paličský -ká -ké príd.
paličský -ká -ké príd. 1. ▶ súvisiaci s prácou paliča, kvalifikovaného robotníka režúceho kovy pomocou špeciálneho horáka kyslíkovým plameňom: p. kurz; paličské okuliare; paličské a zámočnícke práce; zámočník s paličským a zváračským preukazom; prijmeme do zamestnania zámočníkov s certifikovanými paličskými skúškami 2. zried. ▶ vzťahujúci sa na paliča, osobu, ktorá niečo páli, likviduje ohňom, al. na podpaľača: paličské útoky; po trestnej výprave paličských kománd zostávali zničené a vypálené dediny
paličský p. palič1 i palič2
palič1, -a m. robotník pri peci, ktorý má na starosti oheň a vypaľovanie výrobkov: p-i keramických pecí;
palička2, -y, -čiek ž.;
paličský príd.
palič2, -a m. zried. podpaľač: Palič nestačil obehnúť dedinu. (Kuk.); nenávisť voči imperialistickým votrelcom, vrahom a paličom kórejskej vlasti (Kost.);
paličský príd. podpaľačský;
pren. buričský: p-é články (Vaj., Urb.)