jedák -a mn. -ci m.
1. kto rád (veľa) je: veľký j. múčnikov
2. expr. človek, ktorého treba nasýtiť: v rodine je veľa j-ov
jedák -ka pl. N -áci G -kov m.
jedák -ka pl. N -áci G -kov m. 1. ▶ kto rád a veľa je: dobrý, poriadny, veľký j.; nikdy som nevidel takého jedáka; Jožo bol prvotriedny jedák a normálna porcia mu zriedka stačila. [M. Ďuríčková] 2. expr. ▶ osoba, ktorú treba nasýtiť al. nakŕmiť, stravník: pripravíme si suroviny podľa počtu jedákov; malým jedákom varíme nápadito ▷ jedáčka -ky -čok ž.: dcérka nie je práve j.
jedák kto rád a veľa je: od malička bol veľký jedák • hovor. expr.: papkáč • papáč: je dobrý papkáč • pejor.: pažravec • pahltník: nenásytný pažravec, pahltník • pejor.: žrút • žráč • expr., často pejor.: hltavec • hltoň • hltoš
jedák, -a, mn. č. -ci m. hovor.
1. kto veľa zje; kto rád niečo jedáva; človek, ktorý práve je: dobrý, zlý, veľký, slabý j.; j. ovocia; A my, kamaráti, — fľochne na jedákov — najedli sme sa, poďme! (Ráz.)
2. expr. človek, ktorému treba dať jesť: Jedákov mnoho, a zemičky škvarka. (Jes-á);
jedáčka, -y, -čok ž.
jedák i jedáč m. 1. kto veľa a rád je: Mój sin ňeňi dobrí jedák (Bánovce n. Bebr.); Laci je veľki jedač, poje šicko, co vidzi (Smižany SNV) 2. novohr hltan: jedák (V. Straciny LUČ)
jedák m anat hltan; pažerák: gula: gedak (HD 170607); gula: gedák, požjradlo w hrdle, hltán (WU 1750)