odraziť dok.
1. nárazom dať niečomu (opačný al. iný) smer: o. loptu; o. sa na lyžiach, na člnku, o. sa pravou nohou (pri skoku); o. kompu
2. nárazom odlomiť, odbiť: o. soche ruku, o. hrdlo z fľaše
3. zmeniť smer (vody): o. potok
4. po dopade dať iný smer (lúčom, zvukovej vlne): hladina o-la svetlo mesiaca
5. potlačiť, odvrátiť (protiakciou): o. útok;
pren. o. výčitky;
nedok. odrážať -a
// odraziť sa
1. nárazom dostať iný smer: guľka sa o-la od steny; o-ený puk
2. zmeniť smer cesty al. toku, odbočiť: o-me sa popod horu; prítok sa za mestom o-l
3. po dopade dostať opačný smer (o zvukovej vlne, lúči): ozvena sa o-la od skál; o-ené svetlo; žiara sa o-la na skle odzrkadlila
4. prejaviť sa, ukázať sa: nedostatky sa o-li na výsledku; smútok sa mu o-l na tvári;
nedok. odrážať sa