bublina, -y, -lín ž. tenučka vodová blanka guľovitej podoby naplnená vuduchom, vzduchová guľôčka vo vriacej al. minerálnej vode, v skle, kove ap.: púšťať b-y z mydlovej vody; b-y na vode; plynové, vzduchové b-y; voda hádže b-y;
pren. o neskutočnej, vysnenej al. ľahko pominuteľnej veci: b-y myšlienok (Fr. Kráľ); Bez obetí, bez činov sú naše reči daromné bubliny. (Štúr); bublina pod dotykom skutočnosti pukla (Urb.); Jeho význam spľasol ako dažďová bublina. (Kuk.)
● b. spľasla neprávom zveličená vec sa rozplynula; Nepúšťame do vetra prázdne bubliny sľubov (Krno) nesľubujeme nemožné;
bublinový príd.: b-é sny (Vaj.) vybájené predstavy;
bublinka, -y, -niek ž. zdrob.