celta -y cielt ž. hovor. nepremokavá plachta, stanový dielec;
celtový príd.
celta -ty cielt ž.
celta -ty cielt ž. ⟨nem. ‹ román.⟩ ▶ nepremokavá plachta al. stanový dielec z nej vyrobený: vojenská c.; prístrešky pokryté celtou; zakryť niekoho celtou; zabaliť niečo do celty; Ďalej náš výstroj pozostával z celty a jednej deky. [R. Sloboda]
celta -y ž. ‹n < l› hovor. nepremokavá plachta al. stanový dielec z nej vyrobený;
celtový príd.: c-á strecha
celta, -y, cielt ž. voj. a šport. slang. stanový dielec, stanová plachta;
celtový príd.: c-á strecha z celtoviny
celta i celtňa ž. 1. csl plátená impregnovaná plachta: Na kolo sa dávaľi dve hasické celti (Ležiachov MAR); Prikrej sa celtňú, abis nezmokeu̯! (Jablonové MAL); S celtu prikriľi zarno, žebi ňezmoklo (V. Šariš PRE) 2. stan z impregnovaného plátna: V lágroch zmo pot caltó spávali (Rat. Bystré REV); Vojaci budú spat tuvon po_celtámi (St. Hory BB)
celta, celtla ž nem 1. placka, druh pečiva (z nekysnutého cesta): koláč, celta z belnég (!) múki bez kwasu (BA 1789); dieleg potom czeltle a pieknie nažluto vpecž (KuK 18. st) 2. farm tabletka, pilulka: salitrowé celtlý (TT 1745)