pijavica -e -víc ž. cudzopasný červ živiaci sa cicaním krvi; zool. pijavice Hirudo, Haemopis;
pren. príživník, vykorisťovateľ: úžernícke p-e
● expr. držať sa, prisať sa, prilepiť sa, byť ako p. byť neodbytný, dotieravý
pijavica -ce -víc ž.
pijavica -ce -víc ž. 1. ▶ červ žijúci obyč. vo vode, ktorého viaceré druhy sa živia cicaním krvi, v minulosti využívaný v medicíne pri liečbe trombózy, kŕčových žíl, zápalov a pod.: prichytená, nacicaná p.; stojatá voda je plná pijavíc; liečba pijavicami; felčiari sa živili trhaním zubov, púšťaním žily, prikladaním pijavíc ▷ zool. pijavica lekárska Hirudo medicinalis 2. pejor. ▶ človek žijúci na úkor iných ľudí, príživník; dotieravý, nesamostatný človek: si obyčajná p., vydriduch, naničhodník!; odhaľovať pijavice prisaté na toky verejných peňazí; Ako rástli kontá, rástli aj zástupy pijavíc, ale aj zástupy verných. [D. Dán]; Vzdaj sa ty len tej pijavice, vzdaj. Ja by som si naveky vyčítala, keby som takú do domu a do rodiny prijala. [B. Belák] ◘ fraz. prilepiť sa/prisať sa na niekoho ako pijavica byť dotieravý, neodbytný ▷ pijavička -ky -čiek ž. zdrob. i expr.: známy mi odporučil pijavičky
pijavica p. príživník 1
príživník 1. pejor. človek žijúci na úkor iných ľudí • pejor. parazit • cudzopasník: príživník, parazit, cudzopasník spoločnosti • hovor. asociál • expr. trúd • pejor.: pijavica • hnida • darmojed • darmožráč • darmožrút • hovor. pejor. vyžierač
2. p. cudzopasník 2
pijavica, -e, -víc ž. cudzopasný červ, žijúci obyč. vo vode, živiaci sa cicaním krvi ľudí al. zvierat; zool. p. lekárska (Hirudo officinalis); p. konská (Haemopis sanquisuqa): priložiť chorému p-e; Kuzmi som stavila pijavice. (Kuk.);
pren. pejor. dotieravý človek; príživník, vykorisťovateľ: Hneď by bol Weiss a druhé pijavice strasené. (Tim.)
● expr. drží sa ho ako p. veľmi húževnato
pijavica ž. 1. strsl, zsl cudzopasný červ žijúci vo vode, ktorý sa prisáva na telo a cicia krv ľudí al. zvierat, v minulosti sa používal v lekárstve, zool. pijavica lekárska (Hirudo medicinalis) al. pijavica konská (Haemopis sanquisuga): Oj, tie pijavice sa nacicaľi, takie boľi jako jaďerňice veľkie (Zuberec TRS); Pijavice mi začale po rukách ľeznúťi (Poltár RS); Aj pijavice zme jej prikladaľi, aľe ňižd ňepomohlo (Kšinná BÁN); Na chrebet sa mu pripila pijavica (Trakovice HLO) F. pijavice pusťiťi (Ozdín LUČ) - liečiť niekoho prikladaním pijavíc 2. jzsl kľuka na voze al. na kravskom oji, na ktorú sa upevňujú svoreňom jarmá, váhy: pijavica (Hor. Orešany TRN, Rozbehy SEN) 3. zried. expr. človek, ktorý veľa pije, opilec: Kto velo pije, je pijavica (Vyš. Slaná ROŽ)
pijavica, pijavka ž 1. zool cudzopasný červ z rodu pijavice Hirudinae: hirudo sanguifuga: pigawice (VTL 1679); pigawica z ukusenim na zdrawi nesskodí, ale radneg od zleg krwi telo oslobodí (GV 1755); pigawice, ktere krew wysygu (!) a statku gistu smrt donássagu (VOv 1779); hirudo: pigawka (GU 1794); abi pigawka od krwi tahani a piti prestala (MK 18. st); pren (o človeku) príživník, vykorisťovateľ: lichwary gsu prawi pigawice, ktery krew a pot chudich wicezugu (Le 1730) 2. pijanka: gesli maty tagna pijawica, y dcera bude tagna ožranlica (MiK 18. st) 3. ryba tvarom podobná pijavici: alabes: pigawica, pigawka (KS 1763) L. lampetra: pigawica mórská (KS 1763) ryba z čeľade minohovité Petromyzonidae; pijavičný príd: P. tpn sclavonicum Pyewyczne blatho (pri Dolných Kočkoviciach 1409)