spanie [-ie, -í] s
1. spánok: bdenj prilissne donuwa nebo mozg wisussuge, spanj pak občerstwuge (KoB 1666); prweg se bil položil na swu lužj ku spanj a odpocžinuty (KRUPINA 1694); anodyna: lekárstwi proty bolesti spaňá; marcidus somno: gisťe oleniwel w welikem spaňu (KS 1763); čoss, prosim, Holofernusa udatneho w čass twrdeho spanj o hlawu priprawilo (SPr 1783)
L. strež se polednjho spanj (MBF 1721); aby nas Pan Buch zanechal w nasseg zleg wuli a w letargowem spaňi (GK 1779 med) v chorobnej nespavosti; veternus: nemoc vstawičného spánj (AP 1769 med) spavá choroba; prvé, prvné s. hlboký spánok al. hlboká noc: us sa poradily boly, yako gich pobity magy prwnom spany (B. ŠTIAVNICA 17. st); osmorga prissly gsme k hostincsu k mitnanskimu o prwom spany (ZVOLEN 1740); dať sa do s-ia uložiť sa k spánku: kdiž gich pan gegich ku prikladu na swatbu odegde, do spanj se nedagu (KT 1753)
F. spanie žebracké kochanie (SiN 1678) o pasivite
2. predstavy a deje prežité v spánku, sen: nebo widel we spany, gak sam o sobe wiznal, dum geden krasny (ŽA 1732); gá dnes w spáni sem te shlédl (VP 1764) snívalo sa mi o tebe