vecný príd.
1. vzťahujúci sa na vec (význ. 2): v. dar, v-á odmena, v-á lotéria
2. vzťahujúci sa na vec z obsahovej stránky, obsahový: v. katalóg, register, v-é poznatky; v. význam slov lexikálny
3. opierajúci sa o skutočnosť, objektívny: v-á kritika, v. argument, v-é pripomienky;
vecne prísl.: vyjadrovať sa v.; v. nevyhovujúci;
vecnosť -i ž.
večný príd.
1. stále jestvujúci, trvajúci, nestrácajúci sa, trvalý, stály: krajiny v-ého snehu a ľadu; v-é priateľstvo, na v-ú pamiatku; expr. na v-é veky, časy stále; cirk. v-é svetlo stále horiace (v kostole ap.)
2. jestvujúci bez začiatku a bez konca al. iba bez konca, časovo neobmedzený: v-é pravdy stále platné; náb.: v. život posmrtný; v-é zatratenie
3. expr. kt. má trvale istú vlastnosť; stále sa opakujúci: v-í nespokojenci; v-é ponižovanie, upodozrievanie
4. expr. nesmierny, veľký: v-á škoda! (to je) v. hriech neodpustiteľné previnenie
● zjemn.: odísť na v. odpočinok zomrieť; spať, snívať v. sen byť mŕtvy;
večne prísl. k 2, 3: trvať v.; hovor. expr. v. nahnevaný, neupravený vždy; v. sa (na) čosi vypytuje stále, ustavične
● nič netrvá v.