viditeľný príd.
1. kt. možno vnímať zrakom: v-é stopy, obrysy; fyz. v-é žiarenie
2. očividný, zrejmý, zjavný, badateľný: v-é úspechy, v. pokrok;
viditeľne prísl.: v. označiť; v. podráždený;
viditeľnosť -i ž.: dobrá v.