cíp -u m. zúžený koniec istej plochy (látky, zeme ap.): c. vreckovky, plachty roh; c. poľa, ostrova výbežok
cíp cípu pl. N cípy m.
cíp cípu pl. N cípy m. ⟨nem.⟩ 1. ▶ zúžený koniec, roh niečoho (látky, zeme, územia a pod.): trojhranný c.; c. uteráka, utierky, obrusa, paplóna; c. vreckovky, goliera, sukne, zástery; c. lesa, jazera; dolný c. ostrova; c. mesiaca; najsevernejší, najzápadnejší c. kontinentu; východný c. republiky; hviezda so šiestimi cípmi; pristúpiť si c. kabáta, plášťa; zachytiť niečo za cíp i pren. slabo niečo podchytiť 2. odev. ▶ zakončenie plochy odevu v okolí miesta zbiehania sa dvoch hraničných krajov: okrúhlinkový, rožkový c. zaokrúhlený, zahrotený vrchol cípu; c. golierovej vložky ▷ cípok cípku pl. N cípky, cípik, cípček -ka pl. N -ky m. zdrob.: Krčila ho, šúverila medzi prstami ľavej ruky, na ktorej sa teraz neligotali cípky grófskej korunky. [H. Zelinová]
cíp p. roh 2, výbežok
roh 1. miesto, kde sa zbiehajú al. pretínajú ulice, chodníky • nárožie: za rohom je obchod; čakať niekoho na rohu, na nároží • uhol: uhol ulice
2. výčnelok vybiehajúci do tvaru rohu • rožok • rožtek: roh, rožok, rožtek periny • hrana: hrana stola • cíp: cíp vreckovky
3. p. kút 1 4. p. rohovina
výbežok vybiehajúca, vyčnievajúca, vystupujúca časť niečoho: horské výbežky • výčnelok: skalný výčnelok • výstupok: murovaný výstupok steny • roh • rožok • rožtek: roh, rožok, rožtek periny • zubec (výbežok pripomínajúci zub): rozvalina so zubcami (Vajanský) • menej vhodné cíp: cíp ostrova • ostroh (úzky výbežok zeme do vody)
cíp, -u m. zúžená časť nejakej plochy, napr. látky, zeme a pod., roh, konček, výbežok: c. šiat, zástery, c. pozemku;
cípový príd.;
cípok, -pku, cípik, -a i cípček, -a m. zdrob.
cíp m. zúžený koniec nejakej plochy (látky, zeme ap.): Šetke sa ohľaďele na tót cíp (Málinec LUČ); cíp (Martin)
cíp m nem vrchná časť odevu zakrývajúca hlavu a plecia: dwoge nohawicze, 1 kabat, 1 czyp (ŽK 1482)