem tě nevochcal
...

a často krutý život ≈ and often cruel life
a života a smrti ≈ and life and death
a život a moc ≈ and life and power
jej život a sny ≈ her life and her dreams
je život a život ≈ is life and life
nový život a domov ≈ new life and home
tri životy a štyri ≈ three lives and four
život a život je ≈ life and life is
...