vypršať -í -ia dok. uplynúť: trest v-l; zmluva v-la stratila platnosť;
nedok. vypršiavať -a
vypršať sa -ší sa -šalo sa -šané -šanie (sa) dok. neos.
vypršať -ší -šia -šal iba 3. os. -šanie dok.
minúť sa 1. náhodou sa nestretnúť • obísť sa: minul sa, obišiel sa s kamarátom
2. postupne sa stratiť • minúť • pominúť • pominúť sa: úzkosť ju už minula; hnev (sa) pominul • prejsť • prestať • skončiť sa: búrka prešla; deň sa skončil • padnúť: zábrany padli • zmiznúť • zaniknúť • zájsť: mladosť zmizla, zašla • ubehnúť • ujsť • utiecť • uplynúť • prebehnúť (o čase): prázdniny ubehli rýchlo; cesta prebehla pokojne • spotrebovať sa • vyčerpať sa • zužitkovať sa • vyjsť (čerpaním sa minúť): zásoby sa spotrebovali, zužitkovali • hovor. dôjsť: cukor nám došiel • vypršať (o platnosti niečoho): platnosť pasu vypršala • hovor. zísť: už mu dovolenka zíde
vypadať postupne sa uvoľniť a padnúť von • povypadávať • povypadúvať: vlasy, zuby mu rýchlo vypadali, povypadávali • vymrviť sa • vydrviť sa (vypadať v drobných čiastočkách): omietka sa vymrvila, vydrvila • vypršať • vypŕchnuť (o niečom drobnom al. o perí): suché obilie vypršalo, vypŕchlo • vypĺznuť (o vlasoch, srsti, perí)
vypršať 1. p. vypadať 2. p. minúť sa 2
vypršať sa, -í, -ia dok.
1. neos. po dlhom daždi prestať pršať;
2. zried. pršaním zaniknúť: Oblaky odídu alebo sa vypršia. (Tat.)
vypršať1, -í, -ia dok.
1. vymrviť sa, vypadnúť: Obilie vyprší na koreni. (Tim.) Nemal ani jedného zuba, všetky mu boli vypršali. (Jégé)
2. zried. opŕchnuť: vypršaná sliepka (Laz.);
3. expr. zried. zmiznúť, stratiť sa: Trpkosť zo srdca ti vyprší. (Kras.)
vypršať2, -í, -ia dok.
1. uplynúť, skončiť sa (o čase, lehote ap.): Na Nový rok vyprší termín hlásnikovi. (Tim.) V nedeľu vypršal mi trest. (Žáry) Zajtra vyprší moja zmenka (Vaj.) stane sa splatná.
2. stratiť platnosť: zmluva, dohoda vyprší;
nedok. vypršiavať, -a, -ajú
vypršať dk (o semene, zrne ap.) vypadať: asnaď polowic zrna na strnišťú wipršalo (BN 1790); semačka zahradnich weci dozrele zbirag, ponewač ty lachko wiprssga (PR 18. st)