pranier [pr-, pl-; -ier, -ér, -ír], prangier [pr-, pl-; -ier, -ér, -iar, -ár, -ír] m nem 1. obyč. klietka na námestí, kde v stredoveku vystavovali previnilcov verejnej potupe a hanbe, stép, al. kôl, ku ktorému ich priväzovali: (kat) chtel na nie (ženy) žalowati a pod prangier obidwe dati (P. ĽUPČA 1582); do fydle a na prangar messtenska cželed nema wsadzena bytj (ŠTÍTNIK 1610); (vinník) ma bitj skrze mistra poprawnjho metlamy potrestany u pranjera; dano mlinarom, kdy studnu sprawowaly pri prangery, piwa d 16; dano poslowy od strhnutya kordu z plangiera d 30 (ŽILINA 1618; 1701-03); (Jakub Klincsak) se odsudzuge, aby na buducy sstwrtek pri raniery wioberowan bil (BYTČA 1733); sme hodni, aby nas katem trestali, cejchovali u planira (KR 1751); marmoreae columnae: mramorowé stlúpi, pilár, planer; locus suplicij: obecny planyr; fixus in furcas: na planyr uwazany (KS 1763) F. wiwolawate a kričite gako bida na plangeri (ZL 18. st) veľmi 2. okovy: numella: plangir (HD 1706-07); -ový príd k 1: lapis de homine: plangirovy kamen (LD 18. st); -ček dem k 1: furcilla: widličky, male widlice, planyrček (KS 1763)