Vedeli ste, že...? Slovníkový portál obsahuje aj minikalkulačku. Skúste napr. 2+2.
2+2.
kompromis -u m. dohoda na zákl. vzájomných ústupkov: nevyhnutný k.; nepozná k. je zásadový
□ robiť k-y;
kompromisný príd.: k-é riešenie;
kompromisne prísl.
kompromis -su pl. N -sy m.
kompromis -su pl. N -sy m. ⟨lat.⟩ ▶ vzájomné ústupky vedúce k dohode; dohoda založená na vzájomných ústupkoch: hľadať, navrhnúť, uzavrieť rozumný k.; nie je ľahké nájsť prijateľný k.; nakoniec sa dohodli na kompromise; riešenie sa nezaobišlo bez kompromisov; pristúpiť, nepristúpiť na k.; urobiť k.; robiť kompromisy; nepoznať kompromisy byť nekompromisný; Každý kompromis plodí nespokojnosť na oboch stranách. [J. Lenčo]; Život - to sú kompromisy. [G. Rothmayerová]; Som za kompromisy, hoci nie za každú cenu. [Pt 2002]
kompromis -u m. ‹l› dohoda na základe vzájomných ústupkov; ústupok urobený v záujme dohody: uzavrieť k.; medzinár. práv. dohoda strán odovzdať spor na riešenie rozhodcom;
kompromisne prísl.;
kompromisnosť -ti ž.
kompromis, -u m. dohoda na základe vzájomných ústupkov: výhodný k., urobiť k.; človek nepoznajúcu k. pevný v zásadách, zásadový; riešiť vec k-om;
kompromisný príd. pripúšťajúci ústupky: k. človek. k-é riešenie sporu na základe vzájomných ústupkov;
kompromis m, kompromisum s lat dohoda dosiahnutá vzájomnými ústupkami: do toho compromissu nicz nemagi (TRENČÍN 1589- 1600); na tento dobrowolny compromis sme wessly (DRIETOMA 1698); na takowe compromissum sem priwolil (s. l. 18. st)