Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

topiť¹ nedok. ponorením pod hladinu (vody) usmrcovať: t. mačence;

pren. expr. škodiť niekomu: t. slabšieho;

opak. topievať¹ -a

// topiť sa¹

1. klesať pod hladinu (vody) a hynúť zadusením: dieťa sa začalo t.

2. expr. byť obkolesený, zaplavený niečím: t. sa v blate; t. sa v bohatstve, v problémoch, v dlhoch

● kto sa t-í, aj britvy, slamky sa chytá, chytí v nebezpečenstve využívame, využijeme každú možnosť na záchranu;

opak. topievať sa¹

topiť² nedok. teplom rozpúšťať, roztápať: t. slaninu, masť, maslo; fyz. teplota t-enia;

opak. topievať² -a

// topiť sa²: sneh, ľad sa t-í;

opak. topievať sa²

topiť sa topí sa topia sa (ne)top sa! topil sa topiac sa topiaci sa topenie sa nedok.

topiť topí topia (ne)top! topil topiac topiaci topenie nedok.

mäknúť stávať sa mäkším, obyč. pôsobením tepla (op. tuhnúť, tvrdnúť) • topiť sa: maslo v teple mäkne; syr sa topí • taviť sa (pri vysokej teplote; o kovoch): zlato sa taví • roztápať sa • rozpúšťať sa: torta sa roztápa; krém sa rozpúšťa po tanieri

škvariť 1. pripravovať na rozpálenom tuku • pražiť • smažiť: škvarí, praží mäso pekne do ružova • oprážať • opekať • osmážať (na povrchu): klobásky opráža, opeká, osmáža zo všetkých strán

2. rozpúšťať pôsobením vysokého tepla • vytápať • roztápať • topiť: škvarí, vytápa slaninu; topí, roztápa maslo, masť • vyškvárať • vyškvarovať: vyškvárať sadlo

topiť sa¹ 1. klesať pod hladinu, na dno a obyč. hynúť zadusením • kniž. tonúť: Topíme sa, zachráňte nás!; tonúca loď • potápať sa: čln plný vody sa potápa • ponárať sa • kniž. noriť sa • hrúžiť sa (obyč. na istý čas): nevládze plávať, už sa ponára, norí pod vodu, na dno rieky; hrúži sa do vĺn

2. expr. byť naplnený, zaplavený niečím, mať niečoho veľa • byť zahrnutý • oplývať: topí sa v bohatstve, je zahrnutý prepychom, oplýva peniazmi • byť bohatý (na niečo) • mať hojnosť (niečoho) • kniž. tonúť • utápať sa • plávať (v niečom): utápa sa v biede, v žiali, v radosti; pláva v dlhoch, slzách

topiť sa² stávať sa tekutým pôsobením tepla • roztápať sa: sneh sa na slnku rýchlo topí, roztápa • rozmŕzať • púšťať sa (o niečom zamrznutom): zem rozmŕza; sneh sa púšťa • rozpúšťať sa (teplom al. v kvapaline): ľad sa už rozpúšťa; cukor sa v káve rozpúšťa • taviť sa (stávať sa tekutým pri vysokej teplote): železo sa taví; tavenie rúd • škvariť sa • vyškvárať sa (pôsobením vysokého tepla; o slanine, masti, masle)

topiť¹ porov. topiť sa¹

topiť² p. škvariť 2, porov. topiť sa²

topiť¹, -i, -ia nedok.

1. (koho, čo) ponorením do vody al. inej tekutiny usmrcovať: [Kráľovná] zakázala páliť a topiť strigy. (Vlč.) Deti topia myš. (Taj.) A preto by si ich [deti] mal topiť. (Laz.); pren. Bôľ, otázky, pochybnosti i nádej topil sám v svojej duši (Taj.) nechával si pre seba.

● Za psom plačú, ale ľudí by topili v lyžičke vody (Urb.) ľudí nenávidia, radi by im škodili.

2. (čo) potápať, ponárať, noriť (obyč. do vody): Rybár topí trúchlu loďku. (Lajč.); pren. prosby devy v slzách topené (Sládk.) sprevádzané plačom;

opak. topievať, -a, -ajú;

dok. zatopiť, k 1 i utopiť, k 2 potopiť

|| topiť sa¹

1. klesať pod hladinu vody a hynúť nedostatkom vzduchu: Juj, topíme sa!... počujú už zďaleka kopaničiari. (Ráz.) Kurčatá sa topia. (Tat.) Ľudia videli syna topiť sa vo Visle. (Fig.); pren. expr. t. sa v temných náruživostiach (Zúb.) oddávať sa im

● Kto sa topí, aj britvy (slamky, stebla) sa chytá, lapá (prísl.) v nebezpečenstve využíva človek každú príležitosť na záchranu.

2. potápať sa, ponárať sa, noriť sa: [Masť] nesmie byť horúca, aby sa pampúšky netopili. (Vans.) Baňa sa topí. (Hor.)

3. expr. (v čom) byť obklopovaný, zahrnovaný veľkým množstvom niečoho, mať veľké množstvo niečoho: Všetko okolie sa topilo v blate a vo vode. (Hor.) Celá dedina sa topila v snehu. (Jes-á); t. sa v peniazoch, v zlate, v prepychu; t. sa v biede, t. sa v dlhoch; t. sa v slzách veľmi plakať; t. sa v starosti, v šťastí, v blaženosti ap. mať veľkú radosť, byť veľmi šťastný, blažený ap.; Barica sa topil v bezradnosti a rozpakoch (Fr. Kráľ) bol plný bezradnosti a rozpakov; pren. Krvavé slnce sa topilo v mori hôr (Hor.) zapadalo;

opak. topievať sa;

dok. zatopiť sa, k 1, 3 i utopiť sa, k 2 potopiť sa

topiť², -í, -ia nedok. (čo) teplom uvádzať niečo do tekutého stavu, rozpúšťať, roztápať, taviť: slnko topí sneh, ľad; t. masť, slaninu; topené maslo; Medenú rudu topili v rozžeravených peciach. (Al.); fyz. bod topenia pri ktorom sa tuhá látka mení na kvapalnú; pren. Veľký mesiac topil mračná a prelieval sa štrbinami k chladnej jesennej zemi (Urb.) trhal;

opak. topievať, -a, -ajú;

dok. roztopiť

|| topiť sa meniť sa pôsobením tepla z tuhého stavu na tekutý, rozpúšťať sa, roztápať sa, taviť sa: sneh, ľad sa topí, maslo, vosk sa topí; kovy sa topia pri vysokej teplote; pren. Hnev sa začal topiť náhlym prívalom tajomníkovho smiechu (Jaš.) začal ustupovať;

opak. topievať sa;

dok. roztopiť sa

topiť¹ ndk čo
1. ponárať, noriť do vody: mergo: topim (VT 1648); mergo: topjm, zahruzugem, do wodi strkám, hážem (KS 1763)
2. (o vode) zalievať, zaplavovať: wždicky potud, pokud tento ribnik woda topila, kosjewaly (BLATNICA 1671);
x. pren nádegu Telemacha sprisahané wodi pekelné topgá (PT 1778) maria;
x. náb pokanim topi zadosti zle (SS 18. st) ničí, umŕtvuje; -ievať frekv k 2: gesste na to, yako woda (rybník) topiewala, od poldruha radka wisse kosiewalj (BLATNICA 1671); topiť sa¹ ndk
1. noriť sa, ponárať sa, hrúžiť sa do vody: welike ssyffi zrážegj se pyskamj a tonu (:topj se:) (OP 1685); haurior: topjm sa, zahruzugem sa; naufragus: kdo se topj (KS 1763); rozpustily mladenec wpadel do studne a kdiž sa w neg topel, zwolal: Dábel nech wezme dussu mogu (MiK 18. st);
x. pren lumina somno mergimus: do sna se topjme (KS 1763) ponárame;
x. náb poniženj beranek pline, ale weliky pissni slon w Pisme sw. se topy (Le 1730) nevyzná sa
F. kdy se kdo topý, y malau wec lapka (TP 1691) kto sa topí, aj slamky sa chytá
2. (o potoku, rieke) vlievať sa, ústiť: Wách od pulnocy rychle teče a topi se w Dunagy dwe mjle wisse Komarna; Rhayn aneb Rhen od zapadu seka Nemecku a prez Belgium do mora Nemeckeho topý se (KrP 1760)

topiť² ndk čo teplom rozpúšťať, roztápať niečo: kotel, co loy topia (BYTČA 1614); dal sem udelat z gedneho nehodneho ssissaka warečku, na ktereg se olowo topilo (TRENČÍN 1645); wčelar ule opatruge a wosk topj (KoB 1666); gedna panwičska medena, na ktereg se klya topy (s. l. 1737); liqvo: topjm, roztopugem, rozpússťám (KS 1763); t. sa ndk teplom sa rozpúšťať, roztápať sa: sneh take pritlačel na telo asy na tri palce hrubo a když se nekde začal topit, tehdy opet gjnj sneh na to mjsto pryložil (RPo 1790); led na sluncy postawenj netrwa, ale se topi a wzdj ubiwa (CS 18. st)
F. sertzo jak voszk topi se v tzeském bolyu (DŽ 1752) ľahko podlieha