cirkev -kvi mn. N -i G -í D -ám L -ách ž. spoločenstvo veriacich založené Ježišom Kristom: rímskokatolícka, evanjelická c.;
cirkevný príd.: c. sobáš, c-é obrady; c. snem koncil; c. rok liturgický;
cirkevne prísl.: c. sa sobášiť
cirkevné -ného s.
cirkevne prísl.
cirkevné -ného s. zastar. ▶ cirkevný majetok; cirkevné polia: Aj Haštiakovci sa vracali z poľa. Druško bol od rána na cirkevnom. [J. Jonáš]
cirkevne prísl. ▶ so zreteľom na cirkev; z hľadiska cirkvi; prostredníctvom cirkvi: c. legalizovať, predpísať niečo; c. sa zosobášiť; c. pochovať; sledovať počet c. krstených; c. spravovať obec; c. sa osamostatniť; Precítiť odtiene národnostno i cirkevne zložitej oblasti. [LT 1998]; Cirkevne patrila Vrakuňa do farnosti Podunajské Biskupice. [Inet 2003]
cirkev -kvi ž. ‹g› organizované spoločenstvo kresťanských veriacich: katolícka c.;
cirkevný príd.: c-á hudba, škola (op. profánny1); c-é zriadenie a rády; c. sobáš uzavretý v kostole (op. civilný2); c. rok pravidelný kolobeh sviatkov vychádzajúcich z udalostí Kristovho života, kulminujúci vo veľkonočnom a vianočnom období; c. snem koncil; c-í Otcovia predstavitelia kresťanskej teológie 1. – 6. stor. obhajujúci cirkevné dogmy proti pohanskému mysleniu; c. štát bývalé pápežské územie v Taliansku (so stredom v Ríme), od r. 1929 štát Vatikán; práv. c-é právo;
cirkev, -kvi, mn. č. -kvi, -kví, -ám, -ách ž.
1. organizované spoločenstvo veriacich určitého vyznania: protestanská, katolícka, pravoslávna c.;
2. cirkevná, náboženská obec;
3. (rus.) kostol pravoslávnych;
cirkevný príd. k 1, 2: c. sobáš, c. spev, c. majetok, c. rozkol, c. hodnostár, c-á hierarchia, c-á daň, c-á škola, c-é právo; c-é obrady; lingv. c-á slovančina cirkevnoslovanský jazyk;
cirkevne prísl.: c. sa zosobášiť;
cirkvička, -y, -čiek ž. zdrob. pejor.
cirkevné, -ého str. zastar. cirkevné polia, cirkevný majetok