slúžnodvorský m stoličný úradník s výkonnou a čiastočne aj súdnou právomocou: dawam plnomocenstwi, abi weznuce sobe pana služnodworskeho, sobe zados učinily (P. BYSTRICA 1689); jestliže tak s nami pani služnodvoršti budu pokračuvat, nemožna vec, aby sme mohli v tej ubohej dedine zostavati (M. SĽAŽANY 1690 LP); (svedok) newidel, aby pan služnodworsky Konczek k oplecku pany sahal (LACLAVÁ 1718); (instans) na takowe losowanj priwolitj nechtel a take panu služnodworskemu powedel (MARTIN 1731); vrjdilo se, aby služnodworsstj prjsne wssech napomenuli (TURIEC 1796); s-á ž manželka slúžnodvorského: pryssla pany služnodvorska, dala sa geg wečera; pryssla pany služnodworska z manželku pana boženyka (ŽILINA 1702; 1723); -stvo [-o, -í] s zamestnanie, úrad slúžnodvorského: Matuš služebnikom stoličnim bil, wistawiwše gemu chalupu pan Theodosius za uradu sluznodworstwa, na njeg zustawa (TRENČÍN 1696); zaplatil sem za 6 holby vina, ktere se dalo p. Suneghovi za geho služnodworstwy (ŽILINA 1711)
služobný [-žob-, -žeb-] príd
1. najatý do služby za plat, slúžiaci za mzdu: spraven sem, zye by Wassie Milost sluzebnich lydye potrzebovaly (SMOLENICE 1458 E); dluzna sem diewcze služebney sukna pol osma lokte (ŽILINA 1590); služebnej dievky turecku košelu novu (BOCA 1686 CM); ktery bude na mageri zostawat, ten nema cželady služebneg držet (K. N. MESTO 1690); servus: služebný (ASl 1740); když služebnu cželádku na učenj krestianské posylagu (UKK 1768); to takowa ohawnost gest, aby tebe služebni pacholek neb služebna diewka rozkazowala (MiK 18. st)
2. vzťahujúci sa na službu, na výkon povolania: to sme wydely, ze pacholek Baranowo sluzebne sedlo na konye sedlya (TRENČÍN 1569); na žadost predgmenowanim potomkom, rewidugice geho služobne wiplatky, tuto kwitanciu widawame (BOCA 1777)
F. od mogeg mladosti služobnym chlebom sem se chowal (TURIEC 1775) slúžil som; (ľudia) juš pustie domy zanechavaju a ven z dediny na služebny chlieb odchazaju (DOMANÍKY 1785 LP) do služby
3. patriaci sluhovi, sluhov: famularia vestes: služebne oďewj (KS 1763)
4. úslužný, ochotný: bud soberownjm služebnj, starssjm uctiwe poslussnj (KoB 1666); nebo onj (anjeli) zagiste gsau duchowe nie zahalčjwj, ale služebnj (CS 18. st); subst s. m sluha: gestli geho otecz a mati sluzebni, to ditie prawo (ŽK 1473); zalobu delagicze na slusebnika nassiho meskeho tym spusobem, szeby gemu, tomu gistemu slusebnemu dal bil f 2 (MOŠOVCE 1565); (svedok) widel, kdj haytmanou sin a Mangliarou služebni ploti wlacžjli (P. ĽUPČA 1691); chlapcza Jakubech Pauloweho yako služebneho pri sebe (Joannes) držy (N. MESTO n. V. 1746); wiprawil on sluzebnich swich s pastwj do pola (KT 1753); negwic zawisti we dworoch medzy služebnymi (GV 1755); s-á ž slúžka: krčmarko neznama, či je to tva panna a či len služebna (RL 16. st); radiss-lj, rad mirne, abi tj služebné mohlj zatim dekowat (BV 1652); za chowu takoweg služebneg ratagycze na den po dwuch grossoch (N. MESTO n. V. 1772); servilicola: služebna, služebnica (KS 1763); -e prísl k 2: serviliter: služebne, na spúsob služebnjka (KS 1763); serviliter: služebně (AP 1769); k 4: služebne prosicze, žeby na manželku a ditky meli starost a gim kriwdi činit nedopusstelj (ŽILINA 1648); k Oswjcenosti Wassj se vtjkám, služebne žádage, aby knižku laskawe prigati ráčili (ZK 1778); -osť ž
1. povinnosť niekomu al. niečomu slúžiť: navare studium, vel operam alicui: ňekomu w služebnosti byti; famulatio: služebnost, posluhowánj (KS 1763); magíce daruwánj budto služebnost w posluhuwáňu, budto kdo učí, w učeňú (BN 1789); gá trescem tělo swé a w služebnost podrobugem (ST 1797)
2. ochota na konanie služby, pomoci ap.: stvoril te Buch k své poctivosti, abys jemu vše časy činil všecky služebnosti (RL 1571); ya Wassy Milosti služyce w swe služebnosti wernost dokazugy (PREŠOV 1640); memor ero tuorum meritorum: nezapomenu na twu služebnost (KS 1763); wassy služebnost odplatiti a wynahraditi nemúžem (ŽS 1764)
L. cirkevná s. cirkevný úkon, bohoslužba: sw. Pawel učy gednotu ducha zachowawaty a služebnosty cirkewny uctiwe a poradne wyplnowaty (ŠV 1675); swe služebnosti cyrkewnj konali, tak se popowe pri swe mssy chowali (HPP 1754); (kráľ) spustossené chrámy dal znowu wystaweti a osadil každý služebnostj cýrkewnj (SH 1786)
3. stav porobenosti, poddanosti: Krystus nás wykúpil, z služebnosti težké wybil (CC 1655); dulia: služebnost, newolnost (KS 1763); toto ťážsské služebnósti gármo widel Pán (BlR 18. st); (Boh) obetuge každemu prostredky, z kterymi z poddanosti aneb služebnosti diabelskeg wisloboditi se možete (MK 18. st)
spoluzvučný príd kt. rovnako znie, má rovnakú zvukovú podobu, rovnaký: consonus: spoluzněgicý, spoluzwučný, srownáwagicý se (WU 1750)
L. consonans: spoluzwučna litera (AS 1728 gram) spoluhláska; subst s-á ž gram spoluhláska: w rownohlasytosty má pjlně pozor dán býti na vocales neb samozwučné a na consonantes neb spoluzwučné (KrG 1704); gednosillabné predkladki a mezikladki (:gako ag wícsillabné:) kďiž na spoluzwučnú wipádagú, pochibné sú (BE 1794); -osť ž súzvuk: Pythagóras myslj, že gest ona (duša) srownánj a gakásy ljbezná spoluzvučnost (StN 1785)
starý príd
1. majúci veľa rokov, vysoký vek, op mladý: my Petr Polak, foyt, y wssechna rada miesta Zyline dolepsana, yakozto Michal Prchala, Martin Massar, Propheta stary, Matieg Mandel (ŽK 1459); dotikuge se gedneho welikeho stareho duba podle cesty stogiciho (ZVOLEN 1567); mnoho rokou magjcy baba stara biwa bezzuba (KoB 1666); swine stare dwe a mladych čtworo (TURIEC 1736);
x. pren aby geho staru hlawu cztil, to mu prikazuge (MOŠOVCE 1578) ako dospelú osobu
L. pretoze geho stary otiecz k teg puol cztwrtine nemal zadneho prawa a moczy prodawaty (P. ĽUPČA 1582) otec otca al. matky, dedo; tamten (:mladoženjch:) sweho družbu, pitacža neb stareho swata ma (KoB 1666) starosvata; ad consuetudinem redire: k staré zwyklosti se nawrátiti (WU 1750) k tradíciám; s-á mať, matka, mater matka otca al. matky, babka: zadagicz od Girika Mrwy a Martyna dwa juncze, kere gemu stara matka na testamente porucžyla (SLIAČE 1580); gakozto stara mati tu polowicy Durykowi, wnuku swemu, gak kopanice, lazy odewzdawa (OČOVÁ 1640); pustily sme nasseg časzky materinskeg z nebosstižky nasseg stareg matera (!) urozeneg nekdy Anny Almassy (V. KUBÍN 1686); s. vek, s-é dni, letá staroba: ze Sophia Drgowa, bywssy w swich starich letiech, swobodnim trhom sprodala dwa kwentiny na obidwa polie (P. ĽUPČA 1585); uznawagicze sama w sobe, gsauce w mem starem weku postawena, ze sme wssickny smrtedlny (KRUPINA 1647); na moge starge dny mna z djtkamj zhana (z úžitku) (LIPTOV 1754); s. kalendár, s-é kalendárium juliánsky kalendár: dan (list) z Nemiecz w den swateho Martina wedle stareho calendaru roku Pane 1585 (NEMCE 1585); letha Pane 1587 posledniho dne mesicze mage, podle stareho calendarium w dome richtarskem stala se gest zmluwa (DUBNICA n. V. 1587); s. človek (ľudia), s-á osoba dospelý človek: tento lekwar gest dobry od wsselikeho gedu w čas mornj, stareg sobe za geden lieskowy orech, mlademu neco meneg; nech se da staremu čloweku co dukat odwažj w spusobneg wodce; pre mlade y stare lidy, ktery pretrhlinu pupkowu nagi (RT 17. st);
F. mladost -- radost, stary človek -- nemoc, bolest, žalost (RL 1578); ale potreba gest take, abychom my zložiwsse z sebe toho stareho Adama, (:to gest:) zbawiwsse se hřychow swych, obliekli na sebe toho noweho Adama, (:to gest:) Syna Božyho, Pana G. K. (BAg 1585 náb) o žití bez evanjelia Ježiša Krista; hamba ti tu ležat a walati se yako stareg krawe (KRUPINA 1643) o nepotrebnosti; staremu kmetowy pekna panna se narody (PG 1656) o šťastí; z starú paniú mussý gjsti, dlaň ljzati (SiN 1678) o pochlebovaní; sekass s tim gazikom gako stara trlicza (KRUPINA 1734) o nadávaní; tesska wec gest starym noham po pisku choditi, ale težssa pokognemu z gazyčnicu žiti (GV 1755) o náročnosti
2. majúci istý vek, väčší počet rokov al. dní: ted pro swedecztwi posylame swaka tiech detek y bratrza s tiech syrotek starsseho (MARTIN 1561); ponewadž pak z gruntu wyplaczen gest naystarssy bratr Martin (TURANY 1621); a wezmy slepe ščencze, ktere 4 lebo 5 dny stare su (RN 17.-18. st); bimensis: dwogmesyčny, dwúch mesycúw stary (KS 1763); hle, kteriss syn bil starssi od matki sweg? (GK 1779); nech nebude semeno kapusne wisse 5 neb 6 rokow stare (PR 18. st)
L. ten stary dyabel w gakowem spusobu ge anebo fforme a w parsume? Ako stary mladenecz (KRUPINA 1675) slobodný starší muž; Anna N., stara diewka, ze zebranim se ziwy (PREŠOV 1784) slobodná staršia žena; s-é trávy, sená, seče ktoré sa kosia nepravidelne: na stareg trawe wissny tal (BLATNICA 1675); kdy se luky na stare sena hagily; po skosenj starjch traw tež (stádo) wzdičky pasaly (TURIEC 1721); toho toku zasek sme slavne panstwi nasleduvali o te stare seče, aby nam do pasinku uš boly pustene (NAHÁČ 1786 LP)
3. (o veciach, javoch) už použitý, opotrebovaný; nie čerstvý, op nový: dwe jalowicze, dwe swine, dwe kolesa starymy ssiny okowane (P. ĽUPČA 1558); strany Wasseho wina stareho, ktere W. W. piti raczila (HOLÍČ 1607); czkel nowych y starych (LIETAVA 1633); kapusti stareg konom na nohi, d 5 (ŽILINA 1710 E); nedawa se nowe wino do starych sudkuw, gako mluwi Krystus (GK 1779)
4. pochádzajúci z blízkej, nedávnej minulosti, vzniknutý prednedávnom, niekdajší, dávny, minulý, op nový, starší; pôvodný: giz rozumieyte o starem pokogi, kteryzto czysarska moc potwrdila gest (ŽK 1473); o stawy, syla w horach at pany Swetoganssczy stary zwyk zachowagy (L. JÁN 1480 SČL); aby geden druheho ssanovaly, predne pana tatika, potom take pani matku y starssych tovaryssov, a ktery by toho neučžinil, bude trestan staru pokutu, to jest s korbačzom (CA 1556 E); za gegi žiwota nachazelo se gako na dwa fl starich penezij (ZVOLEN 1633); striebra stareho, co nazbyeral z hrobuw mrtwych (KRUPINA ( 1684)); yarek do stareho žrjedla, kade predtjm tjekawal, za zahradu opet naprawity (DULICE 1726)
L. že dobre pamatuge za starich panow, panow Wiskelethy Thomassa a ginssich, kedy odbiraly od Mlinarowiczow becžki (s. l. 17. st) predchádzajúcich; antiqvarius: milownjk starych wec (KS 1763) starožitník; kde starje polja zarostli a znovu jich vyrobili (TISOVEC 18. st) prv obrábané; vedľa s-ej obyčaje, s-o obyčaja, podľa s-ch zvykov práv na základe starých právnych predpisov, noriem a tradícií: tiech sto zlattych panu Krysstoffowi Kubinskemu ukladali sme y podle prawa nassyho a starych zwykow nassych geho zdrziwali sme (P. ĽUPČA 1564); a na toto nadoussecko wedle stareg običagj a wedle meskiho prawa od každeho zlatiho peniz Hans Pok dolu položil (BÁTOVCE 1628); wino dano panom messtanom wedle stareho obycege na kazdy dom per sext 2 (ZVOLEN 1635)
5. kt. trvá, pretrváva, je neliečený, zastaraný: pryskyryce (zmiešaná) z octem tielo čysty, pyta stary kassel hogy; lysty geho stare rany hogy (HL 17. st); flayster, ktery gest osožnj k starym y nowym rankam (RT 17. st); pro stare rany flastr (TT 1745)
6. dávno známy, dávnoveký; overený, skúsený: lekary stary tyto weczy w gedne mocy y spusobu byty položyly su (HL 17. st) zo starých čias; annales: kronika, poznamenanj, pripomenutj wěcý, kteréž se stali, zběhli, wěcy starých, starobylých, starožitných, starodáwnych (WU 1750); stara lest a chitralost pekelného hada gest prjliss podwodná (VP 1764); gestli Jannes, Jambres mohli znati čáry, pročež by y ginných nevčil had starý? (StN 1785)
L. aby ste se naucžili a napomenuli a wediely, yako Pysmo Swate, tak Noweho, yako y Stareho zakona, mluwy o stawu swatom manželskom (BAg 1585 bibl) prvá časť Svätého Písma; (v nadávkach) bezcharakterný: zlodey dokonaly, pes stary nepocztliwy (TURIEC 1589); aha, nicžomnycza stara (KRUPINA 1692); Duch ten, kterjz otcum starjm predpowedel o vtrpenjch Kristowjch (WO 1670 náb) duchovným správcom, kňazom; že by toho stareho plessiucza, ktery sa k ničemu nerozumie, neposluchali (NECPALY 1749); zlá zwiklost a lstiwost starého hada mne očj zaslepili (VP 1764 náb) diabla; veterator: stary ssybal (AP 1769) prešibaný človek; s. jarmok, trh známy, chýrny svojím trvaním a svojou pravidelnosťou: marnomluwenj abys na stari trch winassel, potrebne nebylo (DuH 1723); plac, na kterem i predešle jarmoky držane byli, když i starje jarmoky prestali, predce však obvatele mestečka Tisoltza slobodne a bez všeho platu užiwali (TISOVEC 18. st)
F. stara to piseň známa vec, nič nové; člowek stareho sweta, t. g. sprosty, tichy (SiN 1678); nebo obyčag žiwota starého nebywal, aby dedictwi ženi mezy muzskym pohlawjm losowali (BlR 18. st) niekedy, v starých časoch to nebolo zvykom
7. kt. sa minul al. skončil pôsobnosť, službu, predošlý, bývalý, niekdajší, op nový: my zwrchupsany foyt y wssechna rada nyne swrchumenowana wyzwamy (!), ze gest opatrny muz Martin Polacowycz, nass miessczenyn, puostawyl staru radu, menem Nycussie, stareho foyta; ze gest przistupyla przed nas, plnu radu stara rada y wysnala pred namy (ŽK 1459; 1464); potom take meczy nymy mesto nasslo, aby rychtare stareho po Nowem rocze yakekolwek dawffky (!) zassly (L. TRNOVEC 1576); wssak pro pokutu, že nieco Duro proti starimu richtarowy preriekol, mestu do 2 tydnow fl 2 ma položitj; rowas richtarsky winy stariho pana richtare pre mesto rozličnim spusobem (S. ĽUPČA 1603); ( 1666); exconsul: pudmjstr stary, ktery byl za pudmjstra (KS 1763); že swetkow esste otgecz od wolakeho pana, ktereho starim doctorom zo Stiawnice wolaly (N. VES 1776)
L. veteranus: stary wogak (VTL 1679) vyradený z evidencie, vyslúžilec; hle guss pressli dni, mesice ay hodini stareho roku (MS 1758) minulého; zawirka stareho roku aneb podekowani Bohu za prigate dobrodenj (Le 1730 náb) omša na tento účel
F. nigdy staru cestu pro nowu, negistu neopussteg (PV 1652) drž sa toho, čo poznáš; gestli comunicant na to wssecko hned zapomina a na stare chodniky se oddawa, pri tem čloweku absolutio gest daremna (SP 1696) robiť si po svojom
8. kt. slúži, vykonáva niečo dlhší čas, dlhodobý: Mikulass piwowarcžy, Wassy milosti stary služebnik (LIPNÍK 1569 KL); pritele stareho oddawna znameho pro noweho nenechass (BV 1652)
9. náb kt. je hriešny, nekoná podľa evanjelia:
F. ktery (Kristus) prigde w čase swogem, stary swet obnowi (GŠ 1758) zvíťazí Kristovo evanjelium; každú swú wúlu neb pohledáwanj wysleč, celého čloweka starého wysleč (BlR 18. st) obnov sa, premeň svoje konanie; subst s. m
1. starý človek, starec: gak nám nassj starý rozpráwali (P. ĽUPČA 1566 E); starim, dussnim a kasslawim na noc zrezaty z omannem a z zazworem smyssety, smisity a zapity (dať) (HL 17. st); gest to prirozenj nemoc, ktera gak na starjch, tak y na mladych pripade (HT 1760); gerusia: zhromážďenj aneb zebránj starych, sspital starych (KS 1763)
F. yako stari spywagj, tak mladj prywykagj (SiN 1678) starší majú byť príkladom; stary swogu radu cžiny mladim zwadu, neb se gim blaznowstwj zda (PV 1652) ich rada je podnetom k hádkam; protož na to pomňy každý, budto starý, nebo mladý, w čem tobe Krystus poslúžil (CC 1655 náb) človek každého veku; wssecj, ktery z rodičuw swich nagprw se zrodilj, starj y mladj, w gednu noc zemrelj (KT 1753 náb) bez rozdielu; a bar sa (jablko) nadaleg odkotuly, preca ze stupku swogu obraty sa k stromu, nebo gako stary spywagu, tak mlady po nich hwyzdagu, gako stary kračagu, tak mlady skakagu (SKá 18. st) starší sú vzorom; obkličily mužy mesta wůkol dum geho od mladence až do stareho, wssecek lyd spolu (MC 18. st) všetci; bohactwo starych negsu ssediwe wlasy, ale pilnost mladosty (MC 18. st) o múdrosti
2. (pra)dávny človek, predok: starj na tabličkach powoskowanjch, aby se zetryety mohlo, listy pisawaly (KoB 1666); baxeae: čzrewjki starych; chalcus: maly penjz meďénny u starych (KS 1763)
3. obyč. v pl otec a matka, rodičia: rozdil ma se včinity mezi ditkamy a starimj (ZA 1676);
x. pren a yak smutňe mladý wrabec osamelý narýka, že su ho starý odleťeli (CC 1655)
F. korúna starych synowé synúw a sláwa synúw otcowé geych (KB 1757) o pokračovaní života rodu
4. expr manžel: tu wecz oznamila sem hnedky mogemu staremu (TRI DVORY 18. st); s-á ž
1. stará žena: teg stareg pak swedek powedel, aby se nekam odpratala y skowala (PUKANEC 1787); vezmem staru, o dva zuby, bude perdzec na dva truby (PV 1798)
2. expr manželka: Wassu uprimnu pani manželku pozdrawugem, y moga stara (RUŽOMBEROK 1764)
P. tpn Stara ( 1273), Ystara ( 1279 obec Staré v Zemplíne VSO); Stara ( 1352 obec Starina v Šariši VSO)
svätý príd
1. v náboženských predstavách vlastnosť pripisovaná Bohu, starozákonným prorokom, novozákonným evanjelistom a ľuďom, ktorí podľa kresťanského učenia žili cnostným kresťanským životom a po smrti sú uctievaní ako svätci (a v pomenovaniach pamätných dní, mesiacov, kostolov, osád, rastlín, chorôb ap. podľa nich nazvaných): nayswategssy Bože wssemohuczy (BAg 1585); maximus: negswategssy; sanctus: swatý (OP 1685); na druhú noc pripussťen budess k spogeňú swatych patryarchúw (KB 1757); divus: bózsky, swaty, kanonyzowany; psalterium: žaltár, swatého Dáwida žaltárowá kniha (KS 1763);
x. pren iron o, vi svaté klášterské drakiňe! (BR 1785) svätuškárske
L. náb Duch s. v kresťanskej vierouke tretia božská osoba: we gmeno Otcze y Syna y Ducha swateho (ŽILINA 1561); S. Duch sviatok Zoslania Ducha svätého na apoštolov, Turíce: na Svateho Ducha (CA 1709); S-á Trojica prvá nedeľa po Zoslaní Ducha svätého: w tu nedeli pred Swatym kryžom, patnastu po Swatey Trogicy prigal miestke prawo (P. ĽUPČA 16. st); s-ého Jána mesiac jún: s. Jana mesic (KoB 1666); s-ého Ondreja mesiac september: s. Michala mesjcz (KoB 1666); s-ého Ondreja mesiac november: s. Ondrege mesjcz (KoB 1666); S. kráľ zasvätený sv. Štefanovi, uhorskému kráľovi: na kostel Swaty kral reczeny, na oprawu geho fl 20 (ŽILINA 1601);
x. bot s-é drevo z gvajaka liečivého Quajacum officinale: swate drewo (HT 1760); s-ého Ducha korenie čemerica čierna Helleborus niger: swateho Ducha koreny (HL 17. st); bôb s-ého Ignáca plody cudzokrajnej rastliny kulčiba horká Ignatia amara: faba s. Ignatii: bob swatého Ignacya (TT 1745); s-ého Jána drevo, jahody, hrozná s-ého Jána ríbezľa červená Ribes rubrum, krík a plod: swateho Yana drewo (KoB 1666); ribes: jahody svatého Jana (VTL 1679); swatého Jana hrozny (:borzečky:) (OP 1685); hlava, tvár s-ého Jána áron škvrnitý Arum maculatum: menssj slowe aaron, o nem dale psaty se bude sub titulo twar swateho Jana (HL 17. st); chlieb s-ého Jána plod rohovníka obyčajného Ceratonia siliqua: chleb swateho Jana žywut mekčy (HL 17. st); siliqua dulcis: swatého Jana chléb (TT 1745); s-ého Jána zvonček ľubovník bodkovaný Hypericum perforatum: hypericium perforata: swateho Jana zwonček (VTL 1679); s-ého Jura kvet záraza obyčajná Orobanche caryophyllacea: verbasculum: sw. Yura kwet (:bylina:) (KS 1763); ruža s-ej Márie rastlina z rodu kukučka Lychnis: lichnis: rúža s. Marie (NPH 17. st); s-ej Trojice zelina fialka trojfarebná Viola tricolor: wezmi swateg Trogicze zeliny (RP 18. st);
x. med s-ého Valentína neduh epilepsia: hrebičkj užitečne su proti wsselikim nedostatkum mosku, s. Walentina neduhu, sslaku (RN 17.-18. st)
2. súvisiaci s náboženskými predstavami a obradmi: swate dni a zapowiedne (ŽK 1473); znamenugte sie znamenem swateho krzuza (S. KAPITULA 1480 DSJ); (Kristus) telo y krw swu swatu vilel (PARÍŽOVCE 1564); stan se geho swata wule (RUŽOMBEROK 1602); nas o tom bude winaucžowati tato dnessni swata episstola; krst swati w tom nas upewnuge (TC 1631); k swateg spowedy skeltowalo se fl 1 (ŠTÍTNIK 1689); gsy nam mylost swiatu vdelity racil (AgS 1708); nyepotupim joho sveté pravo (DŽ 1752); w dnessnim swatem ewangelium; k omssy swateg y w delny den pilno se ubira (KT 1753); gednu stribernu pikslu na swaty oleg (Kur 18. st)
L. s. s-ých veľmi svätý, najsvätejší: každé pohlawi muzské s pokoleňa kňezského gésti bude na mjste swatem toto masso, nebo swaté swatych gest (KB 1757); S. kríž sviatok Povýšenia sv. kríža, 14. septembra: w tu nedeli pred Swatym kryžom (P. ĽUPČA 16. st); S. večer Štedrý večer, Svätvečer: item na Svaty wecser s posipnjow day krawam, bude se behat (RO 18. st); s-é miesto chrám, kostol; sanktuárium: na tomto boskom a swatom mestie w zhromždieny wassem (BAg 1585); na swatem miste w kostele (TRENČÍN 18. st); s-á cirkev, eklézia, s. kostol cirkev: weryss-ly y w Ducha swateho, swaty kostol krestiansky, wssech swatych obczowany (BAg 1585); sam dawa do czirkwe sweg swateg gine učitele (TC 1631); abi joho svetá eklésia na velyiku se rozmahala (MCa 1750)
3. bohabojný, počestný, mravne dokonalý: pryklady mame mnohe pobožnich a swatych žien, yak su se naprotiwko swym manželom zachowawali (BAg 1585); kterehožto (Pána Boha) sme my sinowe a ditky swate (TC 1631); religiosus: bohabógny, nábožny, člowek swaty (KS 1763); drž a zachovávaj včilejšé tvé umíňeňí (BR 1785); na pohled swaty žywot wedel; čym nektere učeny swategssy, tym sskodliwegssy, naučy-ly se ho bezbožny (MC 18. st)
4. posvätný, vzácny, nedotknuteľný: pred slawnym vradem gest confirmowany swatym juramentem (PREŠOV 1701); vznešeny a osviceny pane, pane svatej rimskej riše grof (LEDNICA 1760 LP); slowo kneske swate gest (GK 1779); sni viprávať, jim jakžto božskímu zjeveňí veriťi, jest vec všem muhammedánum svatá (BR 1785)
L. s. stav (manželský), s-é manželstvo cirk manželstvo: mne Pan Buoh raczil obdaryti manzelstwym swatym (HLOHOVEC 1559); vmjnil sem w staw swaty manželsky wstaupiti (TRENČÍN 1646); žadal sem od V. O. ku manželstvi svatemu dievku jednu, totiž Ilonku; pani nechtice stavu svateho zbraniovati mne v tom, jest slušnu odpoved dati račila, abych až do fašanku čekal (CHLEBNICE 17. st LP); subst s. m
1. náb svätec: tak sy mu Buoh pomoz y wssyckni swaty (ŽK 1473); wssychňi swatý, swetyce, mňýssi, pustewňýci; pro twých swatých prýmluwu (CC 1655); zemreljch hrdinskjch lidj do počtu swatjch pokladaly (KoB 1666); canonizo: za swatého wyhlássugi, w počet swatých uwádjm (WU 1750); caelicola: nebéssťan, nebésky swaty (KS 1763); ona wsseliké rozličních svatích relikvie anebožto ostatki ukazuvala; (moslimskí rehoľníci) bívajú z podcťivosťú aj delimi všecci volaní, čo svatích znamená (BR 1785)
L. Všech s-ých Sviatok všetkých svätých, 1. novembra: w nedieli prwni po Wssech swatych (ŽK 1498); z Blatnicze zamku we cztwrtek po Wssech swatich (BLATNICA 1581); všech s-ých mesiac október: wssech swatjch mesicz (KoB 1666); svätnica, svätyňa s-ých menšia vnútorná časť starozákonného svätostánku i jeruzalemského chrámu: uďelal wnjtrny dúm modlitebnicí, aby se ménowal swátnica swatých (KB 1757); skrze ohawnost nic gineho nerozumie než modlu nekteru pohansku, ktera stala w swatine swatych (CS 18. st);
x. pren Pan Krystus skrze swu wlastni krew wssel gednuc do swatine swatych (TC 1631)
F. komu Pan Búh, tomu wsseccy swatj (SiN 1678) komu Pán Boh, tomu všetci svätí;
2. bohabojný človek, dobrý kresťan: tsom já bezpetsni smi i verim pevnye, śe svetoho szvoho v hrobe nyenyechás;
F. nehned každy swatym sluge, kdo se w chrame postawuge (SiN 1678); ne každy ten swaty bywa, kdo do kostola chodjwa (Se 18. st) nie každý ten svätý býva, kto do kostola chodieva; s-á ž svätica: wíc manželúm žiwím bila slúžila nekterá swatá (BN 1796); s-é s čo je vzácne, posvätné: nepotrebj swateho psum dawatj, anj perly pred swjne metatj (CS 18. st); -o vetná prísl: což se blyští, ne všetko bývá zlato, tak i pri kostele, ne pri každém svato (RL 1642); -e prísl k 3: abychom my swatie, pobožnie, krestiansky, w bazny boskeg, w pokore žiwy mohli byti (BAg 1585); pomos’ mi pobośnye szvatye śitz (AgR 1758); tak se najpobośnyej a najszvatyej pomsztzim, hrichov se uvaruju (RSP 1758); sancte: swaťe, werňe, swatobliwe (KS 1763); k 4: Thomas podal vprimnou wuli pred vradom a swate zasljbil (P. ĽUPČA 1625)
P. tpn na Swatem Petre ( 1460 v Trnave SČL); Od Swathey Anny (v Liptove 1540)
sviečkový príd k sviečka, sviečkovica, najjemnejšie mäso z vnútornej časti chrbta: za pečyenku swieckowu d 6 (S. ĽUPČA 1663); klobaska, gelitko, pečienka swječzkowa od p. ffogta d 10; pečena swiečkowa lib 3 d 10 (ŽILINA 1693); subst s-á ž sviečka, sviečkovica: howacsu swiečskowu lib 3 per d 3 (ŽILINA 1729)