vystačiť dok.
1. stačiť (význ. 1, 2), postačiť: zárobok v-í na živobytie, na to jeho schopnosti sotva v-ia, (ne)v-í držať krok s ostatnými; v-ia si sami, nepotrebujú pomoc
2. prejaviť hospodárnosť, vyjsť: v. s krmom do jari, v. so silami;
nedok. vystačovať