Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

poddať sa dok.

1. pre prevahu protivníka prestať bojovať, vzdať sa, podrobiť sa: p. sa bez boja, p. sa presile

2. dať sa opanovať, ovládnuť niečím, podľahnúť: p. sa žiaľu, hnevu, únave

3. podriadiť sa, podvoliť sa: p. sa želaniu matky

4. povoliť, popustiť: choroba sa časom p-la;

nedok. poddávať sa -a

// poddať iba v trpnom príč. byť poddaný

1. byť závislý, podrobený: všetci sú p-í kráľovi

2. byť poslušný, ponížený: žena bola p-á mužovi

poddať sa -dá sa -dajú sa -daj sa! -dal sa -dajúc sa -daný -danie sa dok.

oddať sa 1. prijať istý stav, istú skutočnosť bez výhrad, urobiť niečo naplno, bez výhrad • odovzdať sa: oddal sa, odovzdal sa osudu; oddal sa spánku; oddal sa, odovzdal sa službe národu • poddať sa • podvoliť sa (dať sa opanovať): poddal sa smútku; podvolila sa mužovi vo všetkom • podľahnúť • prepadnúť (dostať sa do moci niečoho): podľahol zúfalstvu, prepadnúť strachu • venovať sa: celý sa venoval športu • zveriť sa (s dôverou dať niekomu rozhodovanie o sebe): zveriť sa osudu, náhode • vložiť sa (plne sa niečomu oddať): vložiť sa do štúdia

porov. aj holdovať

2. neos. oddá sa ukazuje sa vhodným • vyplatí sa • oplatí sa • hodno: oddá sa, vyplatí sa, hodno bojovať • stojí za to: stojí za to cestovať • načim • treba (ukazuje sa nevyhnutným): načim, treba sa poponáhľať

3. p. dať sa 1 4. p. zosobášiť sa

poddať sa 1. v súperení, v boji a pod. uznať prevahu protivníka • vzdať sa: obrancovia mesta sa poddali, vzdali bez boja • kapitulovať: pod tlakom súpera naši reprezentanti kapitulovali; nepriateľ odmietol kapitulovať • fraz. hodiť flintu/pušku do žita • dať sa (obyč. v zápore): My sa tak ľahko nedáme!

2. dať sa opanovať, ovládnuť niekým al. niečím • podľahnúť: poddať sa, podľahnúť obavám z budúcnosti • oddať sa: oddať sa strachu, žiaľu, smútku • podriadiť sa • podvoliť sa: z lásky sa podriadi, podvolí všetkým ženiným rozmarom • podrobiť sa: domorodci sa podrobili bez odporu • ustúpiť • upustiť: pod tlakom argumentov ustúpil, upustil od svojej žiadosti

3. prejsť do menšej intenzity • povoliť • popustiť • poľaviť: zima sa už vo februári poddala, už povolila, popustila, poľavila • zmierniť sa • zmiernieť • oslabnúť • zoslabnúť • ustúpiť: bolesť sa k večeru zmiernila, (z)oslabla, ustúpila • ustať • utíchnuť • utíšiť sa • ochabnúť: vietor ustal, ochabol; dážď utíchol

podľahnúť 1. utrpieť porážku v boji, v súperení: podľahnúť nepriateľovej presile • byť porazený • byť premožený: víťazi neboli nikým porazení, premožení • poddať sa (v boji, v súperení priznať porážku): po dlhom boji sa nakoniec poddali • prehrať: reprezentanti prehrali v boji o finále

2. dať sa ovládnuť, opanovať niekým, niečím • podvoliť sa: dievča podľahlo, podvolilo sa matkinmu naliehaniu • podrobiť sa • podriadiť sa: úplne sa podriadila spôsobu života • poddať sa: nevydržali a poddali sa jeho argumentom • oddať sa: celkom sa oddala strachu z choroby

podvoliť sa prestať odporovať, súhlasiť s niečím (po istom váhaní) • privoliť: nakoniec sa podvolil, nakoniec privolil urobiť prácu za nich • pristať • pristúpiť: protivníci pristali, pristúpili na kompromis • ustúpiť: po dlhej hádke ustúpil • poddať sa • podrobiť sa: Poddajú sa, podrobia sa dedinčania novým poriadkom? • dať sa (obyč. v zápore): tí sa tak ľahko nedajú • podľahnúť: podľahli po dlhom presviedčaní • zastar. podzvoliť sa: rytier sa podzvolil oslobodiť princeznú • kniž. zried. podčiniť sa • zried. uvoliť sa

rezignovať 1. dobrovoľne opustiť istý stav, istú funkciu • odstúpiť: rezignoval, odstúpil z funkcie predsedu; odstúpila celá vláda • podať demisiu • kniž. abdikovať: minister podal demisiu, abdikoval • zložiť (úrad, funkciu) • vzdať sa • zriecť sa • zrieknuť sa: vzdal sa, zriekol sa dobrého miesta • hovor.: zaďakovať • poďakovať sa: riaditeľ sa poďakoval • zanechať • nechať: zanechal, nechal všetky funkcie

2. zmieriť sa s okolnosťami • ustúpiť: po neúspechu rezignoval, ustúpil • cúvnuť • ucúvnuť: cúvol pred ťažkosťami • vzdať sa • zriecť sa • zrieknuť sa: vzdal sa, zriekol sa všetkých nádejí • podvoliť sa • poddať sa (prestať odporovať): po porážke sa nechcel podvoliť • hovor. kapitulovať • fraz. expr. stiahnuť chvost: v hádke vždy kapituloval, stiahol chvost • fraz.: oddať sa osudu • odovzdať sa/poručiť sa do vôle Božej

ustúpiť 1. urobiť krok al. viac krokov dozadu al. nabok • odstúpiť • zastaráv. odstúpiť sa • odkročiť: ustúpte, odstúpte (sa), prosím, aby sprievod mohol prejsť; naľakane odkročila • cúvnuť • ucúvnuť (urobiť pohyb dozadu): (u)cúvnuť o krok; auto cúvlo • zaspätkovať: naľakaný zaspätkoval ku dverám • uhnúť (sa) • vyhnúť (sa) • vystúpiť sa (uvoľniť cestu): už zďaleka (sa) nám uhli, vyhli; Vystúpte sa okamžite z cesty!

2. zmenou stanoviska (čiastočne) sa vzdať svojho a vyhovieť inému • urobiť ústupok: napokon ustúpi, urobí ústupok a dá otcovi za pravdu • upustiť • odstúpiť: neupustiť, neodstúpiť od svojich požiadaviek • odskočiť • uskočiť: od pôvodného plánu napokon odskočila, uskočila • popustiť • povoliť: rozhodli sa, že nepopustia v ničom; po dlhom prehováraní povolil • podvoliť sa • poddať sa • kapitulovať (prestať odporovať, celkom ustúpiť): neostáva nám nič iné, ako sa podvoliť, poddať • cúvnuť • ucúvnuť: (u)cúvli pred ťažkosťami • zrieknuť sa • zriecť sa • vzdať sa (dobrovoľne úplne zanechať niečo): zriekli sa pôvodného plánu; vzdať sa dedičstva • zastar. odstať: odstať od predsavzatia • expr.: stiahnuť chvost • rezignovať (zmieriť sa s okolnosťami): po porážke rezignovali

3. prestať sa vyskytovať (v pôvodnej rozlohe, veľkosti): les ustúpil stepi; voda na druhý deň ustúpila • stratiť sa • pominúť sa • zmiznúť (úplne): bolesť sa stratila, pominula, zmizla • povoliť • poľaviť • popustiť (prestať sa vyskytovať v pôvodnej intenzite): zima vo februári povolila, poľavila; zlosť v ňom popustila • zoslabnúť • utíchnuť • stíchnuť • utíšiť sa (o intenzite javov, prejavov): búrka zoslabla, utíchla, stíchla; hnev sa utíšil • zmierniť sa • ustať: dážď sa zmiernil, ustal

vzdať sa dobrovoľne prestať v istej činnosti, opustiť istý stav, istú funkciu a pod. • zrieknuť sa • zriecť sa: vzdať sa, zriecť sa ďalšieho pátrania; vzdali sa, zriekli sa výhod, majetku • rezignovať • odstúpiť: rezignovať, odstúpiť z funkcie ministra; riaditeľ rezignoval, odstúpil • kniž. abdikovať (z úradu, funkcie) • hovor. poďakovať (sa): minister sa poďakoval • zložiť (úrad, funkciu) • podať demisiu (vzdať sa úradu, funkcie) • kapitulovať (vzdať sa protivníkovi; hovor. vzdať sa svojho stanoviska): vojsko kapitulovalo; v hádke vždy kapituluje • podrobiť sa • poddať sa • podvoliť sa • ustúpiť (prestať odporovať) • popustiť: nechcel zo svojho popustiť • kniž. opustiť: nerád opustí svoj názor • hovor.: odskočiť • uskočiť: poslednú chvíľu od pretekov odskočil, uskočil • zanechať • nechať: zanechať, nechať staré zvyky; už je to rok, čo nechal fajčenie • vzdať: vzdať súťaž, preteky • odriecť sa • odrieknuť sa (niečoho lákavého, príjemného): dnes si pohárik, zábavu odriekne • rozlúčiť sa • expr. rozžehnať sa: už sa s predstavou úspechu rozlúčil, rozžehnal

zveriť sa 1. dôverne povedať niekomu niečo • zdôveriť sa • zveriť (niekomu niečo): zverila sa, zdôverila sa matke so svojím nešťastím; zveriť niekomu svoje osobné plány • vyznať sa • priznať sa (povedať niečo, čo malo ostať zatajené): vyznala sa mu zo svojich citov; priznal sa mi, že ani on nie je celkom bez viny • expr. vyspovedať sa: vyspovedať sa priateľke z nešťastného činu • vyjaviť • prezradiť • vyzradiť (niečo tajné): nechce mi vyjaviť, prezradiť, čo ju trápi; vyzradil mi svoje pochybnosti

2. prejaviť úplnú dôveru niekomu, niečomu pri riešení niečoho • spoľahnúť sa: môžeš sa zveriť, spoľahnúť na mňa, ja to vybavím; zveriť sa, spoľahnúť sa na svoju intuíciu • hovor.: znechať sa • nechať sa: (z)nechať sa na náhodu, na osud, na druhých • zastaráv. spustiť sa: len sa pekne spusti na Pána Boha • oprieť sa (využiť ako morálnu oporu): v ťažkostiach sa na mňa oprie • oddať sa • poddať sa • odovzdať sa (s dôverou sa niekomu dať do opatery, na starosť a pod.): oddať sa, odovzdať sa do vôle Božej, do vôle osudu; celkom sa poddať rodičovskej vôli

3. p. zasnúbiť sa

poddať sa, -á, -ajú dok.

1. komu, čomu i bezpredm. vzdať sa v boji, v zápolení (napr. športovom), v súperení, uznať prevahu nepriateľa, protivníka: p. sa bez boja, bez odporu; p. sa presile; ľahko, ťažko sa p.; Poddaj sa, Jánošík, veď ti je už ameň. (Botto)

2. (čomu) neubrániť sa, podľahnúť: p. sa slabosti, citu, vášni, hnevu, smútku, žiaľu; Nepoddám sa zvodom jeho reči. (Horov); p. sa osudu (Heč.); p. sa snu (Vans.) nevedieť premôcť ospanlivosť; p. sa čaru (Zúb.);

3. (komu, čomu i bezpredm.) podriadiť sa, podrobiť sa, podvoliť sa, ustúpiť: p. sa vplyvu niekoho; Musela poslúchnuť a poddať sa neúprosnej rodičovskej vôli. (Vans.) Pani Barbora síce odporovala, ale všeobecnému nátlaku sa poddala. (Jégé); p. sa želaniu niekoho (Tim.); p. sa nutnosti (Kuk.); (Bránka) sa mu ľahko poddala (Vaj.) povolila tlaku, otvorila sa. Čosi sa v peci poddalo (Hor.) uvoľnilo. Choroba sa poddá časom. (Vaj.) Poddám sa pod meč kata (Jégé) dobrovoľne sa dám sťať;

nedok. poddávať sa, -a, -ajú

|| poddať zried. (koho, čo komu, čomu) dať do moci niekoho: Boh sedliaka poddal? (Ráz.-Mart.) urobil poddaným; pren. bás. Čas prachu poddá paláce (Sládk.) vydá ich napospas.

poddať dok. strenč zomrieť: Komuže to zvoňia, chtože to zas poddal? Fčera večér poddal starí (Papradno PB)

poddať sa dok.
1. čiast. csl podriadiť sa, podvoliť sa, ustúpiť: Kec ca vaďíme z mužom, on sa ždi poddá (Návojovce TOP); Sprvu ňescel, ale poton sa už len jakosi poddal (Bošáca TRČ); Zanovitá je náramne, nepoddá sa, ani kebi hu tušín dorazev (Malženice HLO); Ňechce śe podac (Žakarovce GEL); Čľovek śe podda (Krčava SOB)
F. poddau̯ sa jak somár do jarma (Svätoplukovo NIT) - pristal na niečo, dal si povedať bez väčšieho odporu; ten sa ťaško podá do jarma (Vieska n. Žit. ZM) - je tvrdohlavý, zaťatý, vzdorovitý
2. jstrsl, jzsl, čiast. vsl vzdať sa nepriateľovi al. protivníkovi v boji, podrobiť sa: Ňebolo druhuo víchoďisko, ľen sa podaťi Ňencon (Turíčky LUČ); Po ďevieťih mesacech smo sa miseľi podať (Babínec RS); Hladom ich prinúťili sa poddať (Svätoplukovo NIT); Mosíme sa, reku, poddat, už neutečeme nikde, idú na nás ze šeckích strán tí kozáci (Lovčice TRN); Muśeľi śe podac, bo ňemaľi co jesc (Fintice PRE)
3. čiast. csl povoliť tlaku, popustiť, ohnúť sa, uvoľniť sa: Ťašká práca sa podá, keť sa človek namáha (Mošovce MAR); Topánki sa mi_prstách priúske, ale keď ih buďem nosiť, podajú sa (Návojovce TOP); Topanki se ťi podajú za nohó (Revúca); Kerési snohi na strome sa celkom poddali, čo tak silno zaroďili (Dol. Súča TRČ); Ten kraj brehu sa pode mnu poddal, lebo ból podmletí (Brestovany TRN); Uźel śe podal (Studenec LVO)
4. neos. uľaviť sa: Kedz dakomu plano na žalutku, ta treba dadz brouzi a poda śe čľoveku (Hatalov MCH); Dau̯ mi kvaskej vodi a tag śe mi kuśčičko podalo (Sobrance)

poddať dk
1. čo komu odovzdať, oddať, zanechať: poddal, mladczy bratr bratru starssymu duom a pol statku wsseczkeho; swu causu poddaly gsau dobrowolne tymže lydem ne yako sudczem, ale yako arbitribus (P. ĽUPČA 1540; 1592); Jano Pastorek grunt panu fararowi poddal a potom gwaltowne do nieho ssiel (ILAVA 1630); musime se po swete rosptilyty a swe bidla panom nassym dedicznym poddaty (IVANOVCE 1668); gedna zemjczka, kteru nemohuce rozdeljtj, poddalj gsme gu licitatii (PUKANEC 18. st); wssecko sy poddal pod nohi geho (človeka), owce y woli wssecky (BlR 18. st)
2. koho komu obžalovať udať niekoho niekomu vyššie postavenému: namnywam se, snad že mne Wassy Welykomožnosty niektery cžlowek obžaloval a poddal (R. LESNÁ 1608); takoweho gakžto podozreneho powinny bude attyamester wrchnosty oznamiti a poddati (CA 1791)
3. koho, čo (k) čomu podrobiť, vystaviť: wedle nalezjtosty prawa ku vtrpnemu tazanj a mukam bjl poddan (ŽILINA 1643); Abraham wulj swau wulj Otce nebeskeho poddal (SP 1696); člowek krechkj wsselikemu pokussenj diabelskemu a tielesnemu podanj bil (KT 1753); (kresťania) museli smrti ukrutneg poddati swu hlawu (GŠ 1758); mečy hlawu poddati a smrt podstupiti (VP 1764); v csase velikich prievaluv zeme nase ku vigarcseny a kamenim v podolkoch zahananu su poddane (STUPNÉ 1770)
4. voj čo komu odovzdať do moci niekoho, vzdať: na junakov zavolali, aby jim Divín podali a lamati ho nedali (HP 1596); (obrancovia) zamek w swu ochranu zwereni poddalj (KT 1753); tehdy rekel (Cornelius), že za penize Marius gemu mesto poddal (MC 18. st); -ávať ndk k 1: Petro, bratr starssy poddawa bratru Thomassowi polowicze (!) statku sweho (P. ĽUPČA 1540); sluzbu swu poddawame wam yakossto panom a susedom swym (H. BEŇADIK 1575) odkazujeme; pan to na rozeznany panow sudczow poddawa (ILAVA 1634); (majetok) Holečka Mihalowj y geho potomkom na irek se poddawa ku vzywany (ČAJKOV 1688); k 3: ač mne Pán Búh ráči trestaťi, wssak smrťi hned nepoddáwa (CC 1655); rozum nass pod poslussenstwj wjry poddawagme (CS 18. st); ačkolwek krk těla nasseho mečzu nepoddawame, duchownim ale mečem tělesne zadosty w misli mordugeme (WS 18. st); k 4: zamek pak tento Stary hrad branity a nykomu nepoddawaty (TRENČÍN 1675); bogownicj, ktery bez pričinj dostatečneg zamek nepritelom poddawagu, gako zradcowe trestanj biwagu (KT 1753); poddať si dk koho podmaniť, podrobiť si: byl pánem, který sylu swú a mocu negwýc gjných sobe poddal (SlK 1766-80); poddať sa dk
1. komu oddať sa, zveriť sa niekomu: na tu rec angela Bohu se poddala ctna panna pokorna (KK 1709)
2. podriadiť sa, podrobiť sa, vystaviť sa: tomu muzi, komu sie gest poddal (ŽK 1473); ani gistotu wieme, ze bj se oni poddalj (HONT 1576); tento pekny a obeczny poradek cechowny sme stwrdili a pod tito articule sme se podali (CA 1675); powjdá Pán Búh židowsky: Až dokawád nechcess sa my poddati? (KB 1757); accipere iugum: podati se (KS 1763); ze spáchanich hrychuw žalostne gse spowidal a na zneseny gakégkolwek pokuty gse poddal (PeP 1771)
3. voj komu vzdať sa niekomu: vajdové turečtí na ne volali, aby se poddali (ASL 1560); radey s hladem umrely, gak se poddaly; (hugenoti) králu se poddaly Ludwykowy Trynastemu (KrP 1760); Babon, mesto pewne, ktere se poddalo Ysrahelskym (CS 18. st)
4. čomu podľahnúť niečomu neželateľnému: stratil sy rozkosse ragske, poddal sy se psote (GŠ 1758); ačprawe modloslužebnosty poddan byl proto wssak k gménu krestyanskému nebil protiwny (PeP 1771)
5. med uvoľniť sa, povoliť: posip gim kose w žiwote a poda se; ruta na otekle brucho priložena činj to, abj se oteklina podala a ssadila (RN 17.-18. st); -ávať sa ndk k 1: kdoz by sie poddawal ku prawu sprawedliwemv (PEZINOK 1519 SČL) utiekal; s tym se lascze Wasseg Milosti poddawam (ORAVA 1604); žena se howadu poddáwat nebude (KB 1757) (o súloži); k 2: wyrozumelj sme, yakossto ste raczilj psati o panskich chudich ljdj, ze bj se oni nepoddawalj (HONT 1576); pocestnj se pišne newinašy, ale se radneg poddawa (KoB 1666); iugum accipio: poddáwám se (KS 1763); poddawame se slowutnemu mestecžku pod moc, aby sebe satisfactiu ucžinily (S. ĽUPČA 1786); pod gakowukoli mne wydanú pokutu se poddawam (PONIKY 1793); k 3: (vojaci) gednak se poddawagj, gednak polapenj bjwagj (KoB 1666); k 4: nikdy se smrtedelnemu hrychu nepoddawag (GŠ 1758); tela zadostiam nemame se poddawat (Káz 18. st)