Vedeli ste, že...? Slovníkový portál obsahuje aj minikalkulačku. Skúste napr. 2+2.
2+2.
doložiť dok.
1. dodatočne dať, pridať, dodať, priložiť: d-l mu 50 korún; d-l, aby prevážilo
2. v reči doplniť, dodať, pripojiť, priložiť: rozmýšľal a po chvíli d-l; d-l niekoľko viet a rozlúčil sa
3. preukázať dokladmi, dosvedčiť, dokumentovať: d. názor rozborom materiálu; hodnoverne d-ené údaje; slovo d-ené v starých pamiatkach;
nedok. dokladať
dokladať -dá -dajú -daj! -dal -dajúc -dajúci -daný -danie nedok.
dokladať -dá -dajú -daj! -dal -dajúc -dajúci -daný -danie nedok. 1. (čo; ø) ▶ dodatočne dávať; syn. pridávať, prikladať: d. jedlo na tanier; d. tovar do regálov; každý mesiac dokladám synovi k štipendiu pár korún 2. (čo; ø) ▶ v reči dopĺňať; syn. dodávať, pripájať: stále dokladá niečo k tomu, čo poviem; Napokon dokladá, že cesta je zložitá. [D. Tatarka]; Mala by už tu byť, - znovu dokladá po drobnej prestávke. [M. Figuli] 3. (čo čím) ▶ preukazovať dokladom, písomným záznamom; syn. dokumentovať: ukončenie štúdia sa dokladá diplomom 4. (čo (čím)) ▶ podopierať faktmi potvrdzujúcimi istú skutočnosť al. mienku: svoje tvrdenie dokladám štatistickými údajmi; slnečné symboly dokladajú kult slnka [Slovensko I]; Bádatelia dokladajú svoju hypotézu poznatkom z praxe. [A. Vášová] ▷ dok. ↗ doložiť
doložiť -ží -žia dolož! -žil -žiac -žený -ženie dok. 1. (čo; ø) ▶ dodatočne dať; syn. priložiť, pridať: tovar treba d.; doložím ti potrebnú sumu; Po krátkom cirkuse zluskne pani Kučerová celý kopcom naložený tanier, ešte si aj dá doložiť. [K. Jarunková] 2. (čo; ø) ▶ v reči doplniť; syn. dodať, pripojiť: zlostne, ticho d.; d. dve-tri vety; filozoficky d.; A René doloží, že ani dobrá literatúra sa nedá robiť poležiačky. [Ľ. Feldek]; Zaplatíte za to pokutu, - doložil prísne. [J. Lenčo] 3. (čo čím) ▶ preukázať dokladom, dokumentovať: d. účtovné zápisy; Žiadosti doložené dotazníkom a životopisom zasielajte kádrovému a personálnemu referátu. [NP 1982] 4. (čo (čím)) ▶ podoprieť faktmi potvrdzujúcimi istú skutočnosť al. mienku: d. podozrenie; d. tvrdenie výsledkami výskumu; písomne doložený názov obce; Medená industria je doteraz len veľmi sporadicky doložená. [Slovensko I] ▷ nedok. ↗ dokladať
dokladať, -á, -ajú nedok.
1. (čo) prikladať, pridávať, dodávať určité množstvo niečoho: Čo sa nám nedorodí, to rukami dokladáme. (Kuk.)
2. pripájať niečo v reči, záverom, pripomínať: „Mala by už tu byť,“ znovu dokladá po drobnej prestávke. (Fig.)
3. (čo, čím) podopierať dokladmi: d. žiadosť vysvedčeniami;
dok. doložiť
doložiť, -í, -ia dok.
1. (čo) priložiť, pridať, dodať určité množstvo niečoho: Tri šestáky ešte doloží. (Ráz.) Peniažky, čo vytŕžili za borovicu, sa minuli na chorobu a na súdy. Ba ešte aj doložili. (Jégé) Tri hviezdičky som doložil. (Kuk.)
2. v reči dodať, pripojiť, pripomenúť: „Úbohé deti,“ doložil ledva čujno. (Kuk.)
3. (čo čím) podoprieť dokladmi, pripojiť doklady: d. žiadosť dokladmi; d. trestné oznámenie dôkazovým materiálom;
dokladať nedok. 1. csl dodatočne pridávať, dodávať: Treba ešťe peť korún dokladať (Revúca); Na lepšú kravu mosel triccad zlatíh dokladat (Bošáca TRČ); Nékedi to višlo aj tak, že sa fóra dokladala s kríža na konci role (Brestovany TRN); S čirpakom nabiral jeden do šajtova a jeden s kijanku nabiral, žebi ňemušel tak skoro dokladac (Trnava p. Lab. MCH) 2. dávať v prospech niekoho: Jä dokladad na tebe nebudem (Rochovce ROŽ) 3. protirečiť: Van misí dokladač, koj mu daš poviam (Repištia REV)
dokladať sa nedok. (doku̯ádať sa) 1. dohadovať sa: A śe dokladaľi, skadzi začac śpivac (Niž. Šebastová PRE); dokladac śe na častkoj (Jenkovce SOB) 2. spravovať sa podľa niekoho: Ňeho sa nedoku̯ádaj! (Brodské SKA)
dokladať ndk 1. pripájať niečo v reči, pripomínať, dopĺňať: zebj gemu verzeno nebylo, dokladagicz tolkez, gestlj se k pravu vstavij (STREČNO 1576 E); naposledy gesscze dokladam, aby hofferkyny bylo dane dwe kopy pohanky (ŽILINA 1610); fatens to doklada, že truhlu do domu nosil (JASENICA 1704) 2. uvádzať, spomínať v reči: doklada y spuosob, w yakowom wzate gest rebro Adamowo (BAg 1585); od ktereho (kontraktu), gako hore dokladam, odstupil (MARTIN 1623); dokláda se w nasledugjcy kapitoli (MP 1718) 3. pridávať, dodávať určité množstvo niečoho (obyč. peniaze): nad tom dokladali pol čtvrta zlateho (LISKOVÁ 16. st LP); ona mosila (peniaze) dokladat ze swu hrubu sskodu (SKALICA 1687); musil predat sveho statečku a dokladat (SELEC 1716 LP) 4. na koho/čo ukladať niekomu niečo: welku sskodu na nich doklada (KT 1753) uvaľuje; bremeno, kteruo nassj panj na nas dokladagu (BEŠEŇOVÁ 1774) 5. vynakladať: chlapecz welké usylowany dokladal na latinskú reč (PeP 1770)
dokladať sa ndk koho, čoho dovolávať sa niekoho, niečoho, odvolávať sa na niekoho, niečo: v ničemž Pána Boha svého se nedokládá (RL 1571); pokud se krestane slowa boskeho dokladagi, potud diabel protj nim odolatj nemuze (CS 18. st)