striezlivý príd. zastar. triezvy (význ. 1, 2): s. človek;
striezlivo prísl.;
striezlivosť -i ž.: (v min.) spolky s-i
striezlivosť -ti ž. zastar.
abstinencia zdŕžanie sa niečoho, najmä pitia liehovín: zachovávať úplnú abstinenciu • striedmosť • zdržanlivosť: pohlavná striedmosť, zdržanlivosť • zastar. striezlivosť: spolky striezlivosti • odriekanie • expr. pôst • kniž. frugalita (zachovávanie miery)
striezlivosť p. abstinencia
striezlivý i striezvy príd. trochu zastar.
1. taký, ktorý nepil opojné alkoholické nápoje, striedmy, triezvy: Čo striezlivý mysli, to opitý povie. (Kuk.) Pri striezvom rozume gazdovia preklínali celučký svet. (Jil.)
2. povahove pokojný, rozvážny, mierny, opatrný: s-é rozumovanie (Dobš.); Môj sused je poriadny človek, striezlivý. (Taj.) Ukázalo sa, že polovica mládeže je striezlivá, robotná. (Taj.);
striezlivosť i striezvosť, -ti ž.: spolok s-i